Červenú turistickú trasu Zázriva - Trstená som si vybrala v rámci mojej prípravy na cestu SNP. Trasa nie je populárna a mimo Kubínskej Holi nestretnete takmer nikoho, čo oceníte ak vyhľadávate ticho a pokoj uprostred lesa ako ja.
Avšak to neznamená, že výhľady nebudú. Krásne sa striedajú pásma nedotknutého lesa, výhľadov, lúk, pasienkov a bohužiaľ aj úsekov kde sa ťaží. Líšky, srny a medvede rozhodne tiež nebudú v týchto lesoch chýbať. A ak sa rozhodnete ísť po mojich stopách neminie vás ani Oravský zámok. Podľa mňa tento hrebeň určite stojí za návštevu.
Deň 1. (6.8.) Zázriva - Minčol - Kubínska Hoľa - Čierny Vrch - Príslop - Javorová - Oravský Podzámok
Zisťujem, čo je to niesť skutočné ťažký batoh
Bolesti ramien, krku, pocit že sa ti zlomia kľúčne kosti bol pre mňa nový. V rannej hmle som vyrazila zo Zázrivej mierne do kopca. Už po pár metroch som vyplašila lane a líšku. Pri vstupe na vrch Minčol ma víta na strome zavesená lebka z kravy. Celkom ma vyplašila nakoľko som ju z diaľky hojdajúcu vo vetre nevedela identifikovať.
Na hmlu si ešte len zvykám, väčšinou som sa jej vyhýbala. Izoluje zvuky a hlavne samozrejme nič nevidíte. Pri výstupe klepkám paličkami, vlhkosť je neuveriteľná. Všetko mám mokré a z papradí okolo cesty mi voda steká do topánok. Prostredie je to ale nádherné. Človek sa cíti ako v pralese. Na vrchu Minčol si dávam prvé raňajky a postupujem ďalej.
Hmlou presvitá ranné slnko a ja sa cítim ako v nebi. Prichádzam na Kubínsku Hoľu. Výhľady z hory sú nádherné - mne je však dnes súdené nič nevidieť. Trochu sa obávam stratenia v hustej hmle na rozsiahlej lúke avšak tyčové značenie je dostatočné viditeľné.
Na Čierny vrch prechádzam chodníčkom papradia a machu
V kombinácií s hmlou to pôsobí neskutočne. V blate vidím prvé stopy medveďa a diviakov. Vidím len meter pred seba, neviem kam idem pomáham si navigáciou v mobile. V miernych obavách sa snažím byť čo najhlučnejšia. Nachádzam medvedie výkaly, ako indián prikladám dlaň tesne nad ....výkal. :D Studené. Budem žiť. Mohol tu byť ešte v noci. Spokojnejšie postupujem a nad hlavou mi prelieta sova. Bola to nádhera, nevydávala žiadny zvuk a bola náhoda že som ju vôbec videla.
Onedlho počujem rany ako zo zbrane. Dúfam že ma nikto nezastreli v tejto hmle. Boli to dvaja hubári ktorý boli dosť znepokojený mojím osamoteným pohybom po týchto horách. Veľmi láskavý páni ma chceli ponúknuť petardami s ktorými plašia medvede. Odmietla som, uistila som ich že som ,,zvyknutá" a pokračovala v ceste.
Na trase prechádzate 1x cestu kde sa nachádza penzión Príslop a môžete sa tu naobedovať. Ja však obedujem v tráve a pokračujem. Pokračujem na Javorovú kde nachádzam altánok, na mape je značený aj turistický prístrešok v tejto oblasti a preto ak neplánujete schádzať do Oravského Podzámku ako ja odporúčam tu prespať.
Pri altánku stretávam veľmi láskavého poľovníka, ktorý mi chce veľmi ochotne pomôcť s hocičím - avšak nič nepotrebujem. Oravci sú dobrosrdeční ľudia a je mi tu vždy príjemne. Upozorňuje ma na medveďa, ktorý sa tu pohybuje ale vysvetľuje mi aký je plachý a tak mám menšie obavy, diviaky sú tu vraj odvážnejšie.
Pomaly schádzam do Oravského Podzámku kde sa mi naskytne nádherný výhľad na hrad a Veľký Choč. Asi by som vás mala upozorniť, že cesta končí u jednej paní v dvore. Skúšala som hľadať obchádzku, žiaľ nenašla som. V plote majú medzeru a tak vychádzam priamo pod Oravským zámkom. Som veľmi unavená a tak len obchádzam. Ste však priamo v centre a tak sú tu rôzne historické atrakcie, najesť sa je možné kdekoľvek. Ja však chcem len dať batoh dole.
Majitelia mojej zajednanej ubytovne ma videli ísť po ceste a tak ma zviezli, až na ubytovňu autom. Bolo to od nich milé a neskutočne mi to padlo vhod. Odporúčam turistickú ubytovňu Forgáč. Je to neskutočné lacné ubytovanie, nie je tam tv ani wifi ale je tam čisto, sprcha a kuchynka. Kto nie je náročný bude veľmi spokojný. Dnes to bola skúška psychickej odolnosti ale aj veľmi nádherný deň.
- Dĺžka: 25,7 km
- Čas: 9 hodín
Deň 2
Trasa: Podbieľ - Šubovka - Budín - Pod Magurkou - Magurka - Pri studničke - Oravská priehrada - Uhlisko -Trstená
Ráno som prehodnotila situáciu a vzhľadom na skorú hodinu a toho medveďa sa nevraciam k značke Javorová. Strach je silnejší. Pred ubytovňou nastupujem na autobus a odchádzam do dedinky Podbieľ známou najdlhším radom zachovaných dreveníc na Slovensku.
Týmto presunom som ušetrila 5,6km a treba si na tento úsek prirátať 1 a pol hodiny ak ste neschádzali a spali na značke. Hneď pri zastávke je Jednota a tak dokupujem sladkosti a alpu. Turistické topánky mám mokré a tak idem v teniskách, z mokrých topánok mám pľuzgiere. Premýšľam ako sa dajú topánky udržať v suchu. Vtedy ešte netuším, že je to nemožné.
Pri výstupe na vrch Šubovka prechádzam lúkami, naháňajú ma komáre a len čo si schovávam bundu do batoha doštípu mi celý zadok. Vyalpovaná prechádzam okolo pamätníka pádu lietadla a stúpam na vrch. Na vrchu za hlasného spevu zjem parenicu a pokračujem. Značenie je dnes dosť biedne a cesty sú rozblatené, hmla však zostala v Podbieli a dnes si vychutnávam slnko.
Hory sú prekrásne aj v tomto úseku Pomaličky prichádzam k vysielaču Magurka, je odtiaľ úžasný výhľad. Znechutene obchádzam kopy žabích vajíčok a stretávam prvého turistu. Dlhšie spolu ostávame a s radosťou počúvam turistické zážitky staršieho pána. Od vysielača sa schádza celkom nepríjemným strmým chodníkom okolo krížovej cesty. Krížová cesta by mala byť namáhavá a som rada, že idem opačným smerom.
Vchádzam na lúku s výhľadom na Oravskú priehradu, ktorý si dlho užívam po ceste k priehrade. Teplota stúpa a okolo ovečiek sa ledva vlečiem. Prechádzam po moste cez priehradu a vystupujem na dnešný posledný vrch Uhlisko. Oberám maliny a z posledných síl vystupujem v páľave. Poslednú vodu používam na schladenie hlavy.
Je mi zle prestávam vidieť ale som nadšená
Dlho nie je v dosahu žiadny tieň. Vrch zasiahla pravdepodobne nejaká kalamita. Celý je holý a tráva s kvetmi tam rastú po plecia. Chladím sa vo vetre a užívam si výhľad. Z vrchu schádzam do Trstenej, na tejto strane stopy po kalamite ešte nie sú odstránené, strácam cestu, stromy sú nahádzané jeden cez druhý a musím ich preliezať. Malinčie ma škriabe, borím sa blatom. GPS signál tu nie je. Nachádzam koľaje po traktore, ktoré musia ísť logicky k mestu a tak sa dostávam na koniec. Trasa končí priamo na pumpe a tak zablatená sedím v tráve a teším sa z tieňa. Z mesta sa už dostanete ľahko späť na priehradu, kde som si ja užila letnú horúčavu vo vode. A ak už ostanete, nezabudnite navštíviť Rio de Klin. Odporúčam túto trasu a teším sa keď ju pôjdem opäť. Milujem tieto zážitky
- Dĺžka: 25,7km
- Čas: 9 hodín
