Rilský kláštor - historická pecka uprostred strmých hôr

Ak budete plánovať cestu do bulharských hôr Rila, určite nezabudnite aj na Rilský kláštor. Píšu sa o ňom len chválospevy. A ja sa v nich pridám. Niektorí ľudia sa síce medzi rečou vyjadrili aj v zmysle, že ich až tak veľmi neuchvátil. To však asi záleží aj od toho, kedy tam boli, aká veľká tlačenica práve prebiehala, od počasia, od celkovej nálady a podobne. 

Len tak mimochodom, z Rilského kláštora sa dá podniknúť túra na vrchol Maljovica (2 729 metrov), ktorý je vidno priamo nad kláštorom. Neďaleko je dokonca aj Musala (2 925 metrov), najvyšší vrch Bulharska. Návšteva kláštora sa tak da spojiť so skvelou turistikou.

Jozef Terem,  Rilský kláštor

Rilský kláštor (Rilský monastier) je ale jednoznačne veľmi zaujímavé, majestátne a pôsobivé miesto. Samozrejme, ideálne by si ho bolo vychutnať mimo zástupov ľudí, osamote alebo len v komornom prostredí. Možno v zime alebo mimo sezóny.

Rilský kláštor zaujme nádhernou výzdobou, má obrovskú historickú hodnotu, čo potvrdzuje fakt, že je od roku 1983 na zozname svetových pamiatok UNESCO.

Ja osobne som mal pocit, že hoci sa jedná o najnavštevovanejší kláštor v krajine, dýchal tu na mňa príjemný pokoj. Pekné miesto. 

Kláštory hrali v bulharských dejinách významnú úlohu

Po stáročia tureckej nadvlády sa v nich totiž uchovával bulharský jazyk aj tradície. Poskytovali tiež duchovné aj politické zázemie a počas 19. storočia sa stali centrami silnejúceho národného obrodenia. Samozrejme, počas tureckej nadvlády boli dôležitými kresťanskými centrami v krajine. 

Kláštory bývali v minulosti ukryté v horách jednak z bezpečnostných dôvodov, a jednak preto, aby pútnikom mohli poskytnúť žiadaný pokoj. Tak je tomu aj v tomto prípade. Rilský kláštor je ukrytý v úzkom horskom údolí rieky Rila s hustými lesmi medzi vysokými horami rovnomenného pohoria v nadmorskej výške 1147 metrov. Dalo by sa povedať, že spolu s prírodou, ktorá ho objíma, tvoria jednotný architektonický celok.

Do Rilského kláštora sa môžete dostať najlepšie z mesta Blagoevgrad. Počas sezóny sem jazdí pravidelná autobusová doprava niekoľkokrát denne. Ku kláštoru však jazdia aj priame linky z mesta Rila, Dupnica a raz denne aj zo Sofie

Rilský kláštor Rilský kláštor

Kláštor bol založený už v 10. storočia pustovníkom Ivanom Rilským a postupne sa stal centrom vzdelanosti. V 14. storočí však prišla lavína a kláštor zničila. Bol obnovený, ale už nižšie v údolí a tu stojí dodnes. Väčšina zdrojov preto ako oficiálny rok založenia uvádza rok 1355 s tým, že kláštor bol postavený neďaleko pôvodnej pustovne Ivana Rilského. Ten bol považovaný za prvého bulharského pútnika, patróna Bulharska a zároveň najdôležitejšieho svätého bulharskej pravoslávnej cirkvi. Narodil okolo roku 876. V súčasnosti zdobí portrét tohto svätca aj bulharskú striebornú mincu so zlatým okrajom v hodnote 1 leva. 

Vďaka masívnym obvodovým múrom pôsobí celá stavba zvonku ako nedobytná pevnosť. Uprostred dvora stojí kostol zasvätený Panne Márii zdobený zvnútra i zvonka pestrofarebnými freskami. Na vonkajších stenách kostola si návštevníci môžu prezrieť okrem iného obrazy rôznych pohrôm a pekelných vízií s množstvom okrídlených démonov s grotesknými detailmi. Pekne zreštaurované fresky v interiéri pochádzajú zo 14.-19. storočia a zobrazujú najrôznejšie výjavy z náboženského aj dedinského života. Nechýbajú ani cenné rezbárske práce pokryté lístkovým zlatom. 

Rilský kláštor

Cár Boris III.

V Rilskom kláštore, konkrétne práve kostole zasvätenému Panne Márii je pochovaný bulharský cár Boris III., ktorý zomrel v roku 1943. Teda presnejšie, komunisti telo exhumovali a zachovalo sa už iba jeho srdce. S jeho úmrtím sa traduje zaujíma teória. Bulharsko bolo počas 2. svetovej vojny spojencom Nemecka. Hitler si pozval cára Borisa III. na návštevu do Nemecka s požiadavkou, aby poslal svoje vojská na východný front proti proti Červenej armáde. Cár však odmietol poslať vojská proti Rusom. Niekoľko dní po návrate z Nemecka zomrel. Traduje sa, že ho nechal Hitler otráviť.

Rilský kláštor

28 metrov vysoká Hreliova veža

Na ochranu kostola bola postavená 28 metrov vysoká Hreliova veža z kameňa a slúžila na obranu. Dodnes v nej vidno strieľne. V minulosti tu bola dokonca na obranu kláštora vojenská posádka, ktorá mohla mať okolo dvadsať ľudí a mnísi za ochranu platili. Hreliova veža sa ako jediná dochovala z pôvodnej kláštornej stavby, ktorá bola počas svojej histórie niekoľkokrát dobývaná a v roku 1833 dokonca zničená veľkým požiarom.

Hreliova veža Hreliova veža, Rilský kláštor

Obnova kláštora bola vtedy prezentovaná ako náboženská a vlastenecká povinnosť, a preto mnoho umelcov ponúklo svoje služby zadarmo. A našťastie bola usporiadaná aj národná zbierka a tak bol komplex opäť renovovaný. Na prácach sa podieľali významní miestni majstri architekti, maliari a rezbári, ktorých práca tu vydržala až dodnes. V kláštore tiež počas rokov pôsobili miestni umelci a spisovatelia, ktorých časti diel môžete nájsť v miestnom múzeu.

Zopár praktických informácii

  • Vstup do areálu kláštora je zadarmo, za návštevu priľahlého historického múzea sa platí 8 leva, študenti zaplatia 1 leva.
  • Zvlášť sa platí vstup do Hreliovej veže, či Etnografického múzea
  • Rilský kláštor sa nachádza vo vzdialenosti približne 117 kilometrov južne od hlavného mesta Sofie. Z námestia Alexandra Nevského sem denne odchádza shuttle autobus, ktorý je v kláštore cca za dve hodiny. Odchod je zo Sofie o 9:30. Na návštevu kláštora máte tri hodiny.
  • Najpohodlnejšie formou dopravy je však vzhľadom k okolitej prírode a kľukatým cestám požičané auto. V Sofii nájdete štandardný výber nadnárodných požičovní.
  • V kláštore sú dokonca ubytovacie jednotky pre turistov. Síce, podmienky sú veľmi sparťanské a cena okolo 10-15 Euro, no dá sa to. Prespať priamo v Rilskom kláštore je celkom lákavé, veď ide o zážitky. Ubytovanie je však plno aj v okolitých dedinách, prípadne motorestoch popri ceste.
  • V kláštore je v prípade ubytovania aj kuchyňa a dokonca mnísi, ktorí tú stále v malom počte žijú, vyrábajú vlastné víno a rakiju. Dá sa od nich kúpiť. 
  • Zaujímavosťou je, že pravoslávni mnísi sa môžu do vysviacky oženiť a mať rodinu. Po vysviacke však už nie. 
  • Až sa vydáte na návštevu Rilského kláštora, nezabudnite na vhodné oblečenie. Je nutné mať na sebe odev, ktorý príliš neodhaľuje telo a pokrýva ramená i kolená.

Rilský kláštor