Rimania na Dunaji: Gerulata v Bratislave

Priznávam sa, že vo vzťahu k nášmu pamiatkovému fondu som trochu paranoidný. Profesionálna deformácia. V mojej hlave beží predstava, že niektorí premotivovaní nadšenci slovenských pamiatok ohŕňajú nos nad tým, že v Rusovciach (mestskej časti Bratislavy) zapísali malý fľak zeme do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V najhoršej predstave ten môj anonym pohrdlivo poznamená: Samozrejme znova Brátisláva! Raz darmo, aj ja mám svojich démonov. Môjmu anonymovi vysvetľujem, že Gerulata je síce plochou malá (teda tá dnešná) pamiatka, ale je dôkazom, že dejiny Rímskej ríše sú aj našimi dejinami.

Rímska ríša nezanikla v roku 476 (ani 486) žije a ostala žiť ďalej s nami a v nás. Nielen v rímskych číslach, nielen v právnych kódexoch, latinčine,  v románskom umení, náboženstve, ktorému dala priestor, ale aj v urbanizme, architektúre, literatúre, štátnom a spoločenskom zriadení.

Rím a celý antický svet so všetkými jeho zdrojmi, ktoré vyťažil z celého vtedy dostupného sveta, bez rozdielu či bol, alebo nebol súčasťou ríše, funguje stále. Preto akékoľvek hmotné pamiatky z tohto obdobia na našom území sú dobrodružstvom svetového formátu.

Gerulata

Čo nám kedy Rimania priniesli dobré?

Túto otázku som si nevymyslel ja. Zaznela v legendárnom filme Život Briana v roku 1979. Položila ju skupina Monthy Python, ale odpovedať môžem aj ja a odpoveď hádam zaujme aj vás. Tak priniesli napríklad: kanalizáciu, lekársku starostlivosť, vzdelanie, víno, verejný poriadok, zavlažovanie, cestnú sieť, vodovod a verejné zdravie. Všetko sa myslí ako inštitucializovaná verejná správa. Funkcie, ktorá charakterizujú verejnú správu, ktorú plní štát alebo miestna samospráva.

Gerulata

Aká si bola Gerulata?

„Z tejto etapy pochádza väčšina honosnej architektúry, fórum, široké okolo 35 metrov (čo azda nemá na celej hranici obdobu), obkolesené mohutným stĺporadím, ktoré dodávalo námestiu skôr civilný, než vojenský charakter. Možno slúžilo ako stredisko obchodu, spoločenského i kultúrneho života. V jeho strede stála studňa vymurovaná z dokonale opracovaných kvádrov, jeden z najefektnejších exponátov múzea, ktoré vyrástlo na troskách antickej Gerulaty...

Poslednej generácii výskumníkov sa tak podarilo dokázať, že akokoľvek sú zvyšky architektúry pod niekdajším Berglom honosné a efektné, je to len jedna z častí niekdajšieho tábora. Všetko ostatné zmizlo, alebo len čaká na objavenie, ale aj súčasné objavy dali niekdajším predstavám starších historikov nový a nečakaný rozmer.

Výskum ukázal, že v staroveku stálo v Rusovciach rozľahlé sídlo významné nielen z vojenskej, ale aj z hospodárskej, spoločenskej a kultúrnej stránky. V Gerulate teda žili spoločenskí a kultúrni ľudia, azda nie je zveličením predpokladať, že do Carnunta, ktoré nemali ďaleko (po hradskej 15 míľ a ešte ľahšia bola cesta loďou), chodili nielen na väčšie nákupy, ale aj do amfiteátra, či do divadla. Možno ani pre obyvateľov Carnunta nebola Gerulata stratenou vartou, a nie je vylúčené, že ju navštívil aj niektorý z rímskych cisárov, Septimius Severus takmer určite.“[1] Takto písal o Gerulate Pavel Dvořák. Ako o vojenskom tábore, civilnej osade, sklade zbožia, logistickom zázemí pre rímske bojové jednotky. Všetkým tým určite bola. Okrem toho, že sa stala aj stratenou „výspou“ rímskeho limesu na Dunaji. Jednoducho niekedy v stredoveku zmizla a už jej nebolo.

Mapa Itinerarium Antonini, hovorí jasne, medzi Carnuntom (dnešný rakúsky Petronell) a táborom Ad Flexum (dnešný Mosonmagyaróvár v Maďarsku) je pevnosť s keltským názvom Gerulata. Do roku 1961 stratená.

Gerulata

Keď obnovovali dunajské hrádze

Tí čo poznajú Rusovce vedia, že dunajská hrádza nie je ani príliš ďaleko, ani príliš blízko. Blízko je len málo zavodnené dunajské rameno. V roku 1961 hrádzu obnovovali a spevňovali. Možno niektorí zo straníckych činiteľov (rozumej funkcionár Komunistickej strany Slovenska), možno niekto z vodných stavieb rozhodol, že kopec zvaný Bergl, stojaci za chrbtom rusoveckého kostola, zlikvidujú. Ibaže buldozér v jednej chvíli narazil na kamenné kvádre, neklamne naskladané do podoby nárožia budovy. Riaditeľ miestnej základnej školy P. Sitňanský vyrozumel Slovenské národné múzeum a Magda Pichlerová po obhliadke mohla oznámiť domácim historikom, že v Rusovciach je rímska stavba. Agost Sötér, kustód múzea v Mosonmagyaróvári, jej existenciu predpovedal už na konci 19. storočia. Stovky rokov stratená Gerulata, zachytená na mape Itinerarium Antonini, bola opäť na svete.  Jej skutočný význam a dovolím si napísať, že aj ocenenie pre všetkých, ktorých sa na jej výskume podielali, priniesol rok 2021. Zápis do zoznamu pamiatok UNESCO.

Gerulata

Rímska osada dnes

K rozprávaniu o Gerulate sa vraciam takmer pravidelne. Pretože v Rusovciach sa zastavím tak raz - dva krát do roka. Obyčajne keď končí sezóna archeologických prác a Jarka Schmidtová hodnotí uplynulé mesiace. Gerulate venovala celú svoju aktívnu archeologickú kariéru a je dobré ju počúvať. O Rimanoch hovorí so znalosťou , ktorú by ste ťažko hľadali u iného človeka na Slovensku. V jej slovách je mnoho úcty s uvedomením, že nie všetko ešte vieme.

Musím spomenúť aj moju kolegyňu, Jarkinu aj moju kamarátku, archeologičku Lauru Ridegovú. Do Rusoviec chodí pomáhať pravidelne a mňa zásobuje čerstvými, doslova insiderskými informáciami. Nielen o výskume, ale aj o tom, ako občas domáci chcú aj nechcú, aby sa u nich kopalo, chcú aj nechcú svetovú slávu, chcú aj nechcú tých zemekopačov. Výskum v obývaných miestach nie je ani jednoduchý, ani nekomplikovaný. Máte jednu úplnú istotu, že niekomu budete liezť na nervy a menšiu istotu, že niečo významné nájdete.

archeologovia Jarka Schmidtova, Laura Ridegova, Karol Prasek

Gerulata do budúcnosti

Tak toto je fakt fantastika. Myslím, že to bolo v roku 2011, možno 2012, keď sme boli na priateľskom pracovnom pokeci u Ing. arch. Ingrid Konrad. Pripravovala sa verejná súťaž na úpravu stálej expozície antickej Gerulaty v Rusovciach. Nedosledoval som ten proces. Nemám záujem. Stačí mi sledovať urbanistický rozvoj Bratislavy so všetkými slepými ulicami, mŕtvymi ramenami, šialenými nápadmi, nerealizovanými projektami. Obnova, možno znovu vybudovanie múzea v Rusovciach patrí do kategórie nerealizovaných projektov. Prečo? Preto lebo.

Som úprimne šťastný, že Gerulatu máme. Nie k vôli nám, myslím súčasníkov, ale k vôli našim deťom a potomkom. Oni hádam už nájdu spôsob ako pochopiť, že sme súčasťou dejín Rímskej ríše.

Gerulata

[1] Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku, P. Dvořák, Rak 2003, str.163-165

Nová kniha od Joža Terema

Recenzia