Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk

Skôr ako začnem toto rozprávanie musím, spomenúť meno: Laco Khandl. Tento človek, rodák z bratislavskej Rače, roky rokúce mapuje neobvyklé, skôr záhadné kamene v Malých Karpatoch. Presnejšie v Karpatoch v okolí Bratislavy. Po prvý krát som sa s jeho menom stretol v článku publikovanom v časopise Krásy Slovenska v roku 2003. Bol o kameni, ktorý dostal názov Obelisk a troch neobvyklých symetrických otvoroch v ňom. Pán Khandl konštatoval, že ho našiel a že nenašiel nikoho, kto by mu vysvetlil význam značiek?, zárezov?, vsuviek? kotvenia? Po pár rokoch ma na jeho nový článok v magazíne Račan.sk[1] upozornila kolegyňa. Tak som sa k tým naším kameňom opäť vrátil.

Do bratislavských Malých Karpát

Vyberte sa po Peknej ceste v bratislavskej časti Krasňany na jej horný koniec. K horárni na Peknej ceste. Dostanete sa tam rovnako dobre autobusom, autom, aj peši. Cez voľné dni a vo sviatok je to ako cesta na futbalový zápas. More, oceán ľudí, nadšených turistov, bežcov, cyklistov, psíčkarov, rodiniek s deťmi v kočiaroch, s deťmi vedenými za ruku, s deťmi chaoticky pobehujúcimi tam aj späť. Jednoducho peklo pre mizantropov. Pozitívna perspektíva, relatívne rýchlo sa roztratia na lesných cestách. Pokiaľ sa budete držať stále vpravo po asfaltovanej lesnej ceste (mimochodom vedie až do Knižkovej doliny v Rači) po kratšej, možno dlhšej dobe, prídete k viditeľne vyšliapanému a intenzívne navštevovanému miestu. Dominujú mu skaly, zľahka rozhádzané vo svahu, akoby uviazli v zime pri sánkovaní v náhle rozmoknutej zemi. Kamenné tváre. Tak sa to miesto volá.

Kamenné tváre

Priznámsa, že som ani len netušil, že sa toto miesto volá Kamenné tváre. Laco Khandl hovorí o Žabe. Neviem teda ako to je. Mapy.cz môj najobľúbenejší navigačný sprievodca, hovorí Kamenné tváre, nebudem spochybňovať jeho názvoslovie.

Kamenné tváre sú skupina balvanov. Pekných, oblých, veľkých, súmerných, šedivých, hladkých, tu a tam obrastených machom. Jednoducho vyzerajú, ako by tadiaľto prešiel obrovský, ale naozaj obrovský jeleň a práve na tomto mieste si uľavil. Krásne miesto. Napriek tomu šialenému prirovnaniu. Nie je úplne jasné, či je to len náhoda, či viacerým kameňom niekto pomohol, no mnohé pripomínajú karikatúry tvárí. Ľudských aj zvieracích. Aby to nebolo málo, najfotografovanejší kameň nesúci jednoduché línie, v ktorých spoznať ľudskú tvár, nie je žiaden problém. S veľkou pravdepodobnosťou ide o niečí kreatívny zásah. Keďže však celá pravda nie je známa, s obľubou sa táto tvár pripisuje autorstvu súvisiacemu s tzv. Písaným kameňom. Ten sa nachádza neďaleko horárne Kačín. Písaný kameň bol hraničným kameňom vytyčujúcim severnú hranicu Prešporka a stupavsko-pajštúnskeho panstva. Hranice tvorilo viacero hraničných kameňov, zachované z nich ostali celé línie. Ibaže kamenné tváre, či už tesané, alebo len prírodou vytvorené, ani zďaleka ako hraničné kamene nevyzerajú.

Vrátim sa ešte raz k rozprávania Laca Khandla z magazínu racan.sk. Spomína, že v Rači natrafil na pamätníka, ktorý mu porozprával o mohylovom kameni s vytesaným jazdcom. Možno niekedy v minulosti žil v Prešporku, či v Račišdorfe (rozumej v samostatnej Rači) kamenotesár, ktorý sa kreatívne prejavil na neobvyklých miestach.

Ostáva nám jedno malé ALE! Ale práve na jednom z kameňov zo skupiny Kamenných tvárí sú na hornej strane vyhĺbené tri pozdĺžne otvory. Akoby sa niekto pripravoval kameň rozštiepiť nám nie úplne jasnou kameno spracovávateľskou technikou.

Obelisk

Kto a kedy s týmto názvom prišiel, vôbec netuším. V roku 2003, kedy som sa bol naň po prvý krát pozrieť, to bol kameň v lese. Bez mena. Zaujímavý, nepomenovaný. V jeho čelnej plochej stene sú vytesané tri otvory. Ako priezory z betónového bunkra. Vyhĺbeniny neodškriepiteľne podobné tým z Kamenných tvárí.

Obelisk je hádam ešte väčšia čudesnosť ako Kamenné tváre. Z jednej strany vyzerá ako skamenená čiapka škriatka Martinka Klingáča a z druhej strany ako mimozemšťan? trojoký Golem z Cisárovho pekára? socha najnepochopiteľnejšieho obyvateľa Malých Karpát? Vyzerá ako čokoľvek, len nie, ako niečo, čo by ste tu čakali. Nepátral som príliš na internete, v akých teóriách o vzniku a význame má tento krásny Obelisk prsty. V princípe ma to ani nezaujíma. Kedysi som hľadal vysvetlenie jeho úlohy v knihe Historické hraničné znaky a nápisy so zameraním na územie Bratislavy[2]. Nenašiel som o ňom ani zmienku. Tak padla moje teória, že by šlo o vymedzenie hraníc urbáru (kameň sa totiž nachádza v časti, ktorá má názov Urbársky les).

Ostala mi radosť z toho kameňa. Je taký tajomný, iný, krásny, fantazijný, je taký sám so sebou, určený pre nás. Len preto, aby sme si k nemu zašli.

Ešte raz na koniec

Dostať sa ku kameňom nie je žiaden problém. Už som to spomenul. Používam app-ku mapy.cz. Ak si ju stiahnete, neomylne vás dovedie na obe miesta. Ak to risknete bez nej, tak Obelisk sa nachádza na druhej strane cesty takmer oproti Kamenným tváram. Stačí prejsť možno 15 metrov od tvárí po asfaltke smerom hore a odbočiť doľava na lesnú cestu. Vedie popod kameň. Celý výlet vám nezaberie viac ako hodinku, hodinku a pol. S malými deťmi možno o trochu viac, so psom, možno o trochu menej.

[1] https://www.racan.sk/2020/01/Umele-jamky-v-balvanoch-nad-Racou.html