Navštíviť Barcelonu len raz nestačí

Milan Tibenský - 30.4.2018

Keď som bol v Barcelone prvý krát pred dvoma rokmi, toto mesto ma doslova rozsekalo. Už som kde čo pocestoval, no takú zmesku kultúry, zábavy, bláznov, architektúry, uvolnenej atmosféry, metropolitného prostredia, histórie, párty, podivných pouličných umelcov a ďalších asi tristo faktorov som ešte nezažil. No dobre, možno raz. Podobný dojem na mňa spravilo aj austrálske mesto Melbourne.

Prečo sem ťahám protinožcov? Lebo majú so španielmi spoločné viac ako sa može zdať. Tak napríklad sú rovnako leniví, blázniví, uvolnení a majú skrátka všetko v péčku (sory za cenzúru, možu sem chodiť aj deti!). Skrátka existujú mestá, v ktorých je poriadok a všetko je neskutočne organizované (Amsterdam, Brusel, Kodaň, Sydney…) a potom existujú mestá, ktoré sú svojim spôsobom totálny chaos, no práve to im dodáva ich unikátnu atmosféru. Ten neskutošne uvolnený vibe, kde si nikto nerobí s ničím starosti. Čokoľvek sa stane, nič sa vlastne nestane.

Ale o atmosfére až o chvíľu. Nemal som v pláne ísť túto jar do Barcelony, no minulý štvrtok mi volal Jožo, že CK DAKA tam organizuje trip a majú jedno miesto navyše, či nechcem ísť. Hm, ja a cestovka? To je ako oheň a voda, peklo a mráz, politika a úprimnosť... Skrátka som bol skeptický, no hovorím si, prečo nie? Keďže som mal k dispozícii sprievodcu počas celého pobytu, aspoň sa snáď niečo naučím o histórii a kultúre.

Deň 1: Gaudi, Magická fontána a ešte magickejšia cigareta

Trochu narýchlo, ale pobalil som sa a na druhý deň ráno sme vyrazili. Nestrácali sme čas a po prílete sme hneď šli objavovať mesto. Prvý deň sme si prešli známe klasiky – Katalánske námestie, Rambla, Placa Reial a všemožné Gaudího výtvory. Tento čávo je majster, o tom niet pochýb, no málokto vie, že to bol práve podnikateľ Güell, kto mu spočiatku umožnil zrealizovať jeho bláznivé kreácie, nakoľko ostatní si z nich len robili srandu.

Večer sme ešte šli k Magickej fontáne, kde sa každý deň o 9 koná sveteľno-vodná šou. Prišli sme už o 8, aby sme si ukoristili miesto s výhľadom, no už vtedy bol problém si nejaké nájsť. Počas čakania ma dvojica vedľa sediacich španielov ponúkla jointom, ktorý si práve ubalili. “No, thank you”, radšej knihu. No závan tejto magickej cigarety zacítila aj staršia pani pred nami, ktorá sa rada ponúkla. Jedným šlukom mladíkom zrušila polovicu matrošu a ani sa nerozkašlala. Aj o tom je Barcelona.

O 9 už vytriskol prvý prúd fontány so známou piesňou Barcelona od Fredyho Mercuryho a ja som skoro odpadol. Fakt odporúčam si túto akusticko-svetelno-vodnú prehliadku pozrieť, je to pecka. Potom nás ešte zabávali miestni poulični umelci a okolo pol 10 sme šli het. 

 

barcelona

 

Deň 2: História, pláž a La Liga

Na druhý deň sme si pozreli Gotickú štvrť, navštívili sme Katedrálu Sv. Eulálie, námestie St. Jaume a Santa Maria de Pi a ďalšie barelonské vychytávky ako Park Guell, Víťažný oblúk a Montjuïc Castle (to všetko za jeden deň!). Aj keď som tieto miesta už videl, dozvedel som sa kopec historických lahôdok, ktoré mi dali na mesto opäť o niečo iný pohľad. Okrem toho nás sprievodca zaviedol aj na také miesta, kam by som inak asi nikdy nezablúdil. Presne taktiež vedel, že ak navštívite katedrály v určitú hodinu, dostanete sa do nich zdarma, čo sme aj náležite využili. Slovami českých turistov – a to se počítá!

Večer som sa ešte šiel vyvaliť na pláž. Aj keď voda mala tak 5 stupňov (no dobre, preháňam, ale pre mna je tropické more studené), na pláži bola plnka. Vôbec mi to však nevadilo, nakoľko osídlenie tejto pláže ani náhodou nepripomínalo talianské či chorvátske dovolenkové destinácie s červenými európanmi vyvalenými na lehátkach. 

Naopak, pláž bola plná mladých energických ľudí, ktorí sa bavili a stále niečo robili. Na chodníkoch pri pláži boli desiatky skejterov cvičiacich s rôznou úrovňou úspešnosti nové kúsky, na rovinke hrali miestni adepti do La Ligy futbalové kľučky, pomedzi ľudí si zasa americkí turisti hádzali futbalovú loptu (rozumej americko-futbalovú, ejkejej zženštilé rugby). Boli tu ľudia zo všetkých kútov sveta a boli veľmi priateľskí. Vobec sa mi odtial nechcelo odísť, no bolo už neskoro a na večer som mal iné plány.

 

barcelona

 

Konal sa totiž zápas Barcelona – Sevilla. Aj keď nie som nejaký futbalový fanúšik (rozumej futbal kukám maximálne v krčme pri pive kde nemám inú možnosť) a tento zápas sa ani len nehral na štadióne Camp Nou, chcel som vidieť tú atmosféru v meste, keď hrá ich domáci tým. Doslova celá Barcelona bola rozlezená v puboch a na námestiach a všetci sledovali futbal s emocionálnymi výkrikmi vždy, keď ich zverenci čo i len zakopli o loptu. Viete si predstaviť, čo to bolo, keď dali gól (doteraz mám zaľahnuté v ušiach). A že ich bolo! Zápas skončil 5:0 pre kataláncov a potom sa celé osídlenie krčiem presunulo na námestia a oslavovalo. Bláznovstvo, no opäť niečo, čo dodáva tomuto mestu jeho atmosféru.

Deň 3: Kolotoče, Fidella a želežničný chaos

Posledný deň zájazdu som sa už prehliadky ďalších Gaudího skvostov so sprievodcom nezúčastnil. Chcel som totiž navštívit zábavný park Port Aventura, v ktorom sa nachádza aj najrýchlejšia horská dráha Európy a múzem Ferrari. Ráno som vyrazil na vlakovú stanicu Gracia, kde bol snáď ešte väčší chaos ako na zápase El Clásico. Na svetelnej tabuli boli zobrazené vlaky v polhodinových intervaloch, no v automate boli v 90 minútových. Na tretí pokus a s pomocou zamestnanca železníc, ktorý vedel po anglicky asi toľko, čo ja po Japonsky (= 2 slová: sushi a sashimi), som si kúpil lístok na vlak, ktorý vlastne ale mal odísť pred desiatimi minútami. Ako sa mi to podarilo, dodnes netuším.

 

Port Aventura

 

Každopádne, keď som však dobehol na nástupište, vlak tam ešte stále stál. Aj keď som doň nasadol, meškal ešte ďalších 15 minút. Barcelona... Nakoniec som sa do parku Port Aventura akosi dostal a užil si skvelý deň plný šialených kolotočov. Odporúčam! Večer som si ešte v meste dal fidelu. Nie paelu, fidelu. To je katalánska variácia tohto známeho jedla, ktorá sa však nerobí z ryže ale akýchsi cestovín. 

Po návrate som šiel rovno spať. Nieže by som bol taký unavený (aj keď bol), ale ráno o 6:40 sme odlietali. Viva la Ryanair! Aby sme sa do Girony, čo je letisko asi hodinu jazdy od Barcelony dostali na čas, vstávali sme o pol 4. Aspoň sme však mali privátny minibus, takže jazda to bola vcelku pohodlná. V Bratislave sme boli už o 9 ráno, takže šup rovno do roboty. Po tak skvelom víkende mi to ale vôbec nevadilo, bol som nabitý energiou.

Toto mesto ma rozsekalo aj na druhý krát a len si u mňa potvrdilo pozíciu vedúceho európskeho (a možno aj svetového) mesta. Barcelona sa však nedá veľmi opísať, treba ju zažiť. Buď si ju zamilujete, alebo ste skrátka nudní. Ja som sa naplno bavil aj pri organizovanom výlete so sprievodcom cez CK DAKA, a ako bonus som videl a dozvedel sa mnoho o katalánskej histórii a architektúre. Či už pôjdete s cestovkou alebo na vlastné predlaktie (lebo päsť je pre toto mesto málo!), roznodne niečo zažijete. Jedna návšteva nestačí, dve sú začiatok, a na tú tretiu sa už teraz teším!

Komentáre Disqus