Muzeum naftového dobývání a geologie v Hodoníně

Vyzerá ako pivnica zberateľa naftových rekvizít. Má čaro starých čias ručne ovládaných strojov. Odporuje metodikám budovania múzejných expozícií. Budete sa tu cítiť dobre, pretože všetko je autentické, na dosah ruky, všetko je ako na základnej škole v kabinete prírodovedy. Čaro tohto miesta spočíva najväčšmi v tom, že vôbec nevyzerá tak, ako by ste čakali, že vyzerať bude. Múzeum naftového dobývaní a geologie v Hodoníne.

Dlho som plánoval túto návštevu. Ibaže múzeum je otvorené od apríla do októbra a mne sa úspešne podarilo nestihnúť sezónu. Neskôr múzeum obnovovali, potom rozširovali o expozíciu hornín Viedenskej panvy, nakoniec sme sa však stretli. Stará kasárenská budova obklopená strojmi, detským ihriskom, vydolovanými horninami, príjemným parkom.  

O jedinom svojho druhu v Čechách

Vôňu nafty v muzeálnej expozícii si v Čechách vychutnáte len v jednom jedinom múzeu. Otvorili ho v roku 2006 v bývalej kasárenskej budove neďaleko železničnej stanice v Hodoníne. Mimochodom, tie kasárne sa volali Dukelské a múzeum mapuje naftový región až po slovenské Gbely. Nestačí, že Hodonín leží priamo na moravsko-slovenskej hranici, tých „slovenských“ odkazov pozývajúcich do tohto múzea je až - až. K tomu si treba ešte pripočítať zopár exponátov, ktoré venovala Nafta Gbely, a.s. Tie najzaujímavejšie si chlapi z múzea zohnali sami. Nielen z bývalého Česko-Slovenska, ale aj z Rakúska. Preto si tu môžete vychutnať pohľad na seizmický geofon, vrtné tyče, hlbinné kozlíkové čerpadlo, piestovú lyžicu, ktorá sa asi nikde inde nezachovala.

V okolí budovy našiel priestor technologický park. Mohutné stroje, obrovské rúry, vŕtacie hlavice veľmi, ale naozaj veľmi podobné papuliam na kameň obrátených červov z legendárnej Herbertovej planéty Duna. Kozlíky, kompresory, separátory, vrtné dláta odpočívajú v harmonickom poriadku vedľa seba preoblečené do podoby detského ihriska. Zblízka však odhalia svoju mohutnosť a pôsobia skôr ako kulisy s drsnému steampunkovému príbehu.  

Vnútorná expozícia prezentuje historické a technologické prvky dejín dobývania a spracovania ropy s osobitnou pozornosťou na oblasť Hodonínska. Predstavujú nielen strojné zariadenia, ale aj ukážky hornín, minerálov a fosílií. S hrdosťou môžeme konštatovať, že nechýbajú ani zástupcovia zo Slovenska. Priznať, ale musím, že najviac pozornosti som venoval tým, ktoré niesli označenie Sandberg – Devínska Nová Ves. Osobitne zaujmú modely vrtných súprav, ťažobných veží, georadarového prieskumu, je to trochu ako v obchode s hračkami. Až ikonicky pôsobí Tatra 148 s vrtnou súpravou, exponát, ktorému ako základ na výrobu, poslúžila detská Tatrovka vyrábaná v Chemoplaste Brno.   

Ekoteroristi, čiže pohľad z opačnej strany

To najhodnotnejšie z múzea nie je v expozícii vystavené. To najhodnotnejšie môžete počuť vo výklade o expozícii. Náš sprievodca hovoril o ekoteroristoch. Použil pojem, ktorým môže mnohých naštvať (skôr by bolo správne použiť slovné spojenie „vytočiť do biela“). Ibaže otvoril bránu, ktorú nevidíme, nemáme vidieť, alebo nechceme vidieť. Stačila malá poznámka: ropa je prírodný produkt. Čo je prírodou vyrobené, to je prírodou stráviteľné. Tým nemyslím ropné produkty, napr. plasty. Ak táto myšlienka nebola dostatočne kacírska, dostalo sa jej pokračovania. Ekologická katastrofa, pri ktorej tečie ropa ako  krv Zeme znamená, že niečo čo je prírode vlastné, čo sa na mnohých miestach prirodzene vyskytuje (napríklad v Korni na Slovensku) je ako odrenina na ľudskom tele. Spustia sa obranné mechanizmy a príroda sa s krvácaním vysporiada. Áno, treba pomôcť, treba čistiť pláže, zachrániť vtáctvo, uzavrieť ranu, ale nie je exo-organizmus, votrelec z nekompaktibilného biotopu. Je to situácia, ku ktorej v dejinách planéty určite došlo, hoci v posledných storočiach najmä vďaka ľuďom. Je tu, ale podstatné Ale! Musíme pripustiť, že technologický vývoj (doslova evolúcia) ťažobných zariadení napreduje. Pochopiteľne, veď výťažnosť ložiska sa pohybuje okolo 20%. ďalších 80% ostáva nedobytných. Ak naftári nechcú stratiť ani kvapku z tých 20% musia svoje stroje zabezpečiť proti únikom ťažených látok, proti poruchám, proti vplyvom okolitého prostredia. Snaha o čo najväčší zisk ich ženie k väčšej a väčšej bezpečnosti, rozumej k čo najekologickejšej ťažbe. Kde sú v tomto procese ukrytí ekoteroristi? V hlasnom kriku, že každá ťažobná činnosť poškodzuje životné prostredie. Ak sa vytlačí ťažba nerastov do krajín, ktoré nemajú presné pravidlá hry, ťažba môže byť aj menej ekologická. Ak som majiteľom ťažobnej spoločnosti z ďalekých a málo osídlených končín, na mojom území je dostatok zemného plynu, ktorý budem dlho a relatívne lacno predávať (čím si zabezpečím zisky dostatočné na financovanie letov do vesmíru), rád finančne podporím eko-orientované mimovládne organizácie. Spravia za mňa špinavú prácu. Odstavia konkurenciu. Burcovaním verejnej mienky, strašením ekologickými katastrofami, prorokovaním vízií pustej krajiny, zabezpečia závislosť odberateľov na ťažbe z mojej ťažobnej spoločnosti. Lenže, ak je Zem spojený organizmus, nezasiahne rozsiahla ekologická katastrofa v krajine XY s mäkkou legislatívou o ochrane životného prostredia, celú planétu? Nechcem obhajovať ťažobné spoločnosti. Len som si pri tom výklade uvedomil, akí sme náchylní na jednostranné súdy. Dobrí sú zelení. Aj keď zeleným môže byť iba obal.

Jednoducho kúzelný dom

Hodonínské Muzeum naftového dobývaní a geologie je kúzelný dom. Svojou existenciou sa vzoprelo metodikám budovania múzeí a historických expozícií. Ostalo samo sebou, je autentické, trochu chaotické, ale napriek tomu prínosné a poučné.

P.S.

Viete, aký je rozdiel medzi ropou a naftou? Žiadny J

Pre zaujímavosť:

http://mng.webz.cz/projekt.php

https://www.astrovm.cz/cz/program/projekty/toulky-po-naftarskem-prihranici.html