Peter a Martin vyrazili autom na 27 000 kilometrov dlhú cestou zo Stankoviec do Mongolska tam a späť

Dvaja kamaráti Peter Piršel a Martin Antoni sa spoznali cez zoznamku a toto leto 2019 spoločne vyrazili do Mongolska na 18 ročnom džípe Mitsubishi Pinin. Za 90 dní precestovali 15 krajín a celkovo približne 27 000 kilometrov. Samozrejme, prežili množstvo zaujímavých príhod a sú plní skúseností. Nakoľko s Petrom som v kontakte už približne dva roky a ich cestu som priebežne sledoval, nech sa páči, tu je rozhovor.

kampet 2019

Ahoj chalani. V prvom rade zrejme všetkých zaujíma, ako vznikol nápad vyraziť autom do Mongolska. Za posledné roky sa totiž roztrhlo vrece s podobnými mototripmi. Čo vás motivovalo?

Martin: Mongolsko bolo pre nás oboch vysnívaná destinácia. Veľké, rozsiahle, neznáme. Ten prvotný impulz však bol pre oboch veľmi rozdielny, v Peťovom prípade dokonca pomerne dramatický. Peter: Ako už Martin povedal, Mongolsko som mal v hlave už pár rokov a vždy sa našla nejaká výhovorka, prečo nie. A tak to bolo až do minulého júna, kedy som rozbil svoje auto. Poisťovňa niečo vyplatila a tak som prešiel všetky showroomy, autobazáry čo existujú. Už som mal aj vybrané nové auto, keď som si pomyslel, ale veď teraz je tá správna doba na to moje cestovanie. No a do týždňa som už mal doma staré malé Mitsubishi Pinin a nápad bol „dokonaný". Martin: V mojom prípade to bolo jednoduchšie. Kamarát ma cez internet upozornil na inzerát, v ktorom niekto zháňa parťákov na cestu do Ázie. Behom piatich minút bolo rozhodnuté.

kampet 2019

kampet 2019

kampet 2019

Ako dlho ste sa pripravovali na tento výlet?

Martin: S Peťom som sa skontaktoval v októbri 2018, viac ako pol roka pred odjazdom. Od tej chvíle sme si začali deliť povinnosti, keďže ja som bol v Bratislave a Peťo pracovne v Škótsku. Peter: Kvôli vzdialenosti bolo vlastne nemožné robiť veci spolu, takže som mal na starosti hlavne auto, ktoré síce bolo bojaschopné, ale potrebovalo pred cestou pripraviť. Takisto som zháňal nejaké náhradné diely a pokúšal som sa o nejakých sponzorov. Martin: Ja som mal na starosti naplánovať trasu. Najprv v zmysle, ktoré krajiny navštíviť a ktoré vynechať, neskôr podrobnejšie. Na jar sme začali riešiť víza, termíny, dokumenty... Tiež som si dal stretko s niektorými skúsenými slovenskými cestovateľmi, ktorí nám poradili a pomohli vychytať muchy.

kampet 2019

Peter, ty si sa mi začiatkom roka 2019 ozval s tým, či by som mohol zverejniť tvoj inzerát, že hľadáš parťáka na túto cestu do Mongolska. Inzerát som ti zverejnil v cestovateľskej Zoznamke na Dobrodruh.sk a aj na facebooku Dobrodruh.sk. Aká bola vlastne odozva na tvoj inzerát?

Peter: Tak tak, cez zoznamku Dobrodruha som už niečo riešil predtým a dopadlo to na 1tku (Kanárske ostrovy: Potulky po Lanzarote), preto som sa znova rozhodol dať inzerát aj tu a vyskúšať to. Toho času veľa ľudí hľadá parťákov na všetky možné tripy a myslím, že je to fajn, že sa ľudia takto nájdu. Pretože nie vždy ten náš okruh ľudí je natoľko veľký. V tomto prípade sa ale jednalo o čosi viac než len nájsť niekoho na výlet, ale aj s ním vydržať 3 mesiace 24/7. Ozvalo sa mi asi 200 ľudí z ktorých bolo asi 195 taķých, čo sa len pýtajú, 3 takí, že keby sa polka plánu zmenila tak idú. 1 taký čo to vzdal a Martin. No a ja som len dúfal, že to bude dobrá voľba, čo sa nakoniec aj potvrdilo a zvládli sme sa nepobiť :)

kampet 2019

Zoznámil si sa aj s parťákom Martinom cez Dobrodruha?

Peter: Na Martina som narazil náhodne na FB, kde som mal taktiež inzerát. Stále niekoho hľadám :)

Váš výlet trval približne 90 dní. Ktorú časť výletu by si považoval za najkritickejšiu?

Peter: Najviac som sa asi bál toho, ako mi v Gruzínsku zobrali vodičák za nešoférovanie pod vplyvom alkoholu (vodky a vína). Čo vám poviem, stretli sme známu a tak sme popili. No a keďže v normálnom živote pracujem ako vodič kamióna, tak vodičák potrebujem. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a po 1 a pol dni mi ho vrátili naspäť a to bez pokuty.

kampet 2019

Prešli ste celkovo cez 15 krajín. Ktorá z nich vo vás zanechala ten najlepší dojem?

Martin: O tomto sme sa rozprávali viac krát. Asi sa obaja zhodneme, že to bolo Kirgizsko. Upútalo nás úžasne rozmanitou prírodou, moslimskou pohostinnosťou, ale aj vplyvom sovietskej kultúry.

kampet 2019

Naopak, z ktorej krajiny ste mali dojem skôr menej príjemný ako príjemný?

Martin: Zažili sme aj nepríjemné chvíle, ale nikde nie natoľko, aby pokazili celkový dojem z danej krajiny. Vždy išlo iba o chvíľkovú nepríjemnosť, ktorú väčšinou spôsobil nejaký silno intoxikovaný jedinec. Ale ak mám povedať názov krajiny, bude to Kazachstan. Je to jediná krajina, v ktorej sme zažili nevraživosť domácich, ale hlavne skorumpovaných policajtov. 

kampet 2019

Celú cestu ste absolvovali na 18. ročnom tereňáku. Bol výber tohto auta dobrá voľba?

Peter: Ťažko súdiť iné autá. Pred cestou mi bolo veľakrát spomenuté, že na Mitsubishi Pinin by ďaleko nešli. O to viac ma teší, že sme to spolu zvládli a auto funguje doteraz. Síce je to viac menej nepraktické auto. Málo miesta, žiadne pohodlie, ale účel splnilo, nadmieru – v teréne je ako doma. 

kampet 2019

Čo všetko ste museli cestou opravovať?

Martin: Všetky vady sa pred cestou odhaliť nedajú a cesta vám nič nedaruje. Začalo to prehrdzaveným hrdlom palivového potrubia, ktoré sme vyriešili svojsky, tankovaním paliva z kanistra cez hadicu. V Turecku sa nám pokazila spojka, v Gruzínsku odpadol výfuk. Ďalej to bola prasknutá pružina, zničené tlmiče, vybité čapy, zanesený palivový systém, zlomené linky stabilizátora, zaseknutá brzda a pokazený plavák v nádrži. Takto v kope to znie strašidelne, ale nikdy sme neostali pri ceste visieť viac ako tri hodiny.  

kampet 2019

Aj ste sa vopred na tieto opravy pripravovali? Mali ste so sebou náhradné diely a podobne?

Peter: Keďže ani jeden z nás nie je mechanik tak som sa snažil čo-to obkukať od mechanikov, ktorí mi pomáhali pripraviť auto na cestu (oleje, filtre, brzdy, rozvody...) ale až keď sa vám to naozaj pokazí a na vlastnej koži niečo zažijete, až vtedy sa učíte. A tak už teraz vieme opraviť o 50% viac ako pred cestou. Pred cestou som taktiež nakúpil nejaké náhradné diely. Škoda len, že nie tie, čo sme naozaj potrebovali. No človek sa učí :)

kampet 2019

kampet 2019

Prekračovanie hraníc je pre mňa osobne od malička celkom fóbia. Jednoducho povedané, asi toto jediné na cestovaní neznášam. Dlhé čakanie, byrokracia, často krát až šikana. Toto sa deje hlavne v Afrike, no niektoré ázijské krajiny sú na tom veľmi podobne. Aké sú vaše skúsenosti?

Martin: Každá hranica je niečim špecifická. Čakali sme colníkov chtivých úplatku, no namiesto nich nás prekvapili iné veci. Väčšina hraníc prebehla pomerne hladko, s čakaním okolo 3-4 hodín. Asi 10 hodín (a teda celú noc) sme čakali na kazašsko-uzbeckej hranici. Paradoxom je, že sme pritom predbehli asi kilometrovú kolónu kamiónov a pri okienkach sme, nie z vlastnej vôle, predbehli všetkých domácich. Uzbecké zákony totiž protežujú na hraniciach cudzincov, aby tak naštartovali cestovný ruch v krajine. Mňa najviac zabolelo zhabanie fľaše 10-ročného arménskeho koňaku na azerbajdžanskej hranici. Tieto dve krajiny sú stále vo vojnovom konflikte. Embargo na arménske produkty je také prísne, že som okrem fľaše prišiel aj o suveníry a dokonca o slovenskú knihu o cestovaní v Gruzínsku a Arménsku od Janky Hromníkovej.

kampet 2019

Skúste vymenovať všetky možné povolenia, ktoré ste museli mať, aby ste sa s autom na anglických ŠPZ dostali do Mongolska a aj späť.

Peter:  Bolo to celkom funny. Ja Slovák, auto anglické. Čo budú na to hovoriť?  Mal som všetky európske doklady – vodičák, techničák, zelenú kartu. To vám ale v Ázii nepomôže. Ako u nás na Slovensku, tak aj v ostatných krajinách potrebujete poistenie auta a zaplatenú cestnú daň. No a k tomu medzinárodný vodičák (to je to najľahšie – vybavíte za chvíľku na polícii) poistky a cestnú daň zvyčajne na hraniciach daného štátu. Škoda len, že neviete, koľko to má stáť a ktoré okienko je pre vás. Anglicky nerozumejú a k tomu na vás chcú zarobiť (čo vám poviem, vždy to bol boj).

kampet 2019

Zdravie vám slúžilo bez väčších problémov?

Martin: Púšť a vysoké nadmorské výšky v Pamíre sa nezaobišli bez zažívacích problémov. To asi netreba rozvádzať... :) Inak bolo všetko v najlepšom poriadku. Dokonca nás veľmi nepotrápila ani povestná „ponorková choroba“. Mňa to chytilo asi iba dvakrát, aj to len na asi pol hodinky.

kampet 2019

Váš najcennejší poznatok a skúsenosť z tejto cesty?

Peter: Povedal by som asi toľko, ľudia v Európe riešia veľa problémov, ale nie je to nič v porovnaní s tým, čo riešia ľudia, ktorí žijú zo 70 dolárov na mesiac. Jediné ich problémy sú, čo budú jesť, kde spať a či sa deti majú dobre. Naše problémy sú len banality oproti týmto a veľakrát si nevážime čo doma máme. A veruže máme byť načo hrdí.

Ak by chcel ísť niekto vo vašich stopách a podniknúť podobný mototrip do tejto oblasti, čo by ste mu poradili na základe vašich skúseností?

Martin: Mongolsko a Stredná Ázia je podľa mňa neoficiálna motonomádska maturita. Je pomerne jednoduché získať víza, nevyžadujú sa špeciálne povolenia. Aj preto si viacerí cestovatelia (vrátane nás) vyberajú Mongolsko ako svoj prvý veľký mototrip. Človek sa na ceste dostane do situácií, ktoré nevie predpokladať, ale čiastočne ho pripravia na to, čo môže nastať potom: prekračovanie hraníc, policajti, poruchy... Najväčší problém je väčšinou rečová bariéra. Ja som si vo všetkých krajinách celkom dobre poradil s mojou ruštinou. Výnimkou je Mongolsko, kde je mimo hlavného mesta s domácimi debata ako s Mongolmi. Taktiež pred policajtmi je niekedy výhodou tváriť sa, že im nerozumiete. Hlavne v Rusku. 

kampet 2019

9. februára budete mať v našej klubovni Dobrodruh.sk besedu o vašej ceste - 27 000 km zo Stankoviec do Mongolska tam a späť. Na čo všetko sa môžeme tešiť?

Martin: Určite nie na suché fakty o rozlohe a počte obyvateľov, tie sa dajú vygoogliť. Každá krajina je niečim výnimočná a zaujala nás v inom ohľade. My sme okrem veselej idylky, ktorú ponúka každá cestovka, zažili aj plno nepríjemností a odvrátených stránok. 9-teho si na besede porozprávame o krajinách, horách a priateľských ľuďoch, o jedle a autách, ale aj o policajtoch a mafiánoch, náboženstve a vojne a o takom živote, ako ho vnímajú ľudia v bývalom Sovietskom Zväze a ostatných krajinách. Určite sa je na čo tešiť.

cestovateľská kaviaren Dobrodruh

Vaše ďalšie plány do budúcnosti?

Peter: Určite by som sa ešte chcel vrátiť do Ruska, ale to až čas ukáže. Budúci rok by som chcel prejsť ostrovy Škótska – Hebridy, Šetlandy. A v pláne je aj jeden dlhší trip, ktorý ale nie je istý a tak len prezradím, že ak sa pôjde, tak sa pôjde trajektom a bude zima...

kampet 2019

kampet 2019

Budete hľadať parťákov na cesty opäť aj cez Fórum Dobrodruha? :)

Peter: Určite áno, je tu veľká komunita ľudí, ktorých baví jedno a to isté – cestovanie.

Váš odkaz pre ostatných Dobrodruhov...

Peter: Nikdy nič nebude 100%-né. Tak ako nebolo ani naše auto. Tak sa nebojte a vydajte sa na cesty. Je jedno s kým, kedy a kam, hlavne že bude úsmev na tvári. Tie spomienky vám už nikto nevezme.

kampet 2019

kampet 2019