Kostoly za hradbami: Bratislava - Vajnory

Pozeral som bežne dostupnú pamiatkársku literatúru o kostoloch v Bratislave. Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy[1], nič, Dejiny Bratislavy[2], nič, Umenie Bratislavy[3]nič, niečo málo Súpis pamiatok na Slovensku. To je rýchle hodnotenie toho, keď sa chcete dozvedieť viac o vojenskej histórii vajnorského kostola. Vojenskej! Pokiaľ sa potrebujete niečo dozvedieť o zachovalej bašte so strieľňami. V princípe sa nedozviete nič. Len na wikipédii niekto označil baštu ako karner (stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých), dovolím si pochybovať o tom, že tomuto účelu niekedy slúžila. Prečo? Pretože tie strieľne veľa napovedajú. Nestor pamiatkárskej literatúry  v Československu Jaroslav Herout rozlišuje tieto druhy strieľní (otvorov pre palné zbrane): zámkové, štrbinové, nohavicové, ústupkové, cimbúrie[4]. Ak teda pripustíme, že žiaden kreatívny murár, alebo nostalgický architekt sa zhodou okolností nevybúril na kruhovej stavbe, máme pred sebou baštu so zámkovou strieľňou pre pušku (dlhú palnú zbraň). Prečo jej však ani historici, ani pamiatkári, ani iní autori nevenovali pozornosť? Neviem. Možno o nej píšu kronikári. Žiaľ, do archívov sa nedostanem. Nedostatok času, zamestnanie, rodina, iné povinnosti. Nie je to výhovorka, je to len konštatovanie.

Vajnory

Vajnory

Čo hovorí Súpis pamiatok

„Kostol sv. Ladislava, pôvodne gotický zo 14. storočia, v r. 1771 zväčšený prístavbou novej lode, v r. 1895 renovovaný.“  To hovorí Súpis. Venovať sa ďalej popisu architektonických prvkov a interiéru kostola je pre laika záživné ako čerstvo neplatný cestovný poriadok vlakov do Modry. Nebudem sa mu venovať. Interiér je zväčša z 19. storočia. Exteriér obnovili v roku 1998 a o desať rokov neskôr v interiéri inštalovali podlahové kúrenie. Michal Slivka z Katedry archeológie UK vďaka tomu dostal možnosť vykonať archeologický výskum a ako sám spomínal, najzaujímavejšia bola preňho teória, či podzemie neukrýva starší, ako gotický základ kostola. Nepriamo tomu nasvedčoval dokument o vizitácii z roku 1781. Vizitátori  zapísali, že výstavba krypty kostola nedodržala predpísané pravidlá krýpt a cintorínov a nehodí sa na pochovávanie, pretože vždy je preplnená vodou. Dno krypty bolo príliš hlboko. To sa dalo vysvetliť aj tým, že stavitelia využili existenciu staršej stavby a tú zakomponovali do novej. Nestalo sa. Stala sa len chyba, ktorá spôsobila, že podzemie kostola sa nikdy nevyužívalo. Občas uvádzaný dátum stavby 1270-1279, nebude asi až tak úplne presný[5].

Vajnory

O opevnení, o múre, o bašte, ani slovo. Môžeme teda dedukovať. Kostol je zo 14. storočia. Osmanskú okupáciu ukončil Karlovický mier z roku 1699. Počas spomínaného archeologického výskumu sa našli strieborné uhorské mince Leopolda I. z roku 1680. K jednej z najvýznamnejších bitiek medzi Uhorskými vojskami a Osmanskou armádou na území Slovenska došlo v roku 1652 pri Veľkých Vozokanoch a Turci pri Viedni zlyhali v roku 1683. Mnohé teda naznačuje, že bašta a opevnenie kostola by mohli byť z polovice 17. storočia. Možno aj áno, ale odpoveď musia dať odborníci. Ak kostol opevňovali v čase reálneho nebezpečenstva, tak to bolo v období tureckých vojen a určite tak urobili pred ich koncom.

Vajnory

O patrónoch kostola

Pôvodný kostol mal byť zasvätený Panne Márii. To sa údajne zmenilo a staršia literatúra hovorí výhradne o zasvätení uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 patrí opäť Panne Márii Sedembolestnej.

Vajnory

Salezián Titus Zeman

Muž smutno-veselého úsmevu ukrývajúceho nádej aj porozumenie. Tak akosi vyzerá portrétna fotografia s číslom 024858 z policajného spisu. Titus Zeman, kňaz, salezián, v pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František (Papa Francesco) schválil dekrét o jeho mučeníctve. 30. septembra 2017 v Bratislave vyhlásený za blahoslaveného. Kňaz, rodák z Vajnor, povýšený na prvý stupeň svätosti, to je význam slova „blahoslavený“. Dnes má pomník v životnej veľkosti pred kostolom.

Svätá aj dobrodružná povaha v jednej osobe. Ostal verný svojmu presvedčeniu, v 50.-tych rokoch 20. storočia tri krát zorganizoval ilegálny prechod bohoslovcov z komunistického Československa do Ríma. V apríli roku 1951 zatknutý a za velezradu odsúdený na 25 rokov väzenia. Týraný, mučený, ponižovaný, v roku 1964 podmienečne prepustený na slobodu. V roku 1969 zomrel. Rehabilitovaný v roku 1991.

Myslím, že mestská časť Vajnory urobila správny čin keď svojmu rodákovi Titusovi Zemanovi postavila pomník. Bezpochyby to je človek, na ktorého sa môžeme pozerať s úctou. Najmä však bez rozpakov ako keď sa pozeráme na pomníky komunistických predákov, najmä tých, z ktorých sa po roku 1989 stali evolučne prijateľní sociálni demokrati.

Vajnory

  • [1] Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Bagin, A., Krajči, J., spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1988
  • [2] Dejiny Bratislavy, Obzor Bratislava, 1982
  • [3] Umenie Bratislavy, Holčík, Š., Rusina, I., Tatran Bratislava, 1987
  • [4] Staletí kolem nás, Herout, J., Orbis Praha, 1961, str. III/11
  • [5] https://www.vajnory.sk/kostol-sedembolestnej-panny-marie-narodna-kulturna-pamiatka