Maličkosti z Malých Karpát: Čelo a Veterlín

Ľuboš Vodička - 5.4.2021
Čelo

Rozumiem tomu, čo je 5. stupeň ochrany. Rozumiem aj tomu, čo je predmetom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny[1]. Nerozumiem však tomu, prečo miesto, ktoré je len o málo intenzívnejšie navštevované ako susedné turistické destinácie, ktoré sú tiež  v 5. stupni ochrany prírody, nie je turisticky značeným chodníkom. Je to pre mňa o to väčšia záhada, že stopy po zvieratách som tu nevidel žiadne.

Žiadna obhryzená kôra, žiadna zrytá pôda (po diviakoch to občas vyzerá ako by sa konali preteky v hlbokej orbe), žiadne stopy raticovej zveri (srnky, nehovoriac o jeleňoch vedia zanechať tak hlboké stopy, že ešte po troch štyroch dňoch vyzerajú ako čerstvé), žiadni hniezdiaci dravci (tak kolmé a neprístupné skalné steny tu nie sú), vtáctva akosi pomenej (predsa len tu fúka a ani to vtáctvo nie je tak hlúpe, že si do najsilnejšieho vetra postaví hniezdo), iba tá kvetena ostáva.

Medvedieho cesnaku tu bolo požehnane (ale kde v Malých Karpatoch z jari nie je?), snežienky odkvitnuté, fialky sa neukázali. Hovorím o hrebeni medzi vrcholmi Čelom  (716 metrov) a Veterlínom (724 metrov).

Malé Karpaty sú krásne

V tej kráse sú perly. Jednou z perál je práve tento úsek. Skaly, ďaleké výhľady, pokrútené stromy, hole a jaskyne, miesto, ktoré má svojho ducha. Chcelo sa mi napísať genius loci, ale výraz deus ex machina (alebo anglická verzia ghost in the machina, rozumej čosi ako boj zo stroja) by presnejšie vystihol to čo tu nájdete. Nič čo by ste čakali, všetko čo poznáte. Hrebeň od Sedla pod Zárubami po vrchol Veterlínu je ako známa mašina, v ktorej sa objavilo niečo ... neviem čo. Ale zážitok je to silný.

Čelo

7 trpaslíkov Malých Karpát

Určite rok čo rok dostane niekto nápad zdolať malokarpatské sedemstovky, prípadne najvyššie vrchy Malých Karpát. Šťastie praje pripraveným, tak skúsim našepkať. Sedem malokarpatských trpaslíkov, teda najvyšších kopcov, ktoré prekvapia tým, že občas dajú pekne zabrať: Záruby (767 m), Vysoká (754 m), Vápenná (čiže Roštún, 752 m), Čertov kopec (752 m), Veterlín (724 m), Havranica (717 m), Čelo (716 m).

Ešte dodatok pre tých, ktorým sedem trpaslíkov nestačí, prípadne našli svoju Snehulienku, ktorá odmieta zdolávať tie najvyššie kopce, vrcholy nad 700 metrov: Čmelok (709 m), Veľká homola (709 m), Skalnatá (704 m), Javorina (703 m).

Záruby – Veterlín – Čelo, tvoria čistý malokaparpatský trojuholník, ktorý nie je opradený žiadnymi záhadami (ani ako Bermudský a nekonkuruje ani nášmu tajomnému Tríbeču). Zdatní turisti (prípadne disponovaní kaskadéri s mentálnym nastavením na čisto športové výkony), môžu v jednom dni v pohode zdolať všetky tri vrcholy.

Čelo

Čelo – Veterlín

"Čelo – mohutný zalesnený vrch na východnom okraji hrebeňa pokračujúceho z Veterlína. Vo svahoch viaceré skalné útvary a turisticky prístupný Čertov žľab (prírodná pamiatka). Vrchol je dobrým orientačným bodom aj v pohľade zo vzdialenejších miest." 

Toto je o Čele napísané v textovej časti turistickej mapy VKU Malé Karpaty Sever[2]. Je to tak presné, ako sú presné mapy z Harmanca. Tak približne. Mohutný áno, zalesnený, no neviem, na východnom okraji Veterlína, áno. Za doplnok určite stojí, že Čelo je ako ementál. Len diery tvoria jaskyne a závrty. Koľko ich je, ťažko dnes povedať. Určite viac ako bolo do dnešného dňa nájdených

Veterlín

Veterlín – s"kalnatý vrchol, mohutného hrebeňa rovnobežného s hrebeňom Zárub, ktorý sa tiahne od východu na západ. Na severnom a juhozápadnom svahu povrchové a podzemné krasové javy (Peterská priepasť, jaskyňa Malá Skala, verejnosti neprístupné). V údolí, ktorým vedie asfaltová cesta medzi Veterlínom a Ostrým Kameňom, vyvieračka Dolyna a Jaskyniarska studnička z r. 2002, nižšie upravená jaskynná dutina s plastikou Panny Márie a liatinovou mrežou z r. 1902."

Opäť som si pomohol textovou časťou mapy. Tentokrát veľmi presnou. Dokonca aj tá asfaltová cesta, ktorá začína pri rázcestí Brezinky ešte existuje. A Ostrý Kameň je skôr známy ako zrúcanina hradu. To nevadí. S jaskyňami je to ako som spomínal. Tých pribúda geometrickým radom a ich názvy zachytajú len veľmi, veľmi aktuálne mapy, ktorých autormi zvyčajne nie sú kartografovia zo Slovenska. Susedia Česi nás akosi lepšie mapujú.

Čelo

Najdôležitejšia je poznámka o hrebeni a krasových javoch. Malé Karpaty sú naozaj bohaté na krasové javy. V tomto krátkom úseku patria medzi najkrajšie v tomto pohorí. Verte, že nepreháňam.

Veterlín

Na ČeloVeterlín nevedie značkovaná trasa

Spomínal som to, spomeniem to opäť. Na ČeloVeterlín nevedie značkovaná trasa. Ale vyšliapaný lesný chodník je tak dobre viditeľný ako Veľký voz na nočnej oblohe. Väčšina turistov volí výstup z červeno značkovanej cesty (a cyklocesty) tiahnucej sa od rázcestia Brezinky neďaleko vodnej nádrže Buková (v mapách vyznačená nie je, ale na mapy.cz ju nájdete, naša turistickamapa.sk ju nepozná). Lesnou cestou priamo hore.

Dobrá cesta. Jednoduchá, strmá, viac menej nudná. Moja skúsenosť hovorí: od Breziniek po modrej do sedla Záruby. Chvíľami trochu strmá, chvíľami namáhavá, príjemná, krajinársko-lesne záživný chodník. Zo sedla Záruby po neznačkovanom, intenzívne vychodenom chodníku smerujúcom na západ už len vyšliapať k Hačovej jaskyni a na Čelo.  Ďalej je to prechádzka zelenou skalnatou (neružovou) záhradou. Zostúpiť dolu môžete po spomínanom chodníku dolu na červeno značkovaný chodník.

Pokiaľ prídete vlastným autom, ideálne je nechať ho na parkovisku pri Bukovej. V tom prípade po žltej značke prídete k Brezinkám a ďalej sa rozhodnete. Prípadne po modrej zo Smoleníc, alebo po zelenej z Jahodníka. Okruh Brezinky, sedlo Záruby, Čelo, Veterlín, Brezinky prejdete cca za tri a pol hodiny. Neviem posúdiť pre ako staré deti je cesta vhodná. Odhadol by som to na 10+.

Veterlín

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.