Kostoly za hradbami: Gajary

Pán Kostol! Opýtajte sa ma, aký dojem na mňa robí kostol v Gajaroch! Ja vám odpoviem: Pán Kostol! Štíhly, vysoký, neurčitého veku, s jemne žiarivou žltou fasádou, vežou viac podobnou minaretu, ako kresťanskej zvonice a obohnaný múrom. Múrom, ktorý nie je drobný, nie je podobný plotu okolo kurína, nie je zjednotený nejakou brizolitovou omietkou, alebo polystyrénom a stavebným lepidlom, ale je mocný, mohutný, vysoký, s impozantnými bránami. To je Pán Kostol! A tie bašty! Štyri, ako štyria bojovníci na stráži (možno aj ako štyria jazdci Apokalypsy, ale to by bol „průšvih“). Hranoly s pichľavými strechami. Medzi nimi štrbinové strieľne v rytme morseovky. To je pohľad!

Gajary

Zvestovanie Panny Márie

Priznám sa, že jedna z prvých myšlienok pri tomto slovnom spojení bola: ako by Zvestovanie vyzeralo v podaní britských Monthy Python ... always look on the bright side of life ... Pre tých, ktorým biblické reálie veľa nehovoria: Duch svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa, preto aj to, čo svätého narodí sa (z teba), bude sa volať Syn Boží. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné[1]. To všetko preto, lebo tento kostol je zasvätený Zvestovaniu Pána (staršie pomenovanie Kostol Zvestovania Panny Márie). Zvestovanie, lat. Annuntiatio, je kresťanský sviatok na počesť nepoškvrneného počatia bohorodičky. Slávi sa 25. marca, teda deväť mesiacov pred narodením Krista, deväť mesiacov pred Vianocami. V tento deň navštívil Máriu Archanjel Gabriel s pozitívnym testom na graviditu, ako by sme povedali dnes. Zaujímavé je, že sviatok sa začal sláviť až v 4. storočí. Tiež mi trochu nejde do hlavy, prečo sa sviatok nevolá Zvestovanie Panne Márii. Správu dostala ona, alebo mám ja nedostatky zo slovenskej gramatiky, ku ktorým by som sa nemal priznávať.

Gajary

O kostole tak štíhlom

Tento kostol nie je pamiatkou. Teda pamiatkou pre obec určite je. Ale pre štát nie je. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu ho nenájdete. Čudné? Určite áno! Bezpochyby ďaleko menej hodnotné stavby chránime ako rodinné striebro. S obľubou v takýchto chvíľach pripomínam Starý most v Bratislave. Chudáčik Most Franza Jozefa, ten by asi aj posledné tehly zo seba ďaleko odhodil keby mohol, len aby nebol súčasťou tohto omylu. Späť do Gajar!

Gajary

Kostol označovaný ako rano barokový postavili v rokoch 1665 – 1673. V roku 1681 ho vysvätil biskup Ferdinand Pálfi, ktorý vysvätil aj kostol v Kostolišti (mimochodom v obci, v ktorej 6. marca 2020 zaznamenali prvý prípad ochorenia na Covid 19) a farský kostol v Malackách. Osobitne ma zaujala všade uvádzaná poznámka, že ide o rano barokový kostol. Kostol má veľmi úzky pôdorys, je neuveriteľné vysoký a po obvode doplnený o tzv. operáky – oporné piliere z vonkajšej strany obvodu. Zvonica je štíhla so špicatou vežou. Pokojne by som ho označil za gotický, možno neogotický, keby mal modernejšie poňatú vonkajšiu plastickú výzdobu. Ale barokový? Mňa by to ani nenapadlo. Musím však pripustiť, že múdre knihy datujú barok na Slovensku od roku 1650 do roku 1780.

Koncom 17. storočia (presnejšie v roku 1690, čo je zaujímavé, lebo to bolo už po odoznení tureckého nebezpečenstva) ku kostolu pristavili ochranný múr so štyrmi rohovými baštami, ktoré v roku 1889 prestavali na kaplnky. Zasvätili ich Božskému Srdcu Ježišovmu, Svätej rodine, Panne Márie Lurdskej a Sv. Anne.

Gajary

Vo veži kostola je zachovaný zvon z roku 1687 od prešporského zvonolejára G. Wolffa (v písomných prameňoch sa uvádza „od bratislavského zvonolejára“, prosím, nerobte túto chybu, pred rokom 1919 nikto na svete žiadnu Bratislavu nepoznal).

Pred koncom

V obci sa narodil významný maliar Dominik Skutecký (14.2.1849 – 13.3.1921). Na to je dobré spomenúť si. Skutecký bol Pán Maliar. Ak neveríte, zájdite si do Banskej Bystrice (prípadne si prečítajte v Dobrodruh-ovi, Kam v Banskej Bystrici keď prší?)

 

Gajary

[1] Lukáš 1, 35:37