Pečenický val, čiže Val obrov

Ľuboš Vodička - 11.9.2019
Pecenice

Rozbite kryštáľový luster na tisíc čriepkov a rozsypte ich v údolí potoka na príkrom svahu. To je Pečenický val. Jedna z najzáhadnejších stavieb na Slovensku. Čriepky kryštálového lustra sú sopečné kamene a v Pečeniciach ich ktosi „rozsypal“ v dĺžke niekoľkých kilometrov. Ani keby o tom mieste sníval najavantgardnejší architekt, to miesto stavbu pripomínať nebude.

Je to les plný kameňov, ktoré akýsi gigant pripravil pre svoje akvárium. Obrastené machom už teraz vyzerajú ako morské dekorácie, alebo ešte správnejšie hlboko morské potvory. Karikatúry žralokov, barakúd, platýsov, čudesných rýb, hlavonožcov, článkonožcov a iných potvor. PeceniceÚpätie valu (pretože o umelý val skutočne ide) má zvláštnu atmosféru. Pokojnú, nevšímavú, nevtieravú, zvedavú, láskavú. Václav Cílek (český geológ, klimatológ a filozof, autor kníh napr. Kameny a hvězdy, Krajiny vnitřní a vnější, Kameny domova ...) by sa veľmi potešil. Hovorí, že kamene ľuďom radi odovzdajú energiu zo svojho „pomalého“ bytia. Len nechcú byť vykrádané, vyciciavané, vyžmýkané neošamanmi, neoekomystikmi, neohlupákmi, ktorí sa do prírody nevedia ponoriť. Údolie za Pečenicami vám rado odovzdá všetko. Vtrhol som doňho ako víchor, lebo som hľadal to záhadné čudo, ktoré chránime ako národnú kultúrnu pamiatku. Keď som ho prešiel, pochopil som , že tie hromady šutrov sú to čo som hľadal. Spomalil som. Odchádzal som s mierne pozdvihnutými kútikmi úst a širokým úsmevom v hrudnom koši. Bolo mi ľahko. Príjemne. Tak celistvo. A ani som tým kameňom nepoďakoval. Robím to teraz. Ďakujem vám!

Záhada dlhých valov

Tento podtitul som si požičal od Pavla Dvořáka z jeho Stôp dávnej minulosti 2 (Rak, Budmerice, 2003). Neviem, či niektorá z kapitol jeho série o dávnej minulosti Slovenska bola kratšia. Táto vyšla len na nejakých šesť strán. Možno práve preto bude veľmi užitočné pána Dvořáka citovať: Dlhé valy sú jednou z najväčších záhad slovenských dejín. Vlastne nie iba slovenských. Naše valy akoby nadväzovali na zložitý, asi 200-kilometrový systém valov medzi Dunajom a Tisou, známy už v minulom storočí. A tie, ako sa zdá, nadväzujú na ďalšie alové systémy, ktoré sa ťahajú popri Dunaji v Rumunsku a merajú takmer 300 km. Vyskytujú sa aj ďalej od Dunaja, napríklad 60 kilometrov dlhý val v kyjevskej oblasti...Z literatúry sú známe prinajmenšom od prvej polovice 18. storočia, teda takmer  tri storočia. Písal o nich Matej Bel, o sto rokov neskôr imrich Henszlmann, po ňom Flóriš Ferenc Rómer a ešte ďalší, mladší. A to je dôležité, pretože pred sto či dvesto rokmi videli možno to, čo dnes už zotrel čas. Napríklad na Slovensku sa v tom čase dali dlhé valy sleovať desiatky kilometrov pozdĺž západných brehov Hrona a Ipľa. Val pri Ipli sa postupne oddelil od riečneho toku a na severe siahal až po Sitno, val popri Hrone šiel ešte ďalej: Andrej Kmeť ho videl až pri Zvolene (str.257-258).Pecenice

Spečený val

Zaujímavé je, že Ústredný zoznam pamiatkového fondu (zoznam, ktorý eviduje všetky národné kultúrne pamiatky na Slovensku a vedie ho Pamiatkový úrad SR) uvádza, že Pečenický val je evidovaný pod zaužívaným názvom Spečené valy a v samotnom zozname je zapísaný pod názvom Val spečený. Čo to znamená? Andrej Kmeť vo svojich písomných záveroch uvádza, že val bol určite budovaný tým spôsobom, že tento vybudovali ako suchý a následne ho obložili drevom z jednej aj druhej strany. Drevo zapálili a „Aká pekelná pálčivosť to musela byť, môžeme si predstaviť z toho, že hlina a kameň trachýtový bol premenený na trosku.“  

Tá technológia má jedno malé „ale“. Riadeným ohňom a doplnením dreva o iné palivo (napr. drevené uhlie) je možné dosiahnuť teplotu nad tisíc stupňov, ktorá by aj s hlinou a nerastmi v nej obsiahnutými urobila skutočné „divy“ v pevnosti, ale toľko dreva a iného paliva by asi nikto k valom nedostal. Je tu ešte možnosť, že by sme sa priklonili k hypotéze ufológov, ktorý spečenie valu pripisujú výfukovým plynom kozmických lodí. Tu však vystáva otázka, či by výfukové plyny hlinený val nerozmetali až po Dunaj? PeceniceDokonca ešte aj sám Kmeť konštatuje, že našiel miesta, ktoré „spečené“ neboli. Titus Kolník, ktorý lokalitu skúmal v 70.-tych rokoch 20. storočia teóriu o spekaní valu úplne odmietol. Našiel ohňom poškodené časti valu, zeminu našiel vpálenú len v okolí drevených častí valu (palisád) a horenie prebehlo dávno po dobudovaní valu (cca o 100 rokov neskôr).

Tak máme v zozname pamiatok názov, ktorý trochu zavádza, ale môžeme sa tešiť z toho, že val nesie aj ďaleko romantickejšie a poetickejšie názvy: Šance, Rímska cesta, Pohanský jarok, Čertov jarok, Ördӧgárok... Mimochodom vtom zápise je pravdepodobne ešte jedna chyba. Poloha valu je určená ako vrch Vtáčnik. V okolí je len jeden vrch s podobným názvom a ten sa volá Valhíš.

Záhada, známa – neznáma

S obľubou pripomínam moje pozorovanie, že na Slovensku funguje „oficiálna“ žurnalistika ako príliv a odliv. V cykloch niekoľkých rokov sa nájde pár žurnalistov, ktorí v priebehu roka – dvoch zopakujú najzáhadnejšie témy Slovenska, aby sa na tieto zasa na pár rokov zabudlo. Tak boli high lightom slovenského turizmu kamenné gule na Kysuciach, Mesačná jaskyňa v Nízkych Tatrách (mimochodom doposiaľ nenájdená), Čachtická pani a jej (ne)vraždy a samozrejme aj Pečenický val.

Už dávno ho nikto nevytiahol. Dúfam, že týmto nespustím žiadnu hystériu okolo neho. Hoci na škodu veci by to nebolo. Priamo v Pečeniciach totiž vybudovali náučný chodník, ktorý začína nejakých 100 metrov pod kaštieľom a návštevníka prevedie popri koryte potoka Jabloňovka po tých najzaujímavejších miestach. Pecenice

 

Použitá literatúra (nezvyknem ju uvádzať, ale v prípade témy Pečenický val robím výnimku, s obľubou sa totiž stáva témou pre ufológov, paleoastronautov a záhadológov, pokiaľ máte záujem sledovať zdroje, uvádzam zoznam)

Pavel Dvořák, Stopy dávnej minulosti 2, Slovensko v staroveku, Rak Budmerice, 2003, str.257-263

Jesenský, M., Lacika, J., Lengyelová, T., Machaj, Ľ., Najväčšie záhady a mystériá Slovenska, Ikar 2017, str. 264-267

Jaromír Slušný, Najväčšie slovenské záhady, XYZ 2011, str. 18-28

Súpis pamiatok na Slovensku zv. druhý K-P, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor Bratislava, str. 458,cit. Chotárom obce vedie veľký hontiansky pečený val.  

Ústredný zoznam pamiatkového fondu, bližšie www.pamiatky.sk, číslo 1625/1

Pecenice

Komentáre Disqus