Ostrov Bohov - Bali, 1. časť

Mary - 15.7.2020

Vodopády, aktívne sopky, čierne pláže, ryžové polia, skútre, surf, chrámy, cibetkové plantáže šnorchlovačka s mantami, skvelé jedlo, priateľskí ľudia aj zaujímavé tradície. Aj takto stručne by sa dal charakterizovať najznámejší ostrov Indonézie – ostrov Bohov – Bali.

Bali sa nám podarilo preskúmať už viackrát a vždy to stálo za to. Prvýkrát sa nám to dokonca podarilo v období dažďov na skútri. Začali sme v centre ostrova pod sopkou Agung, kde sme sa ubytovali – v meste Ubud. Ideálne miesto na meditáciu, masáže, či jógu. Hostel bol krásny, hmýril sa nadšenými turistami z celého sveta.

Výborné sladké raňajky a bazén pred hostelom bol veľmi dobrý štart pred naplánovaným dňom. Začíname v Monkey Forest, kde sa dostávame skútrom. Ten je stále s nami, je to totiž v Indonézii najjednoduchšia doprava, keďže tá verejná tu nefunguje takmer vôbec. Opičí les je oplotený areál plný opíc s kompetentnou obsluhou, aby sledovali, či sa nikomu nič nestane. Pri opiciach sme sa naučili, že netreba mať nič v rukách, na sebe nič trblietavé, čo by ich mohlo lákať a že sa ich jednoducho nemáme báť a robiť prudké pohyby. Opice sme nakŕmili a vo výlete sme pokračovali ďalej.

Sadli sme na skúter a dostali sme sa k chrámu Goa Gajah, v preklade Slonia jaskyňa, ktorá je zasvätená Bohu Ganéšovi, mužovi so sloňou hlavou. Goa Gajah spája prvky hinduistické aj budhistické a verí sa, že miesto slúžilo na meditácie vyznávačov oboch náboženstiev. Pokračujeme vodopádom Tegenungan, ku ktorému vedú schody, miestne warungy (stánky s jedlom) aj trhy s oblečením. V horúčavách je vhodnou voľbou na schladenie a ak sa ti chce kráčať schodmi nad vodopád, môžeš sa tu pohojdať na známych ikonických giant hojdačkách.

Centrum kultúry - UBUD

A keďže je Ubud kultúrnym centrom ostrova, chceme v jeho okolí stihnúť čo najviac ešte pred zotmením. Zamierime k ryžovým terasám Tegallalang aj k neďalekému hinduistickému chrámu Pura Tirta Empul. Ide o posvätné pramene, ku ktorým chodia hinduisti z celého Bali vykonať svoju duchovnú očistu. Nachádzajú sa tu vodné trysky a úplnú očistu dosiahnete iba tak, že pristúpite ku každej, trikrát si opláchnete vodou ústa, trikrát sa napijete aj si trikrát opláchnete hlavu.

Až po tomto obradnom úkone veriaci môžu vstúpiť do chrámového komplexu a pomodliť sa k Bohom. Bol to zaujímavý a veľmi milý zážitok. Pri odchode nás odchytí ešte miestny chlapec, aby nás pozval na svoju cibetkovú plantáž poblíž. Neváhali sme. Degustovali sme všetky druhy kávy aj čaju, videli sme proces výroby cibetkovej kávy, aj samotné zvieratká zavreté v klietkach. Najdrahšiu kávu sveta, tzv. kopi luwak, ktorá sa vyrába fermentáciou zŕn vylúčených tradičnou cestou von z tela cibetky sme nakúpili najbližším ako darčeky. Spokojné po celom dni sa vraciame na ubytovanie a pripravujeme sa na nové zážitky na severe ostrova.

Lovina je ďalšia oblasť, kde sme sa presunuli. Nachádza sa na severe ostrova a známa je možnosťou sledovania delfínov, čiernou vulkanickou plážou, pokojným a teplým morom. Delfíny je najlepšie sledovať skoro ráno pri východe slnka, kedy sa na otvorenom mori združujú častokrát vo veľkých stádach. Oblasť Lovina patrí k najkľudnejším častiam ostrova, nájdeš tu mnoho stánkov so suvenírmi, pravými perlami či praženou kukuricou.

Čo si nevedel o BALI

Bali je asi turisticky najznámejší ostrov Indonézie a cítiť z neho naozaj ohromnú atmosféru. Či sa už vyberiete na ryžové polia, kávové plantáže alebo vodopády, miesta vás jednoducho nadchnú. My sa držíme v okolí mesta Ubud. Indonézia je z 90% moslimská krajina, čo však neplatí o Bali. Žijú tu prevažne hinduisti a v ich duchu sa drží aj náš výlet.

Spoznávame milých lokálnych ľudí, ktorí nám s radosťou hovoria zaujímavosti o balijskej kultúre. O to nám predsa ide. Spoznávať národné kultúry, tradície či jedlá. Zažívame napríklad balijský Nový rok alebo Hari Raja Neypi čo je v preklade takzvaný Deň ticha.

V tento deň ponad ostrov prelietajú zlí duchovia a preto je zakázané vychádzať na ulicu, svietiť alebo robiť hluk. Ostrov by mal vyzerať ako neobývaný a vtedy, keď všetko zhasne a stíchne vidno voľným okom aj mliečnu dráhu. Deň ticha slúži na meditáciu a sebareflexiu a teda všetko, čo to môže obmedziť je zakázané. Obchody, podniky, reštaurácie, všetko sa doslova „vypne“.

Nelietajú dokonca ani lietadlá, zakazuje sa pracovať, pozerať televízor, zabávať sa, nemalo by sa dokonca ani rozprávať či jesť. Všetko toto platí aj pre prichádzajúcich turistov, ktorí sa musia podriadiť pravidlám spojeným s týmto dňom. Na to, aby sa pravidlá dodržiavali slúži miestna policajná hliadka, ktorá rozdáva vysoké pokuty, hroziť vám môže dokonca aj zatknutie.

Balíjci realizujú slávnosti takmer ku každej príležitosti a nie je to inak ani s pohrebom. Hinduisti veria v reinkarnáciu, teda v prevtelenie a počas slávnostného obradu nikto netrúchli, veria, že  duša nebožtíka je už v pokoji a po smrti sa stal tým, čím sa správal počas svojho života.

Asi preto sú Balíjci takí milí, ústretoví ľudia a nezažiješ tu takmer žiadne výtržnosti. Slávnostný obrad spočíva v postavení malej svätyne, kremačnej pagody, prípravou tanečníkov a hudby a rodinní príslušníci a susedia prechádzajú ulicami aby si zosnulého uctili. Oblečené majú typické balíjske odevy, následne sa telo spáli a popol sa vysype do mora alebo rieky.

Komentáre Disqus