Omán - turistická pecka, ktorá čaká na objavenie

Vždy ma lákalo orientálne prostredie arabských krajín, no zároveň som mal pred ním určitý rešpekt. Keď som však narazil na Omán, ihneď som si povedal, že tam musím ísť.

Krásna hornatá krajina pri oceáne, ktorá patrí medzi najpokojnejšie a najbezpečnejšie miesta nielen na arabskom poloostrove, ale aj svete. Okrem hôr v nej nájdete púšť, palmové oázy, tradičný moslimský a beduínsky život či možnosť šnorchlovania v oceáne.

V tomto článku nájdete moje skúsenosti a praktické informácie, ktoré vám pomôžu Omán preskúmať osobne.

Čo v Ománe vidieť

Napriek tomu, že som tu strávil len 5 dní, zažil som neskutočnú diverzitu. Prvá zastávka smerovala do najvyššieho pohoria arabského poloostrova Al Hajar, ktoré dosahuje výšky až 3 tisíc metrov a pripomína slávny Grand Canyon.  

V okolí sú aj ďaľšie pohoria ako Jabal Akhdar s vysokohorskými dedinkami, či naozaj unikátne tvarovaná hora Jabal Misht. V tejto oblasti nájdete aj historické mesto Nizwa plné pevností a hradieb, ktoré pred 400 rokmi slúžili na obranu proti znepriateleným kmeňom.

Na západ od týchto hôr sa nachádza púšt Wahiba Sands, ktorá dominuje väčšine rozlohy Ománu. Dodnes v nej žijú kočovné kmene beduínov, ktoré sa však po novom živia buď sprevádzaním turistov, alebo prevádzkou púštnych kempov.

Návšteva beduínskeho kempu uprostred púšte bola pre mňa jeden z top zážitkov celého tripu. Môžete tu vyskúšať jazdu na ťave či sand boarding, sledovať západ slnka zo 120 metrovej duny, pozorovať hviezdami vysvietenú nočnú oblohu či rozprávať sa pri ohni s domácimi o ich tradičnom živote. A to všetko bez elektriny, internetu a iných moderných výdobytkov.

Tieto kempy sa nachádzajú hlboko v púšti bez riadnych ciest, no ich majitelia vás väčšinou po dohode prídu vyzdvihnúť do najbližšieho mesta, pochopiteľne za poplatok. My sme si však už po príchode prenajali offroad, ktorý sa púštnymi dunami prehrabal lepšie ako stádo tiav. Teda… skoro :) Raz sme sa zahrabali, no našťastie nás po pár neúspešných pokusoch o vyslobodenie vytiahol jeden okoloidúci miestny arab na Jeepe.

wahiba sands

Juhovýchod krajiny je plný skalnatých masívov, v ktorých sa vyformovali údolia a jaskyne s vodnými tokmi. Miestni tieto miesta nazývajú “Wadi” a medzi najznámejšie patria Wadi Shab, Wadi Bani Khalid (môj favorit!) a Wadi Tiwi. Môžete sa tu okúpať v čistej vode, zaskákať si z okolitých skál či preskúmať okolité jaskyne a vodopády.

Na juhovýchodnom pobreží nájdete okrem krásnych pláži a čistej oceánskej vody aj možnosť potápať sa či pozorovať obrovské korytnačky na pláži. No a napokon sme navštívili aj hlavné mesto Muscat, ktoré je vystavané na pobreží uprostred skalnatého masívu. Scenéria tohto mesta ako aj jeho atmosféra je naozaj jedinečná a veľmi ťažko sa dá zachytiť, či už slovami alebo na fotkách. Miestne trhy, vôňa kadidla, či pokoj obyvateľov treba skrátka zažiť.

Za zmienku ešte stoja dve miesta, na ktorých som však zatiaľ nebol. Prvé je poloostrov Musandam, ktorý je známy okrem horskej scenérie aj kryštáľovo čistým oceánom plným exotických rýb a koralov. Ak vás baví potápanie či šnorchlovanie, toto miesto je povinnosť. Druhou oblasťou je okolie mesta Salalah na juhozápade, ktorá je najzelenšou časťou krajiny plnou vodopádov a riek.

Ako sa do Ománu dostať, kedy tam ísť a ako sa po ňom pohybovať

Keďže lety do Ománu sú ešte stále drahé, zvolili sme tú najekonomickejšiu variantu. Z Budapešti sme leteli Wizzom do Dubaja a odtiaľ šli autobusom do Muscatu. Cesta to bola veľmi dlhá a náročná, no ako bonus sme strávili pár dní aj v samotnom Dubaji.

Medzi Dubajom a Muscatom premávajú 3 krát dodňa autobusy Mwasalat. Cesta trvá cca 6 až 7 hodín, iba že by vás zastihol silný lejak ako nás a trvalo by to hodín 13 :) Aspoň sme však videli, ako môže kompletne skolabovať doprava kvôli troche dažďa.

Čo sa týka termínov, kedy do Ománu vyraziť, tak sezóna začína v októbri a končí v apríli. Medzi májom a septembrom sú tu pekelné horúčavy bežne dosahujúce 45 a viac stupňov. V tomto období je zavretých aj mnoho hotelov a pohostinstiev.

My sme šli v decembri a počasie bolo skvelé. More síce už bolo na kúpanie chladné, no v prameňoch sa dalo kúpať a cez deň šplhala teplota k 28°. V noci však už bolo chladno, najmä na púšti. Asi ideálny je november, marec a apríl, kedy je v krajine na naše pomery vysoké, no ešte znesiteľné teplo.

wani bani khalid

Na pohyb po Ománe jednoznačne odporúčam prenajať si auto. Autobusová ani vlaková doprava tu mimo miest neexistujú a tak okrem požičania si auta je možné prevážať sa jedine taxíkom, ktoré sú tu však drahé. Dlho sme riešili, či si priplatiť za offroad alebo nám bude stačiť klasické vozidlo. Aj keď by sa to s trochou improvizácie a stopovania dalo zvládnuť aj bez 4x4, no za to bláznenie v púšti či horách nám tá troška peňazí navyše stála :)

Možno že na internete či rôznych bedekroch narazíte na upozornenie, že v Ománe sa jazdí chaoticky a rýchlo. To je nezmysel. Sultán Qaboos nechal v posledných rokoch nainštalovať na cesty stovky (možno aj tisíce) rýchlostných kamier a spomaľovačov, a neraz uvidíte merať rýchlosť aj políciu osobne. Porušovať dopravné predpisy vám teda rozhodne neodporúčam, vyšlo by to draho.

Na čo si dávať pozor

V Ománe ľudia nemajú s peniazmi problém, takže tu nenájdete žiadnych žobrákov, vtieravých predajcov či zlodejov. Krajina je veľmi rozvinutá, čistá a má skvelú infraštruktúru. To je naozaj úctihodné keď si vezmeme, že do roku 1982 tu nebola vo väčšine veľkých miest ani len elektrina.

Tento raketový rozvoj, ktorému krajina vďačí najmä rope, však bohužiaľ ešte nezasiahol sféru služieb. Hotelov je tu minimum, často sú špinavé, lacinne zariadené a totálne bez nápadu. Reštaurácií je žalostne málo a kvalitou sú taktiež pomerne variabilné.

Som skutočne ten posledný, kto si potrpí na luxus, no keď už za služby zaplatíte ako v európskom rezorte, tak očakávate adekvátny štandard. Toho sa tu však, mimo hlavného mesta Muscatu, veľmi nedočkáte.

Kempovanie je určite dobrý nápad, v krajine je to dokonca povolené kdekoľvek mimo miest a obytných oblastí. Ak však idete v lete, kedy v noci môže byť aj 35°, stanovanie si veľmi neužijete.

Pri jazde autom si dávajte pozor na navigáciu. Ománska infraštruktúra sa rozvíja takou rýchlosťou, že navigácie ako Google Maps či Sygic absolútne nepoznajú mnoho ciest a dokonca ani diaľnic. Bohužiaľ ani značenie na cestách nie je najlepšie, no s trochou blúdenia a pomoci od miestnych sa už nejako zorientujete.

wahiba sands

Celkový dojem

Vo všeobecnosti vo mne Omán zanechal neskutočne pozitívny pocit a takmer ihneď po návrate som ľutoval, že som si naň nevyhradil viac času. Týždeň je minimum, ak chcete navštíviť aj Salalah a Musandam, tak sa vám zídu aj dva.

Videli sme krásnu krajinu a zažili autentickú orientálnu atmosféru, ktorú nerušili žiadne húfy turistov. Na druhú stranu by som však uvítal lepšie služby, ktoré by sa dali charakterizovať obráteným porekadlom “za veľa peňazí málo muziky”.

Miestni sú však veľmi priateľskí, nápomocní a majú skvelú angličtinu. Často sa nám dokonca sami prihovárali, keď si mysleli, že potrebujeme pomoc.

Za celý čas sme videli len zopár turistov, a to sme v Ománe boli počas hlavnej sezóny v decembri. To sa však môže veľmi rýchlo zmeniť - sultanát už podniká kroky pre zvýšenie turizmu a dokonca túto krajinu začínajú ponúkať aj prvé slovenské cestovky. (Aj keď len formou nudného pobytu v turistickom rezorte, blé :) )

Choďte teda do Ománu čím skôr, pretože čoskoro jeho prednosti objaví masový turizmus, ktorý ho zmení.