Park a iné zaujímavosti v Laxenburgu

Ľuboš Vodička - 13.5.2018
Laxenburg

Laxenburg – Luxemburg. Znie to tak podobne. A je to tak rozdielne! Laxenburg, o ktorom bude reč leží v oblasti Viedeňského lesa, 5 kilometrov od mestečka Mödling. Od Bratislavy je vzdialený možno hodinu jazdy autom. Čisté, upravené, obnovené, vypulírované a bohato navštevované mestečko, ktoré je vhodné zaradiť si do itinerára víkendových výletov.

Z minulosti do prítomnosti

Pokiaľ hľadáte informácie o Habsburských majetkoch na území Rakúska, poľahky nadobudnete pocit, že tu boli už ... v historickej minulosti spoločne s mamutmi. No dobre, trochu preháňam, ale všetky pramene sa tvária, že Habsburgovci sú takmer domáci rod a u našich susedov sídlili od nepamäti. Tak aj areál v Laxenburgu je dokladom veľkoleposti a osudu Habsburskej dynastie. Ibaže tú veľkoleposť a osud je možné sledovať zhruba od 14. storočia. V roku 1306 sa nie až tak úplne jasne spomína, že Lachsendorf (hrad s kaplnkou je v užívaní habsurských kniežat).  S istotou vieme, že v roku 1338 Albrecht II. (1397 - 1439) v Starom paláci nechal vybudovať kaplnku sv. Márie.  Tento pán je pre nás zaujímavý aj tým, že v roku 1420 uzavrel so Žigmundom Luxemburským v Prešporku (v Bratislave) sobášnu zmluvu, ktorou sa zasnúbil so Žigmundovou dcérou Alžbetou a zaviazal sa podporovať svokra pri všetkých vojenských akciách proti husitom. Skutočný stavebný rozmach zažil Laxenburgský majetok za čias Albrechta III. Albrecht III. Habsburský (1349/1350 –  1395), bol tretím synom vojvodu Albrechta II. a Jany z Pfirtu. Do dejín sa zapísal najmä častými spormi s mladším bratom Leopoldom, výsledkom ktorých bolo rozdelenie rakúskych krajín a aj dynastie. Vznikla tak Albrechtova línia a Leopoldova línia. V Laxenburgu (kde mimochodom ako 45 ročný zomrel) prestaval Starý hrad, vyzdobil ho sochami, na území parku vybudoval ihriská a výbehy pre zvieratá. V jeho časoch došlo aj k zmene názvu z Lachsendorf na Lachsenburg, od roku 1388 sa totiž na tomto mieste organizovali trhy.  Názov sa rokmi ešte trošku zmenil na Laxenburg. Celý areál sa zveľaďoval a zveľaďoval, veľmi zaujímavým sa stal v súvislosti s udalosťami 19. a 20. storočia.

Jeho cisárska Výsosť František Jozef, krásna mladá Sissi a tak trochu zrada, ktorá nevyšla

Budúci cisár a kráľ František Jozef v detských rokoch trávil veľmi veľa času v záhradách Laxenburgu. Možno aj preto sa rozhodol, že prvé dni spoločného manželského života s Alžbetou Bavorskou, známou skôr ako Sissi, strávi na tomto mieste. Sissi tu 12. júla1856 porodila  ich druhú dcéru Gizelu Habsbursko-Lotrinskú. V dospelosti údajne nebola príliš bystrá, ale bola veľmi pekná a krásne maľovala. Okrem toho bola u svojej matky veľmi obľúbená.  Rovnako tu svetlo sveta uzrel aj korunný princ s nie príliš šťastným osudom Rudolf  Habsburský (nar. 21. augusta 1858).  

Rok 1917 sa zapísal do histórie habsburského majetku ako počiatok tzv. Sixtovej aféry. 23. marca sa tu stretol Karol Habsburský a jeho manželka Zita Parmská s pánmi Sixtom a Xaverom z rodu Bourbon-Parma . Cieľ stretnutia bol komplikovaný vo svojej jednoduchosti, jednoduchý vo svojej komplikovanosti. Karol mal napísať list, ktorým požiada francúzskeho prezidenta o ukončenie 1. svetovej vojny a mier uzatvorený za chrbtom Nemecka, s ktorým Rakúsko Uhorsko bok po boku bojovalo na všetkých frontoch, mal pomôcť útrapami zbedačenému cisárstvu. List skoncipovali, napísali, odoslali. Mier sa neuzatvoril, ale o rok neskôr veľmi zahanbujúcim spôsobom vyplávala zrada na povrch. Karola nikto zo zrady neobvinil a z aféry sa stala záslužná činnosť. Vďaka nej bol Karol označený za mierotvorcu.

O stavbách, aj o parku, na ktorom sú postavené

Knižný turistický sprievodca o parku hovorí: Najväčšou tunajšou atrakciou je v súčasnosti nádherne upravený a udržiavaný, neobyčajne rozľahlý zámocký park...(Rakousko, J.Bousfield, Rob Humphreys, JOTA, 2006, str.263). S autormi tohto popisu by som súhlasil len zo súcitu, ak by vyhlásili, že žiadny iný krajinný park na svete ešte nevideli. Najväčšou atrakciou v Laxenburgu určite je. Za návštevu bezpochyby stojí. Nádherne upravený a udržiavaný park je posúdenie veľmi, ale naozaj veľmi subjektívne, pretože ide o štandardne udržiavaný historický park. Rozľahlý je práve tak, aby sme si mohli povedať: toto je správna veľkosť zámockého parku. Ak si to zosumarizujeme, môžeme povedať, že ide o park, z ktorého asi od konca 19. storočia nikto zbytočne neubral z dôvodu zahustenia obecnej zástavby (typické pre post-komunistické krajiny v dobách diktatúry proletariátu), má charakter anglického parku, teda krajinno-prírodný charakter doplnený o romantické stavby, údržba je vykonávaná s praktickou dôslednosťou bez náznakov prílišnej tvorivej aktivity (to je veľmi potešujúce, lebo nenatrafíte na zbytočné novotvary).

Zo všetkých objektov na ploche parku najviac pozornosti pútajú: Altes Schloss, Franzensburg a Grünes Lusthaus. Posledná menovaná stavba je letný pavilón vyzdobený freskami, v ktorom mala cisárovná Mária Terézia hrávať so svojím manželom Františkom Štefanom Lotrinským karty. Altes Schloss, historicky najpôvodnejšia stavba je dnes sídlom dvoch inštitúcií Film-Archiv-Austria a organizácie IIASA (Internationales Institut für angewandte Systemanalyse), ktorej názov by sme mohli preložiť ako Medzinárodný inštitút aplikovanej systémovej analýzy. Priznám sa, že som neodolal a zadal som si do vyhľadávača slovné spojenie aplikovaná systémová analýza. Dostal som odpoveď len na skrátené slovné spojenie analýza systémová je metóda všeobecnej teórie systémov na exaktné a empiricko-intuitívne skúmanie základných vlastností a cieľov jednoduchých systémov i zložitých systémov v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Cieľom systémovej analýzy je zlepšiť existujúci systém alebo vytvoriť a zaviesť nový systém. Systémová analýza je dnes základnou metódou riešenia problémov. Svoju prácu mám skutočne rád. Ale bol by som schopný jej byť neverný, ak by mi ponúkli stáž aspoň na jeden rok v tejto inštitúcii. Rád sa učím novým veciam, najmä ak majú praktický význam.

Franzensburg je jasná hviezda tohto parku. Niet propagačného materiálu, pohľadnice, suveníru, aby sa na nej neobjavil. Romantický zámoček na ostrovčeku uprostred vody, pri pohľade, na ktorý už len čakáte, že sa ozve zvuk poľnice a na hradbách sa ukážu lukostrelci, naježené halapartne a vyrúti sa na vás ťažká jazda rytierov na koňoch. Niečo pekné do seba to má. I keď v konečnom dôsledku to pôsobí trochu smiešne. Miesto rytierov tu skôr uvidíte romanticky zaodené nevesty a fotoaparátmi ovenčených ázijských turistov. Mimochodom, s tými nevestami sa tu zvykne najmä v peknom počasí roztrhnúť vrece. Tak ako to býva vo zvyku v starých európskych mestách, určite tu uvidíte mladé Kórejčanky (samozrejme z južnej Kórey) a domáce, častokrát trochu exoticky pôsobiace Rómky. Jedna sa tu fotila aj počas našej návštevy. Musím priznať, že to čo jej príroda ubrala na príjemnom vzhľade, to jej pridala na hmotnosti. Ničím sa nedajte vyrušovať a navštívte expozíciu akéhosi rodinného múzea vo Franzensburg-u. Skutočne ide o čosi ako múzeum. Cisár František I. Rakúsky (1768 – 1835) interiér od samého začiatku zariaďoval vecami dovezeným z hradov, kaštieľov a zámkov, ktoré bolo habsurgským vlastníctvom. Tým najúžasnejším v tomto objekte sú však okná.

Okná, ktoré očaria

Autorsky sa nich mali najvýraznejšie podpísať Gottlob Samuel Mohn, Johann Karl Michael Riedl. Akýmsi spojením ich práce, podľa všetkého totiž na okenných vitrážach nepracovali spoločne, skôr sa ich práca časovo prelínala a dopĺňala, sa podarilo vytvoriť akúsi obrazáreň, ktorá najmä za mäkkého slnečného svetla pôsobí ako výborne animovaný film spracovaný neznámou technológiou. Všetko vzniklo z potreby chrániť maľby na skle pôvodne nanesené olejovými farbami. Tie boli prekryté akousi novou vrstvou skla postupom, ktorý je výrobným tajomstvom. Výsledok je úžasný. Maľby majú ľahký nádych trojrozmerného vnímania, neobyčajne živé podanie, samotné námety sú veľmi detailné a remeselne dokonale spracované s tenkými, ostrými linkami. Jednoducho krásna práca. Vďaka uvedomelosti domácich boli všetky sklené výplne ku koncu 2. svetovej vojny demontované a uskladnené tak, aby nedošlo počas leteckých útokov k ich poškodeniu. Na svoje miesto sa dostali opäť až v 60.-tych rokoch 20. storočia.

Laxenburg, Laxenburg

Laxenburg sa oplatí navštíviť. To úplne bezpochyby. Nielen kvôli všetkým historicko – krajinársko – parkovým pamätihodnostiam. Samotné mestečko je zaujímavé. A v jeho strede je hneď niekoľko zmrzlinární, kde pripravujú skutočne výbornú zmrzlinu taliansky majstri. Ak by ste jej aj odolali, dajte si aspoň kávu. Je dobrá. Ibaže tak ako to už Taliani majú vo zvyku – na môj vkus jej podávajú málo (ja si totiž kávu s obľubou pripravujem do čajových hrnčekov).

 

Komentáre Disqus