Živá voda v obci Modrá a Vyza veľká

Ľuboš Vodička - 13.5.2019
Modra Ziva voda

Moja prvá vyza bola v Prírodovednom múzeu v Bratislave. Nebola úplne naozajstná, bol to model, ale bola to vyza. Impozantná, obrovská, masívna, visiaca zo stropu. Je tam ešte stále. Ale vidieť naozajstnú, živú vyzu, hoci podstatne menšiu, sa mi podarilo na Morave. V rybníku Živá voda v obci Modrá.

Vyza, impozantná vyza

Vyza je jeseterovitá ryba žijúca v povodí Kaspického a Čierneho mora. Zvyčajne dorastá do dĺžky 4 metrov a jej hmotnosť sa pohybuje okolo jednej tony. V odbornej literatúre sa môžete stretnúť s informáciami o jedincoch vážiacich aj tri tony a rybárska latina (rozumej spomienky rybárov z pred pár sto rokov) hovorí o rybách dlhých aj desať metrov s hmotnosťou ... nevieme. Tá nie je uvedená. Hoci ide o morskú rybu, rozmnožuje sa v riekach so sladkou vodou a na Slovensku sa neresila v Dunaji, na dolnom Váhu (približne po Trnovec nad Váhom), v rieke Nitre, v Morave (poslednú chytili pri Lanžhote v 19. storočí).  Ako to vyzeralo keď vyzy tiahli okolo Prešporku hore prúdom popísal Pavel Dvořák v Druhej knihe o Bratislave (vyd. Rak, 2007, str. 98): Vyzy plávali vo veľkých húfoch a ponúkali veľkolepý pohľad, ktorý ľudí na brehu odnepamäti privádzal do vytrženia. V toku Dunaja sa odrazu objavili stovky obrovských rýb. Bez problémov prekonávali dunajský prúd, hoci sa držali na najhlbších miestach, a starostlivo sa vyhýbali zradným piesčinám. Niektorým trčal chrbát nad hladinu, a tak bolo vidieť, že sú dlhé niekoľko metrov (píše sa až o desiatich metroch) rybári radi preháňajú, ale vyza sa môže dožiť až sto rokov, nie je to teda vylúčené. Tak či tak, mohlo to byť úžasné. Žiaľ, tento pohľad je už nenávratne stratený. Azda pripomínal ťah lososov, opradený romantikou toto porovnanie nie je celkom pritiahnuté za vlasy, lebo rovnako ako losos ani vyza nebola len atrakciou, ale aj výzvou.“ Výzvou bol jej lov. Zväčša sa lovili do lovných plotov. Predstavte si v toku rieky do jej koryta zatlčené mohutné koly z veľmi kvalitného dreva. Akoby niekto chcel zmapovať skoky ploského kameňa po hladine vody, s ktorým niekto hodil dobrú „žabku“. Medzi tieto koly sa natiahla sieť a ostatný priebeh bol podobný suchozemskej poľovačke. Rybári hlukom, búchaním, krikom vyhnali vyzy z hlbokej vody. Tie, čo uviazli v sieťach, ubili palicami a oštepmi. Teraz si položte otázku: nie ste zvedaví na skutočnú, živú vyzu?

Suchou nohou pod vodou

Highlightom expozície Živej vody v Modrej je určite podvodný tunel. Najzrozumiteľnejšie sa o ňom vyjadrili autori projektu na svojej webovej stránke http://www.zivavodamodra.cz/ :  Podvodní tunel ve sladké vodě v přírodě je ojedinělým experimentem v rámci celé Evropy. Nachází se v hlubce 3,5 metru pod vodní hladinou, má délku 8 metrů a šíři 2 metry. Po levé straně můžete vidět ryby chladných vod, horských potoků a řek - jelce, lipany, mníky, pstruhy, parmy a oukleje. Pravá strana patří především velkým rybám. Typickým obyvatelem je kapr, kterého chováme v několika formách.  Dravce reprezentují štiky, candáti nebo sumci. Raritou naší expozice jsou jeseteři - tažné ryby, které dříve migrovaly z Černého moře až do řeky Moravy. Mezi jeseterem ruským, malým či hvězdnatým se vyjímá vyza velká - nějvětší sladkovodní ryba světa. U nás uvidíte několik vyz délky téměř 2 metry.“ S podvodnými tunelmi sa dnes už stretnete kade-tade. Väčšie a modernejšie zoologické záhrady nimi prezentujú svoje  chovateľské úspechy s morskou faunou. Ibaže tu je to trochu iné. Ocitnete sa vo vnútri rybníku. Skutočného. Ryby, ktoré sa pohybujú okolo vás žijú viac-menej vo svojom prirodzenom prostredí. Zážitok je autentickejší. Hmatateľnejší, tie ryby sú nám povedomé. Sú to naši susedia z vodného sveta, v ktorom ich rušíme počas teplých letných dní kúpaním sa. Mimochodom kúpanie tu nie je zakázané! V letných dňoch si tu môžete zaplávať a potom sa ísť pozrieť, čo plávalo o poschodie nižšie pod vami. Prípadne sa ísť najskôr pozrieť a potom sa trochu báť J

Pre zaujímavosť

http://www.zenyvmeste.sk/iba-dve-hodiny-od-bratislavy-mame-tri-europske-unikaty

Komentáre Disqus