KUBA mojimi očami, dojmy, skúsenosti a cestovanie v čase

Na letisku nás ovial závan teplého vzduchu, boli sme spotení v sekunde (rozumej z chladného decembrového dňa zo SR), z letiska nás viezol taxík v starom americkom aute, moje prvé obavy boli z toho, či sa tam zmestí naša batožina (4 veľké kufre + príručná batožina). Neviem ako, ale zmestila sa. Taxík nás viezol na naše prvé ubytovanie, kde sme mali zraz s Milanom (náš sprievodca a kontakt po celom našom tripe). 

kuba

Prvý dojem? Tak boli sme šťastní, že sme sa tam už konečne dostali, prekvapení z toho čo vidíme, autá, ošarpané fasády domov, atď a ako sme sa tak blížili do starej Havany už sme sa začali aj pomaly báť, kam sme sa to dostali. Ulice, ľudia, domy, autá – vraciame sa o niekoľko storočí dozadu. Naozaj cestujeme v čase... 

8.12. prílet do Havany

Ubytovali sme sa v Casa 2 Hermanas u Yonaiki a Yonaisis na prvom poschodí (schody majú neskutočne strmé). Pani domu vedela trošku po anglicky, pán domu však nie. Boli však veľmi milí a dovolili nám využiť ich obývačku a aj terasu, majú dve deti – chlapca a dievča. Zaujímavé je, že na Kube majú všetky dievčatá a chlapci vo veku 15 rokov takú oslavu akoby oslavu dospelosti by sme to mohli nazvať. Oblečú sa do krásnych (svadobných) šiat a urobia si na pamiatku fotografie, ktoré potom ich rodičia hrdo zavesia na steny svojich príbytkov. 

kuba Po náročnej ceste (cestovali sme už od polnoci) sme si dali sprchu, s Milanom si zabehli vymeniť peniaze do banky a mali krátku poradu v havanskej krčmičke pri prvom havanskom snacku, o tom ako bude prebiehať naša výprava po Kube. :-)  Večer sme sa vybalili (priniesli sme aj zopár drobností zo SK ako darčeky pre našich domácich, kde sme boli ubytovaní a pre ich deti, hlavne ceruzky, fixy, sladkosti, perá, atď) a už sme iba odpočívali. Čakala nás prvá kubánska noc. 

kuba 9.12. Havana: prehliadka Havany

ráno sme sa chceli ísť pozrieť k moru, ale keďže sme boli dobre strážení (dvere boli zamknuté) nikam sme nešli a počkali sme, kedy sa budú podávať raňajky (raňajky veľmi chutné, ale pre nás nezvyčajné – ovocie, čerstvý džús, vajíčka na rôzne spôsoby – to sme ešte nevedeli, že všade budeme mať na raňajky vajíčka) a pripravení sme čakali na Milana, ktorý nás vyzdvihol okolo 10 doobeda a začala sa naša prechádzka po uličkách starej Havany - plaza de Catedral, plaza Vieja, plaza de Armas, plaza san Francisko, pevnosť Morro Cabana. Navštívili sme obľúbené bary Ernesta Hemingwaya – la bodeguita del medio a Floriditu. Počas prechádzky sme si kúpili pohľadnice, ktoré sme aj vypísali a na najbližšej pošte aj poslali domov :-) (pohľadnica domov do Dlhého Poľa dorazila okolo 20.1., tá pošta to naozaj nemá jednoduché).  Na obed nás vzal Milan do reštaurácie Chacón 162, kde sa osobne poznal s majiteľmi, varili naozaj veľmi chutne a tam sme si dali náš prvý drink – Daiquiri a Mojito. Majiteľ tam mal zavesenú motorku Che Guevaru, ktorý na nej prešiel celú južnú Ameriku. Po chutnom obede sme išli na vyhliadkovú jazdu na starom americkom kabriolete z 50tych rokov. Na záver nás čakala na druhom brehu rieky socha Ježiša. 

To už celý unavení a vyčerpaní sme sa plazili po schodoch k soche. Výhľady boli pekné, ale ani sme si ich moc neužili, takí sme boli unavení. Tu naša prehliadka s Milanom končila. 

Po oddychu v našej case sme sa dali hľadať námestie Plaza del Cristo, kde bola verejná wifi (čítaj vajfaj). Vybavení kartičkami na internet, sme si sadli na najbližšiu „voľnú“ lavičku a internetovali o sto šesť. Sieť bola pomalá a nie vždy sa nám podarilo pripojiť, toľko tam bolo ľudí. 

10.12. Havana: potulky po Havane

dnes sme sa už túlali po Havane samy ako rodení kubánci :-). Po raňajkách (to isté čo v prvý deň, len asi obmena v druhu ovocí) sme sa trošku potúlali po uličkách, našli sme aj reštauráciu, kde sme boli včera s Milanom a dali si tam chutný obed. Potom sme sa prešli až k hangáru (odporučil nám Milan na nákup suvenírov), aby sme si obzreli, čo sa tam dá kúpiť, s tým, že pôjdeme nakupovať v posledný deň nášho tripu, keď sa do Havany budeme vracať. 

Večer sme sa znova potúlali uličkami starej Havany, pripojili sa na internet a večer sme sa balili na našu prvú cestu po Kube. Smer dedinka Viňales. 

11.12. Havana - Viňales

po raňajkách sme mali dohodnutý taxík, ktorý nás zoberie do Viňalesu na 9:00. Prišiel aj Milan, dal inštrukcie šoférovi Erikovi a aj nám. Tri dni s nami strávil tento úžasný človek. Z Havany sme vyrazili smer západ ostrova, ževraj pôjdem nejaké 3-4 hodiny (je to 150km od Havany). Náš vodič vedel iba po španielsky. No chvala bohu, že sme boli prezieraví a mali sme so sebou slovník. Inak by to bolo zlé. Všeobecne na Kube si s angličtinou moc nepomôžeme, česť skutočne malým výnimkám. Inak ľudia sú veľmi zhovorčiví, niektorí sa s nami bavili, i keď sme im my moc nerozumeli, fungovali však ruky-nohy, nejaké slovíčka, čo sme našli v slovníku, či sme poznali z počutia, filmov atď. 

kuba Prišli sme na diaľnicu, aspoň sme si to mysleli, že je to diaľnica. Autá vpravo, autá vľavo, motocyklisti i cyklisti, konské vozy (aj v protismere) a dokonca aj chodci, ktorí postávali v chládku pod mostom. Na čo asi čakajú? Čo takto na niekoho, kto ich asi zvezie? Po asi hodine schádzame z diaľnice niekam...ževraj potrebujeme natankovať. Erik aj s niekým volal, no ale žiadna pumpa okolo nás nebola, len nejaké pole, nejaká budova...pýtam sa, či sú tu toalety, nerozumel, tak čakáme, kým pochopil a hovorí nám že „natural“, to sme pochopili, že na toaletu musíme ísť niekam do prírody (natural baňos). Po chvíli prišiel nejaký chlapík s bandaskou benzínu....doplnili sme palivo a ideme ďalej...snáď dnes niekam aj prídeme... 

Cestou sme navštívili tabakovú plantáž, kde nám porozprávali o výrobe cigár a aj ukázali výrobu kubánskych cigár – pred nami ju ušúľal jeden milý Kubánec, na jeho meno si už nespomeniem. Samozrejme sme si aj od nich kúpili niekoľko cigár so sebou. Veď hlavne preto sme sem prišli :-).   Z tabakovej plantáže sme išli na prehliadku Mural de prehistoria (3EUR/osoba), je to 120m dlhá maľba znázorňujúca veľkého slimáka, dinosaura, ľudí. Bola navrhnutá okolo roku 1961 kubánskym umelcom a znázorňuje vývoj človeka. Ďalšie naše zastavenie bola prehliadka jaskyne Cueva de los Indios (5EUR/osoba). Je to vápencová jaskyňa, kde jedna časť je sprístupnená na pešo a v druhej časti sme museli počkať na čln, kde nám kontrolovali lístky. Čln nás odviezol po podzemnej rieke až k východu z jaskyne. Počas plavby nám sprievodca ukazoval rôzne motívy na stenách jaskyne (zvieratá ...).  

kuba Poobede sme sa konečne dostali k domácim, u ktorých sme mali byť ubytovaní. Dohodli sme sa s Erikom, že ráno na ďalší deň po nás príde o ôsmej a unavení sme sa zložili. Táto casa sa volala Casa Carmen y Daniel. Domáci boli veľmi milí a prívetiví. Mali sme už objednanú večeru – rybu so zeleninou. To nám zabezpečil ešte Milan. Boli to dva domy oproti sebe, cez ulicu. Každá dvojica bývala v jednom dome. A to som ešte netušila, že deň sa zďaleka nekončí. Prišiel taký veľmi milý chlapec, že nám ponúka prechádzku na koňoch. Hodina jazdy 5CUC na osobu. Prechádzka trvá 3-4 hodiny. OK, si hovorím a idem zistiť kto pôjde. Traja členovia výpravy sa rozhodli, že pôjdu. Ani jeden z nás nebol nikdy na koni. 

kuba Tak sme nevedeli, čo od toho očakávať. Prišiel po nás taxík, kde nás už čakal pán s troma koňmi, hm a kde je ten, s kým som to dojednávala. Komunikácia? Fajn, tento vedel čo to po anglicky. Rozdelil nám kone, asi sa pozrel na nás a usúdil, ktorí z koní je pre koho. Ja som išla prvá, môj kôň sa volal Luzero. Druhý kôň bol Mohito a toho tretieho sme si nepamätali. A vyrazili sme. Teda údolím pomaličky sme sa niesli na našich koníkoch (kone automatico). Nuž priznávam sem-tam aj vedeli kam majú ísť, ale nie vždy. Náš sprievodca nám rozprával, čo kde je, čo sa tam pestuje, aké stromy tam majú... pôda bola červená ako krv. Tak čo, hovorím si krajina indiánov a tí sa maľovali načerveno. Stále sme si v pohodičke užívali jazdu na koňoch, fotili ako o dušu, nech nám niečo neunikne. Zadky nás už pekne boleli, keď tu zastávka ... super ... zosadáme. Tak a má nás v rukách Alechandro, ktorý nám rozpráva o výrobe rumu. A že v tomto regióne majú ten najlepší, ktorý sa ani nevyváža. Tak fajn koštujeme. No a ževraj po dvoch pohároch už začneme rozprávať po španielsky. Tak to som už niekde počula. Po dvoch pohároch som už prestala rozprávať naozaj. Dorozumenie v tomto prípade mi dalo pekne zabrať aj keď Alechandro vedel dobre po anglicky, ale mne sa už všetko plietlo. Po jeho odporúčaní sme si rum aj kúpili, každý z nás. Zaviedol nás na terasu, kde sme si dali kávičku, no fíha v strede neviem čoho je kaviareň a dokonca majú preso a aj kapučíno. Dali sme si. Prečo nie. Hádam vytriezviem. Alechandro nám priniesol rum, zaplatili sme. No a samozrejme sme sa na záver spoločne aj odfotili. No a vyrážame s našim sprievodcom a že či chceme vidieť jazero. No jasne, keď sme tu tak aj jazero. Sem sa. Pri jazere som si zacvičila pár asán z jogy, urobili sme si niekoľko pekných fotiek a pokračovali sme v ceste, teda už späť k miestu, kde sme  štartovali. Pomaly sa už začalo stmievať a náš sprievodca začal naše kone pobádať ku klusu. S našim rumom v batohu to nebol dobrý nápad. V batohu podskakoval a my sme dúfali, že tekutému zlatu sa nič nestane. Jeden kôň si to rozmyslel a odpojil sa od nás, čo sme si mysleli, že sa už neuvidíme.... po pokrikoch nášho sprievodcu „right“, „right“ ten kôň nie a nie prejsť na náš chodníček ... asi chce mať od nás pokoj.... nakoniec sme sa streli a pokračovali spolu. Po troch hodinách naša púť  skončila a my sa musíme dostať na casu pešo. Stmieva sa tu naozaj skoro. Po pokynoch ako a kde odbočiť, sme sa vydali na cestu. Poďakovali sme sa, zaplatili a ideme.

kuba

To, že sa stmieva veľmi rýchlo som už spomínala. Ideme a už je tma. A nikde žiadna pouličná lampa. Tak sme na dedine, tak asi preto. Nejaké však vidíme. Vidíme aj ľudí svietiacich si mobilmi, baterkami... Stále mi nedochádza, že vypli elektrinu. Blúdime, pýtame sa, že kde je tá naša casa.... nakoniec sme si poradili sami, s mapou v telefóne a podľa toho, čo sme si pamätali, keď sme sem s Erikom prichádzali.  

kuba Domáci nás už očakávajú a prvé, čo sa dozvedáme ..... nejde elektrina. Ahaaa, tak to preto tie mobily,...tak prišli sme práve na večeru. Pred tým si chcem dať sprchu. No ale nejde elektrina, nebude ani teplá voda. Brrrrrŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ.......zistím až keď stojím pod ňou...   Pri večeri si hovoríme, čo sme zažili a papáme neskutočne chutné ryby a chipsy z banánov, neskutočná dobrota. Nevieme sa dojesť. Na záver zmrzlina. Toľko sme sa nasmiali aj s domácimi, že nám tiekli slzy. Objednávame si teda večeru aj na zajtra. Ale deň ešte nekončí...  Je niečo po deviatej a my, že ideme spať... už sa vybaľujeme, chystáme na ďalší deň, keď tu z vedľajšieho domu búcha spolucestujúca, že majú v izbe tarantulu, utekám teda s ňou k nim a presviedčam sa, že tam teda nejaký veľký čierny pavúk je, konkrétne pod sprchou ....čo teraz, pani domáca prichádza ... berie papuču ... zabíja ju .... odchádza z kúpeľne s pavúkom zabaleným v toaleťáku v ruke ... koniec predstaveniu. Tak už naozaj ideme po dlhom dni do postele. 

kuba 12.12. Viňales - Cayo Jutias 

ráno po raňajkách nás už čaká Erik a ideme celodenný výlet na Cayo Jutias – pláž ako z rozprávky, oddychujeme po namáhavej ceste aj predchádzajúcom dni, moc ľudí tu nie je, ale to nám vyhovuje, voda ako-tak...  Cesta na túto pláž trvá neskutočne dlho, však aj toľko jám na ceste sa nedá ani spočítať, naši cestári by tam mali roboty. Erik tam na nás čaká celý deň, aby nás poobede odtiaľ zobral späť do Viňalesu.  Takže prvý deň na pláži a už som sa spiekla, to ani nehovorím o svojich nártoch, červené ako paradajka. Sprcha, večera, posteľ... takto končí náš deň. Teplá voda? Ani dnes nie, i keď sa domáci snažili, a ponúkli nám na sprchu vedľajšiu izbu, o moc teplejšia nebola. No nič, snáď nie je všetkým dňom s teplou vodou koniec. :-)

  kuba 13.12.Viňales - Zátoka Sviní

ráno sa balíme a po raňajkách sa lúčime s našimi domácimi, dostávame od nich na pamiatku darčeky – tričko che a náramky a presúvame do Zátoky Sviní, Erik je dochvíľny ako vždy. Čaká nás dlhá cesta späť smerom do Havany a odtiaľ na východ krajiny. Zastavujeme na pumpe, potrebujeme dočerpať palivo a kúpiť vodu a ísť na toaletu. Cestou sa zastavujem na krokodílej farme (5EUR/osoba), prechádzame si jednotlivé boxy s krokodílmi rôzneho veku. Fotíme sa s maličkým krokoušom, kupujeme dve peňaženky z krokouša, nič iné tam nemali a pokračujeme do Playa Largy. Ubytovávame sa v tejto malej rybárskej dedinke a oddychujeme. Prejdeme si dedinku, jedna dlhá ulica, pár domov, stánkov, reštaurácií a obzeráme akým smerom pôjdeme zajtra na pláž. Prichádzame k pláži .... je celkom blízko nášho ubytovania a tak sa po nej ešte prejdeme, skôr ako zakotvíme na našom novom mieste odpočinku. Objednávame si na druhý deň večeru a tešíme sa na raňajky. 

kuba 14.12. Zátoka Sviní (Playa Larga) 

po raňajkách sa vyberieme na pláž, ale už len do chládku :-) pod palmu a oddychujeme, prejdeme sa po pláži a na obed sa ideme skryť, že si dáme oddych, ale to už prší s krátkymi prestávkami prší až do ďalšieho dňa, no čo, asi si máme naozaj oddýchnuť, využívame wifi na dome (čítaj vajfaj) a tešíme sa z toho, že máme spojenie s domovom, vyťahujeme karty a mastíme až kým nám neprinesú večeru, no čo sa dá ešte robiť v daždi? ... v daždi sa roja komáre neskutočnou rýchlosťou, už sa tešíme, že zajtra ráno odchádzame ....  

kuba 15.12. Zátoka Sviní - Cienfuegos – Trinidad

po raňajkách by sme sa radi presunuli do mestečka Cienfuegos, ale čakáme, čakáme, a náš taxík nechodí. Ešte že náš domáci volá a zisťuje, kde je náš taxík. Bol však objednaný namiesto o 9:00 na 10:00. Ale ževraj žiaden problém, šofér nasadá a je na ceste za nami, tak čakáme.... počasie nám nepraje prší, prší len tak leje. Taxík prichádza, nasadáme, a odchádzame za zvukov kravičky ... za nedlho už začína riadny dážď ... šofér je riadny srandista, púšťa nám rôzne zvuky zvieratiek, páči sa nám najviac kravička. V mestečku máme zastávku jednu hodinu na prehliadku. No najskôr navštívime budovu Ferrer Palace, ktorú si dal postaviť španielsky obchodník José Ferrer. Súčasťou budovy je Ferrerová veža, ktorej kupola je bohatá na mozaiku s modrou dlažbou a ponúka pozoruhodný výhľad na park Parque José Martího.   No a stihli sme už len divadlo, ktoré bolo v tej dobe rekonštrukcií. Divadlo Tomáša Terryho je národnou pamiatkou a zodpovedá talianskemu koloseu, ktorý je umiestnený v hale v tvare podkovy. 

kuba Po krátkej zastávke v Cienfuegos pokračujeme v ceste do Trinidadu. Trinidad nás víta úzkymi uličkami. Boli sme veľmi prekvapení našim bývaním, zvnútra to vyzerá naozaj krásne, európsky. Ani sa nám nechce veriť, že sme na Kube. Vítajú nás v Hostal Germán a ponúkajú nám Daiquiri (rum, limetkový džús, cukrový sirup a tlčený ľad). Bývame v krásnych izbách na prvom poschodí. Z izbičiek sa chodilo von na terasu, ktorá bola pod holým nebom. Na kamenných stoloch a laviciach sme pri pálenke hrávali karty. V spoločných miestnostiach, kde bola telka a hojdacie kreslá sme pozerali správy a raňajkovali aj večerali. Domáci boli veľmi milí a varili božsky, tie večere boli mňamky - ryby, cestoviny, kuracina a veľmi veľa zeleniny k tomu.  

kuba Prvý večer ideme na krátku prechádzku po mestečku, a hľadáme samozrejme námestie s wifi (čítaj vajfaj). Nachádzame schody, kde sedí veľmi veľa ľudí a usúdili sme, že to to miesto, kde je wifi ˇčítaj vajfaj) k dispozícií. Našli sme aj obchodík s celkom lacnými suvenírmi a samozrejme ani obchodík s rumom sme nemohli obísť. Už nakupujeme a zapĺňame kufor, preto už aj nejaké veci nechávame tu. Detičkám nechávame pastelky, fixy a aj nejaké oblečenie. Pre túto rodinku máme tiež nachystané nejaké drobnosti, ktoré sa im chystáme nechať pri našom odchode.  Na večeru čakáme asi o pol hodinku dlhšie, ale na dobré sa oplatí počkať :-) Napapáme sa a tešíme sa na ďalší deň. 

16.12. Trinidad

po raňajkách čakáme na taxík, ktorý nás zoberie do Topes de los Collantes – chránená prírodná oblasť (10 EUR/osoba), taxík prišiel, ale sme si nejako nerozumeli, tak sa volalo Milanovi. Keď sa všetko vyjasnilo nasadáme a štartujeme ... ocitáme sa v nádhernej a nedotknutej krajine plnej vodopádov a kaňonov. Prechádzame lesom, kde vidíme borovice, palmy, banánovníky, magnólie... počúvame zvuky od rôznych zvierat, ani ich nevieme identifikovať :-) po cestičke prichádzame k vodopádu, niektorí sa aj okúpu, ževraj je pod vodopádom hĺbka 9m .... Cesta tam a naspäť trvá asi 3 hodiny.  

kuba V okolí mesta Trinidad sa v minulosti pestovala cukrová trstina, ktorá sa spracovávala v cukrovaroch. Stavby cukrovarov predstavujú tradičnú koloniálnu a priemyslovú architektúru. Najznámejšie cukrovarské haciendy sú Buena Vista, Guáimaro, Manacas- Iznaga, Delicias. Pri jednej takej sa zastavujeme. Volá sa Manaca Iznaga, už z nej zostala len veža a z budovy majiteľov je dnes bar a reštaurácia. Večer sme sa ešte prešli mestečkom a oddychovali.  

kuba 17.12. Trinidad - pláž Ancon

ráno po raňajkách ideme na celodenný výlet na pláž Ancon – pláž väčšia ako pri Viňalese, oddychujeme, prechádzame sa z jednej strany na druhú, vo vode je fajne, akurát :-) Na pláži je postavený rezort akoby kúpele, architektonicky to vyzerá ako za čias komunistov u nás.  Naspäť čakáme na nášho taxikára. Avšak kričí na nás nejaký amigo, že nás odvezie na našu casu. Bol to otec nášho taxikára a ževraj sa mu niečo stalo a on nás odvezie. Nechceli sme ísť, ale nakoniec sme sa nechali odviesť. Však čo už. Ani nevieme presne, kde sme, tak keď vie, že sme štyria a pozná názov našej casy, tak nám snáď nič nehrozí. A za no money. No nezober to .... Nič sa nám samozrejme nestalo. Odviezol nás priamo pred vchod našej casy.

kuba   18.12. Trinidad - presun do Varadera

po raňajkách nás taxík berie na dlhú cestu do Varadera, zastavujeme sa v meste Santa Clara, kde chceme navštíviť múzeum Che – Guevaru. Múzeum je prístupné bezplatne a sú v ňom vystavené fotografie a rôzne predmety pripomínajúce Guevarov život od detstva v Argentíne až po jeho smrť v Bolívii v roku 1967. S múzeom susedí mauzóleum s ostatkami Che Guevary a jeho ďalšími partizánmi, ktorí padli behom vojenského ťaženia v Bolívii. Atmosféru dokresľuje večný plameň, ktorý zapálil sám Fidel Castro 17.10. 1997.  

kuba Vo Varadere celá posádka auta hľadá náš hotel Iberostar Playa Alameda. Až sme museli vytiahnuť navigáciu v mobile, aby sme tam trafili. Ubytovali sme sa a tešili, že ešte stíhame obed :-) a tešíme sa vôbec na náš all inclusive. Po toľkom putovaní si to aj zaslúžime :-) 

kuba 19.12. Varadero 

dnes celý deň oddychujeme na pláži a užívame si all inclusive 

20.12. Varadero

dnes máme podobný program ako včera, len s tým rozdielom, že okolo16-tej pre nás prichádza taxík a berie nás do Havany. Prišiel pre nás štátny taxík, čo sú novšie vozidlá a sú označené žltou farbou. Cestou nás zastihne búrka. Miestami nevidíme na ceste nič, ani kam ideme. Taxikárovi to však nevadí a frčí s nami ďalej. Cesta nám trvá neskutočne dlho a cestu nás „spríjemňujú“ komáre. Akoby sa v tom taxíku „kotili“. Už sme však tak doštípaní, že jeden – dva štípance už nič neznamenajú :-) Cesta vedie po pobreží, vlny sa dvíhajú, máme pocit, že aj cesta je už pod vodou, ale my frčíme ďalej. Už sme už v Havane a hľadáme našu casu dlhšie ako inokedy. Nakoniec sme pred ňou, volá sa Colonial Habana. Ešte sedíme v aute, leje ako z krhly a nám sa nechce vystúpiť. Ani nás nikto neprichádza privítať. Náš šofér vystupuje a zvoní na zvonček, niekto vykukne a áno to je naša casa. Naše izby sú na druhom poschodí, áno na druhom a tie naše kufre musíme vyniesť až hore. Schodisko je úzke a neskutočné strmé, počítať schody by sa zišlo.... keď sa už hore vytrepeme čaká nás rituál s pasmi a dostávame izby. Interiér je zaujímavo riešený, strecha preteká, všade je mokro a neskutočne vlhko, dúfajme, že zajtra už pršať nebude. A tak ľahneme do postele a myslíme si, že zaspíme. Avšak celú noc štekal pes, počuli sme ruch z ulice, deti .... tak či tak spať sa nedalo. 

kuba 21.12. Havana 

potulky po Havane, dnes mám narodeniny, noc bola veľmi rušná a tak sme sa moc nevyspali. Raňajky nás čakajú v kuchyni. Domáca bola černoška, vyzerala mlado, ale bez španielčiny, sme sa nič viac nedozvedeli. Doobeda ideme do hangáru nakúpiť suveníry, ale máme čas, a tak sa prechádzame uličkami Havany a ideme aj okolo múzea rumu, ktorý chceme navštíviť, ale to si nechávame na poobedie. V hangári trávime viac času ako by sme chceli. Vychádzame odtiaľ s plnými rukami tašiek a ideme si to zaniesť na izbu. Na obed ideme do našej staro-novej reštaurácie v Havane Chacón 162. Píšeme si s Milanom SMS-ky, chceme si dohodnúť naše záverečné stretnutie. Pred našim stretnutím s Milanom ideme na prehliadku múzea rumu, nakupujeme posledné fľaše a ideme s Milanom na drink. Pri poháriku daiquiri mu hovoríme o našom putovaní, historky z ciest. Milan nám hovorí, že vždy, keď prídeme do Havany prinášame dážď. Lúčime sa. A prichádza správa, že sa máme ísť ešte pozrieť do ulice Malecóm, že tam už špliechajú vlny až do ulíc. Keď tam prichádzame, ulice sú už plné vody, cesty strážia policajti a vojaci. Niektoré ulice sú neprístupné. Ešteže bývame na druhom poschodí a trošku ďalej od vody. To sme si vydýchli. Síce ťahať kufre na druhé poschodie po úzkych a strmých schodoch dá zabrať, ale ... Ideme ešte na večeru a na internet na námestie. Už nás čaká len sa pobaliť a zajtra môžeme vyraziť na dlhú cestu domov.    

kuba

kuba    22.12. Havana: návrat na SR

 

ráno nás čakajú raňajky na streche, to bola teda krása, posledné raňajky – krásny výhľad z vtáčej perspektívy...taxík nás mal čakať o jedenástej, mal, lebo meškal a my sme už boli dosť v strese, aby sme prišli na letisko včas, tak ako tak stepujeme už pred domom a vyzeráme ho... našťastie prichádza a my nasadáme...akurát dnes musí byť stará Havana zapchatá...ideme, ideme a skôr sa vlečieme uličkami Havany. Čo budem hovoriť, cesta sa nám vliekla ako slimákovi. Na letisku sme prešli pasovou kontrolou a dostávame sa do duty free zóny, kde míňame posledné CUCI. Už stojíme v rade na nástup do lietadla, keď tu zrazu ohlasujú meškanie nášho lietadla. Nakoniec to bola hodina a pol, sledujeme z okna ako je priveľa ľudí okolo nášho lietadla. Nakoniec sa to podarí a my nastupujeme do lietadla smer Moskva, Praha a Žilina. Zbohom Kuba, niekedy nabudúce :-) 

kuba