Macedónsko - turistika po NP Mavrovo a výstup na Titov vrv, najvyšší vrch pohoria Šar planina

Túru sme začali v lyžiarskom stredisku Mavrovo (1250mnm), odkiaľ sme sa lanovkou vyviezli až na hrebeň (1700 mnm). Z odtiaľ sme prešli jednu z najväčších náhorných planín v Európe - Bistra.

Na planine nie je veľa značených turistických trás, navigovali sme sa hlavne pomocou GPS-ky. Stúpanie bolo minimálne a veľmi zriedkavé, podmienky však značne sťažil nárazový vietor, spojený s hustým dažďom. Premenlivé počasie je na horských planinách veľmi bežné, je potrebné tomu prispôsobiť aj výbavu. Po asi 2 hodinách sme sa napojili na asfaltovú cestu, ktorou sme sa vydali smerom k horskej dedinke Galičnik. Kúsok pred dedinkou sa nachádza konský ranč, kde je možnosť sa občerstviť alebo prípadne zažiť horskú turistiku z chrbta koňa. Rozhodne odporúčam lokálny syr so zeleninou.

mavrovo

mavrovo

Mavrovo

Z dedinky Galičník už nasleduje postupné klesanie do dediny Janče, kde sme našu túru ukončili. Tento úsek je asi najnepríjemnejší, lebo ide o približne 3 hodinové neustále klesanie, čo predstavuje značnú záťaž na kolená. Ak mávate s týmto problémy, určite si pribaľte nejakú fixáciu na kĺby. Tiež si môžete priniesť nejakú mlsku pre túlavé psy, ktoré si tu na turistov zvykli.S trochou šťastia a za malú odmenu budú vašimi sprievodcami, nás jeden sprevádzal od Galičniku až ku autobusu za Janče, čo bolo viac ako 3 hodiny. Trasa na obrázku je len približná. Naša viedla priamo skrz planinu a trvala asi 6,5 hodiny.

mavrovo

Mavrovo

Výstup na Titov vrv

Naša posledná a najväčšia túra na najvyšší kopec Severného Macedónska (celou plochou na jeho území, vrch Korab je o 20 m vyšší a leží na Albánsko-Macedónskej hranici). Začali sme v lyžiarskom stredisku Popova Šapka (1690 mnm), kde sme sa plánovali vyviesť lanovkou na hrebeň a vyraziť. Náš plán však nevyšiel, pretože lanovka nefungovala...

Popova šapka

Úvodný kopec pod lanovkou bol podľa mňa najťažší úsek trasy, dobre, že je na začiatku, keď má človek ešte veľa síl. Výstup na Titov vrv značne komplikovalo počasie. Bolo veľmi oblačno a oblaky sa držali nízko. Boli sme veľká skupina s nejednotným tempom, menšie pomalšie skupiny sa doslova "stratili v oblakoch". Na druhej strane pre chlad bol znížený výskyt vreteníc, videli sme iba jednu. Po asi 2 hodinách neustáleho strmého stúpania, sme sa dostali na vrchol Antena (2531mnm). V tieni skál sa tu držal stále sneh a výhľady, aj keď len na oceán oblakov bol neskutočný.

Titov vrv

titov vrv

Nasledovala hrebeňovka po niekoľkých kopcoch, čiže neustále hore-dole po skalnatom a lúčnom teréne. Postupne sa ľudia odpájali a vracali sa, no asi 14 odhodlancov sa vyškriabalo až na Titov vrv (2747mnm). Prebehlo rýchle fotenie, telefonáty, oslavy a oddych, lebo nás čakala ešte podobne dlhá cesta späť.

Urobili sme menší okruh a zostúpili do sedla, kde sme si vedeli doplniť zásobu vody v horskom potoku, poniektorí využili prestávku aj na menšie osvieženie v 4 stupňovej vode. Od tohto bodu už cesta nebola náročná.

Do hotela sme dorazili dokonca s rezervou asi 30 minút od plánovaného času túry - 10,5 hodiny. Túra je pomerne náročná, striedajú sa na nej prudké stúpania s prudkým klesaním, rovinku si ani nepamätám.

titov vrv

titov vrv

Dobrá horská výbava je základ

Nesmiete však zabudnúť ani na pitie (jediný zdroj vody je až potok po asi 3/4 cesty, prípadne sneh na vlastne riziko) a jedlo. Navigácia za dobrého počasia je relatívne jednoduchá, nie je tu veľa odbočiek, avšak keď je veľká oblačnosť treba byť extrémne opatrný. Tiež treba spomenúť: cestou späť dávať pozor na cestu! Je tu jedna vychodená cestička, ktorou musíte ísť, avšak nie je ju vôbec vidieť z hlavnej cesty, je ale vo väčšine navigácii.