Lukáš Lacko: Dobrodružstvo môžeme zažiť aj v bežnom živote

Miriama Vojteková - 10.11.2017
lukas lacko kanada

Cestovanie obohacuje človeka v každom smere, so všetkými pozitívami, no občas aj s nie vždy želanými zážitkami. V konečnom dôsledku je vždy na nás, čo si z toho zoberieme a napokon sa všetko javí ako skúsenosť. O tom, ako cestovanie mení človeka k lepšiemu hovorí Lukáš Lacko – vždy optimistický a otvorený novým výzvam.

Na besede, ktorá sa koná 14.11. pod taktovkou cestovateľského webu Dobrodruh budete prednášať o Aljaške, kde ste pred pár rokmi pracovali ako turistický sprievodca. Ak by ste mali opísať seba pred týmto letom a po ňom, v čom vidíte najväčšie rozdiely? Čo vám leto na Aljaške dalo a v čom vás obohatilo?

Úplne sa mi zmenil pohľad na život a akoby som po Aljaške dospel. Predtým som takmer vôbec necestoval. Veľmi mi to zachutilo a ešte viac som sa zamiloval do horského prostredia. Zo zážitkov z Aljašky čerpám energiu doteraz. Mrzí ma, že to neviem popísať konkrétnejšie – napríklad to, čo mi dalo cestovanie po Kanade, by som vedel popísať oveľa presnejšie.

A čo vám teda cestovanie po Kanade prinieslo do života?

Cestu po Kanade som z veľkej časti poňal ako osobnú premenu a vylepšenie seba samého. Začal som oveľa viac cvičiť a za dva mesiace cestovania som zdravo schudol približne 10 kilogramov a naozaj som si zlepšil kondičku. To bolo spojené aj s pravidelným varením na ohni z čo najzdravších surovín a aj s tým, že v prírode som chodieval skôr spávať. Oboje mi zostalo až doteraz – častejšie si varím a aj spánok mám vďaka tomu, že chodievam spať skôr, kvalitnejší. Vybudoval som si aj lepšiu sebadisciplínu a naučil som sa otvorenejšie komunikovať, a predchádzať tak nedorozumeniam. Za mnohé z týchto vecí vďačím svojmu kamošovi a cestovateľskému parťákovi Mišovi, ktorý ma k mnohému inšpiroval – napríklad práve k pravidelnejšiemu cvičeniu alebo zdravšiemu vareniu.

lukas lacko kanada

Či už na Aljaške alebo v Kanade ste sa zrejme neraz dostali do stretu s divokou prírodou – spomeniem váš zážitok s medveďom grizlym. Máte ešte iné podobné zážitky?

Okrem dvoch blízkych a pomerne nebezpečných stretnutí s grizlyami sa mi podobné nebezpečné situácie pri kontakte s prírodou nestali. V prírode sa celkovo cítim bezpečne. Myslím, že „civilizácia“ je oveľa nebezpečnejšia, divoké a nebezpečné zážitky mám najmä s ľuďmi.

To mi pripomenulo váš zážitok s „pánom úchylom“ v Čiernej hore, ktorý bol určite veľmi nepríjemný, ale pri čítaní vášho príbehu som sa musela občas aj pousmiať. Možno to bude znieť bizarne, ale spomínate na to s odstupom času ako na nevšedný a úsmevný zážitok, ktorý sa, našťastie, skončil dobre? Cestovanie je zaujímavé aj preto, že nám umožňuje zažiť aj niečo nevšedné...

Samozrejme, snažím sa to brať s humorom. Pomerne dlho som ten zážitok vstrebával a neboli to príjemné spomienky, ale práve vďaka tomu, že ho často spomínam na premietaniach, negatívne pocity postupne zmizli. Asi to funguje podobne ako terapia. Azda som sa z toho poučil a nabudúce budem oveľa viac veriť svojim inštinktom.

lukas lacko kanada

Ako som sa dočítala na vašom blogu, na jednej strane o sebe tvrdíte, že ste pomerne plachý, no zároveň sa nebránite spoznávaniu nových ľudí. Preferujete teda sólo cestovanie alebo cestovanie v skupinke? V Kanade ste sa napríklad náhodou zoznámili s istou slečnou a strávili s ňou svoj posledný deň v tejto krajine spoznávaním mestečka St. John’s, čo mohlo byť veľmi pestré oživenie...

Veľmi rád cestujem vo dvojici, prípadne v trojici. Viac ľudí ako traja sa oveľa ťažšie dohaduje na postupe a keď som sám, nemám zasa s kým zdieľať svoje zážitky. Preto sa v prípade, že cestujem sám, snažím nájsť nových kamarátov. S nimi je skúmanie nových miest oveľa zaujímavejšie a naozaj to krásne oživuje cestu.

Áno, som pomerne plachý a bojím sa naozaj mnohých vecí, najmä keď cestujem sám. Už ma na cestách napríklad sexuálne obťažovali alebo podviedli. Ale strach je pre mňa len informácia, ktorá ma donúti zamyslieť sa nad rizikami. Za to sa strachu vždy poďakujem, zamyslím sa nad situáciou, a ak nepôsobí katastrofálne, väčšinou idem do toho.

Ste typ cestovateľa, ktorý sa rád vracia na miesta, ktoré navštívil, alebo skôr vyhľadávate niečo nové? Viem, asi je ťažké povedať, ktoré miesto patrí medzi vaše TOP, ale predsa len, existuje také, ktoré má pre vás špecifický význam?

Väčšinou ma naozaj láka vrátiť sa na miesta, ktoré som už navštívil, ale až tak často sa mi to nestáva. Špecifický význam má pre mňa dedinka Healy a národný park Denali na Aljaške – ten považujem za jedno z najkrajších miest na svete. Zatiaľ sa mi tam nepodarilo vrátiť, ale mám pocit, akoby som tam niekde v horách nechal kus seba a odvtedy ma to tam stále ťahá.

lukas lacko kanada

Čo je pre vás stelesnením dobrodružstva?

Sloboda, zdravá a dravá neistota, vietor vo vlasoch. Nebezpečenstvo, ktoré prežijem v zdraví a dobrej nálade. Pretože ak nebezpečenstvo prežijem v zdraví a dobrej nálade, tak to všetko stálo za to.

Nie pre každého je jednoduché skĺbiť „normálne“ zamestnanie s dlhodobejším cestovaním. Čomu sa venujete okrem cestovania? A aké sú momentálne vaše cestovateľské plány do budúcna?

Naozaj to nie je jednoduché a nemám na to recept – tiež mám „normálne“ zamestnanie. V minulosti som napríklad odchod na Aljašku vyriešil úprimnou komunikáciou s vedením. Neodkladal som informáciu o tom, že odchádzam, na poslednú chvíľu, práve naopak – dal som im o tom vedieť o niekoľko mesiacov skôr, než bolo vôbec nutné. Neplatené voľno mi dať nemohli, a tak som z firmy odišiel. Vďaka dobrým vzťahom som sa však po návrate mohol vrátiť naspäť. Možno to niekomu príde naivné, ale verím na úprimnosť. Verím na princíp „win-win“, aby boli všetky strany spokojné.

lukas lacko kanada

Myslím si však, že zázemie je dôležité a že veľké dobrodružstvo sa dá skĺbiť aj s normálnou prácou a životom. Za 3 až 4 týždne sa dá toho zažiť naozaj veľmi veľa, len treba čas správne využiť. A na to stačí aj normálna dovolenka.

Okrem cestovania veľmi rád športujem, behám a čítam knihy. Verím, že dobrodružstvo sa dá zažívať aj v bežnom živote, len treba mať oči otvorené. Preto sa mi, napríklad, páči koncept mikrodobrodružstiev – dobrodružstiev v bežnom živote, na ktoré netreba ani veľa času, ani veľa peňazí. Prišiel s ním britský dobrodruh a cestovateľ Alastair Humphreys. Môžete, napríklad, uprostred týždňa prespať na rozhľadni a nasledujúce ráno ísť do práce. Po podobných zážitkoch tak vie byť týždeň oveľa pestrejší. Môj momentálne najväčší cestovateľský sen je aj ten najbližší – chcel by som od východu na západ prejsť peši legendárnu slovenskú hrebeňovku – Cestu SNP. Okrem toho plánujeme s kamošom Jakubom Venglářom zo zahorami.cz , napríklad, „dostopovať“ až na Kamčatku, alebo ma láka pozrieť sa na vrchol Elbrusu. Nápadov mám veľa, myslím si, že by na ich splnenie nestačili ani dva životy.

Cestovateľská beseda s Lukášom sa koná v utorok 14.11. o 20.00 v Stredisku kultúry BA Nové mesto: https://www.facebook.com/events/175593066352861/

Komentáre Disqus