Maličkosti z Malých Karpát: Jelenia hora

Sú miesta, ktoré sa mi zapáčia už podľa názvu. Jelenia hora! To pomenovanie má svoj zvuk, rovnako ako Babia hora, Lysá hora, Čierna hora, Červená hora, Chotá hora. Ten názov už znie ako by ho dali čarodejníci svojej krčme!

Vôbec sa mi nespája s nejakými zvieratami. Iba s udalosťami (samozrejme fiktívnymi). Ibaže udalosti začnú naberať skutočnú podobu. Driapem sa do kopca. Začínajú ma bolieť kolená. Okolo fúka vietor, že sa kníšem  ako kyvadlo v pendlovkách. Dych sa mi kráti na vzdialenosť gombíka v gombíkovej dierke. Vrchol nie a nie sa ukázať. Potom lúčka, skalisko, tráva, zhadzujem batoh z chrbta, sadám si, líham a náš pes neprišiel na lepší nápad ako olizovať mi tvár.

Neviem, či sa tak teší (že som aj ja vyliezol hore), alebo ma chce vytrestať a naznačiť mi dostatkom svojich slín, že tieto blbé výlety už so mnou nemieni zdielať. Jelenia hora je jednoducho šupa.  Na vzdialenosti kratšej ako 500 m chce, aby ste prekonali takmer 200 výškových metrov. Čo to znamená? V podstate nič moc, len vybehnúť po schodoch napríklad takých 25 možno 30 poschodí. Jelenia hora! Ktorý jeleň by sa sem takto hrabal!

Jelenia hora

Jelenia hora

Napriek jednotnému číslu, nie je to žiaden osamotený kopec. Vysúva sa ako nos k Borskej nížine, ale spolu s vrchom Javorinka sa pevne pripája k hlavnému hrebeňu Malých Karpát. Z juhu je hora ošľahaná, nahá, obnažená, skalistá, podobná skôr kopcom Jadranského pobrežia v Slovinsku. S morom má totiž veľa spoločné.

Skalnaté vrstvy tvoria piesčité a triasové vápence. Tie sú poprášené sedimentami, ktorých pôvod je možné hľadať medzi morskými tvormi ako sú korálové riasy, samotné korály, dierkavce, machovky. Tie posledné menované živočíchy vyzerajú povedzme, že nie veľmi sympaticky. Pokojne by zapadli medzi mimozemské rasy v X-tej sérii Star Treku. Sú to drobné vodné živočíchy s pohárikovitým až červovitým telom, veľké len niekoľko milimetrov. Naše domáce, sladkovodné machovky vedia pučať ako zeleň na jar a tak vytvoriť spoločenstvo vytvorené z rovnakých jedincov.

Slanovodné, morské druhy volia sofistikovanejší prístup a tvoria kolónie s nerovnorodými jedincami. Dôležité je len vedieť, že tieto kopce sú pamiatkou na praveké more Paratethys. V tejto oblasti malo svoje plytšie pobrežie. Priamymi pozostalými tohto mora sú jazerá Balaton a Neziderské jazero.

  Jelenia hora

Národná prírodná rezervácia Kršlenica

Kršlenica je národná prírodná rezervácia v pohorí Malé Karpaty v podcelku Pezinské Karpaty v časti Bukovská brázda juhovýchodne od Plaveckého Mikuláša. Je v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty.

Nachádza sa v katastrálnom území obce Plavecký Mikulášokres Malacky v Bratislavskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1984 na rozlohe 117,34 ha, bez ochranného pásma. Rezervácia je súčasťou CHKO Malé Karpaty, na jej území platí 5. stupeň ochrany. Rezerváciu tvorí krasová Mokrá dolina a priľahlé horské svahy s unikátnymi zoskupeniami brál, ktoré sú najrozsiahlejšie v rámci Malých Karpát. Vyznačuje sa početnými krasovými javmi, ako sú jamy, priepasti a jaskyne. Voľne prístupná je krátka jaskyňa Deravá skala. Vyskytujú sa tu aj niektoré vzácne druhy fauny a flóry. Kršlenica je vyhľadávanou lezeckou oblasťou.

Predmetom ochrany je: Typická krasová dolina s vyvieračkou, jaskyňami a povrchovými krasovými javmi, ako aj zachovalé lesné spoločenstvá 4. vegetačného stupňa s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.[1]

Kršlenica

Dovolil som si priamo citovať Wikipédiu. Ani ja by som to nenapísal múdrejšie. Spomenutá Bukovská brázda totiž rozdeľuje masív Jelenej horyKršlenice ako brázda na konci človečieho chrbta, kde tento stráca svoje slušné pomenovanie.

Javorinky je krásny pohľad na Kršlenicu a z Kršlenice je pohľad na Javorinku ako na obrovský stan. Nádherné skaly Kršlenice asi nikde tak celistvo nevyniknú ako práve z tohto miesta. Sú impozantné. Mohutné, pevné, stena tak pevná ako by mala vydržať ďalšie miliardy rokov (čo samozrejme nie je pravda, ale v našich ľudských mierkach ...).

Rezervácia Kršlenica je tak navštevovaná ako Prírodovedné múzeum v Bratislave. Vždy keď sa tam vyberiete, nečakajte, že tam nikoho nestretnete. Ak tam pôjdete v peknom slnečnom počasí, pripravte sa na množstvo návštevníkov ako počas letného rockového festivalu.

  Krslenica

Na ceste

Kršlenica je ako top modelka. Každý ju chce vidieť a všetci majú pocit, že ju dôverne poznajú. To znamená, že väčšina návštevníkov Plaveckého krasu sa vyberie na „krátky výlet“ z Plaveckého Mikuláša najskôr po modrej a potom po žltej značke (mimochodom turistické trasy začínajú v strede obce pri kostole sv. Floriána). Z „krátkeho“ romantického výletu sa v niektorých prípadoch rýchlo stáva kardiotréning hraničiaci s bojom o život.

Výstup na Kršlenicu po turistickom chodníku je totiž zábavný a namáhavý ako výstup po rebríku hore nohami. Neviem, či to turisti nevedia, či to zabudli, alebo, či sú len neinformovaní, nemalé percento z nich má však v tvári výraz masových vrahov. Niekoho iného už totiž vidia zostupovať dolu. To sú vcelku bežné prekvapenia Malých Karpát. Veď predsa tieto Karpaty sú malé ...

Na Jeleniu horu vedie žltá značka povedľa Základnej školy v smere k Plaveckému Podhradiu. Krátko po vstupe do lesa sa od nej odpojí zelená značka vedúca na Jeleniu horuKubašovú.

Tam sa spojí s červenou Štefánikovou magistrálou a už je to len pohodový výlet na hrebeni Karpát. V sedle Pod Čiernou skalou je možné prejsť na žltú značku sledujúcu celý masív Kršlenice a vrátiť sa do Plaveckého Mikuláša. Pohodová cesta na tri hodinky. V princípe vhodná aj pre deti staršie ako 5 – 6 rokov. Vhodné aj pre mladšie, ak si trúfnete ich vyniesť na chrbte v najhoršom stúpaní.

Plavecky hrad

(Ne)Zdravíme

Starnem. Tak, ako každý živý organizmus na našej planéte. Ibaže moje liberálno-konzervatívne nastavenie sa s pribúdajúcim vekom rýchlo preklápa z jednej polohy do druhej s pocitom zlosti. Tolerujem mnohé veci. Dokonca sa čudujem našej spoločenskej zošnúrovanosti pri prijímaní pokrokových myšlienok. Svoj konzervativizmus však neviem prekročiť v slušnosti medzi ľuďmi. V prírode sa pri stretnutí zdravíme. Neviem sa zmieriť s výrazom nemého teliatka a s vypúlený očami prežraného vlka z rozprávky pri stretnutí turistov na lesnom chodníku, keď pozdravím a druhá strana nie.

Ja nikoho nechcem pripraviť o peniaze, ani o život. Ale slušnosť je slušnosť. Tá platí aj pre Malé Karpaty. Možno to tentokrát bolo spôsobené korona krízou, možno vysokým počtom rekreačných turistov, možno ... budem veriť, že sa to zlepší.

  • [1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Kr%C5%A1lenica