Románske kostoly Slovenska: Malá Mača

Ľuboš Vodička - 18.10.2018
Mala mača

Románske stavby. Slovné spojenie, ktoré zaváňa záhadnosťou, alebo prílišnou odbornosťou. Skúsme to teda trochu inak. Stredoveké stavby. Alebo ešte presnejšie: stavby na začiatku stredoveku. Predpokladám, že väčšina čitateľov si predstaví hrady. Správne. Niektorí možno drevené zruby, domce so slamenými strechami, ohrady plné domácich zvierat, cesty plné blata a konských odpadových produktov. Správne. Ibaže niekde medzi týmto všetkým sa objavujú stavby, ktoré vo veľkej miere, často krát v málo pozmenenej podobe vydržali do dnešných dní. Kostoly a kláštory. Preto ma fascinujú kostoly v románskom slohu. Dodatočne priznávam, že aj vďaka tomu, že mnohé, najmä v horských oblastiach boli postavené na mieste niekdajších pohanských svätýň. Čo asi prípad kostola v Malej Mači nebude.

Mala Maca

O Turkoch a inej histórii

Kostol v Malej Mači stojí v poli. Doslova. Mimo dediny, osamelý ako Sám vojak v poli. Ibaže nie vždy to tak bolo. Keď ho postavili niekedy v polovici 13. storočia stál v dedine. Dokonca ešte aj o dvesto rokov neskôr, keď ho modernizovali a zamurovali na ňom pôvodné štrbinové okná, stál v dedine. Ibaže keď na Hornú zem Kráľovstva Uhorského vtrhli v 16. storočí bojovníci z Osmanskej ríše, keď vyplienili dedinu, kostolík sa ocitol akýsi osamotený. V poli, na plochej zemi, dobre viditeľný. Dedina sa totiž „schovala“ za lužný lesík, kde bola menej na očiach presúvajúcim sa vojskám. Kostol sa používal ďalej. V 17. storočí k nemu pristavali v západnej časti vežu, zvýšili obvodové múry, upravili interiér. Rozsah prác teda jednoznačne dokazuje, že kostolík bol navštevovaný, kostolík bol súčasťou života dediny. Ešte aj v roku 1903, keď odstraňovali statické poruchy kostolíka a pristavali k nemu oporné piliere (mimochodom po roku 2005 odstránené), bol hojne navštevovaný.

Mimo záujem veriacich sa dostal až po roku 1990. Mladých v dedine ubudlo, väčšina domácich sa dnes hlási skôr k protestantom a katolícky kostolík sa stotožňuje s úlohou vojaka v poli.  To však neznamená, že by oň stratili záujem pamiatkári a archeológovia. V rokoch 2005 – 2006 tu prebehol archeologický výskum, v roku 2011 po rôznych peripetiách bolo právoplatne vyhlásené jeho ochranné pásmo a na jeseň 2014 P. Hrachovský a T. Molnár odkryli vo východnej stene svätyne stredovekú nástennú maľbu ukrižovaného Ježiša Krista. Peknú ukážku stredovekého umenia. Odkrývanie celej plochy nástennej maľby a jej reštaurovanie ešte nie je ukončené.

Mala Maca 2

 

 

 

Legenda Margita Antiochijská

Margita, Marína, alebo tiež Margaréta, jedna z najobľúbenejších svätíc stredoveku možno ani nie je reálna historická osobnosť. Na to upozorňujú cirkevní historici. Ibaže pramene o jej živote hovoria, že sa narodila v 3. storočí v Antiochii, v dnešnej Sýrii a zomrela v roku 305 vo svojom rodnom meste. Popri Barbore a Kataríne, patrila medzi tri „Virgines Capitales“, teda tri sväté panny. Narodila sa v rodine pohanského kňaza Aesidia z Antiochie, v čase vlády cisára Diokleciána. Vďaka svojej vychovávateľka, už od detstva bola oboznamovaná s kresťanskou vieroukou. Ako mladé pekné dievča padla do oka prefektovi Olybriusovi, ktorý ju požiadal o ruku. Odmietla. Pomstychtivý Olybrius ju udal ako kresťanku a od okamihu jej zatknutia už viedla len jedna cesta. Na popravisko. Skôr ako sa ocitla pred katom, vyšetrovatelia na nej vyskúšali mnohé metódy mučenia. Pálenie fakľami, bičovanie, vešanie za vlasy. Dokonca sa hovorí, že v jednej chvíli ju „zhltol drak“. Teda Satan premenený na draka. Stačilo však znamenie kríža a netvor sa stratil. Rany po mučení sa zázračne hojili, čo znamenalo jediné. Dievča musí byť popravené sťatím hlavy. Skôr ako sa to stalo, Margita sľúbila ženám, že ak sa k nej budú modliť pred pôrodom, ich deti budú zdravé a pôrod hladký. Pred smrťou ešte prehlásila, že kto postaví na jej počesť kostol, alebo bude zapaľovať sviece na jej počesť, dostane všetko čo si bude priať.

Naviac, tí ktorí napíšu jej príbeh (čo činím aj ja, už po druhý krát), budú mať v nebi nevädnúcu korunu. Kto ju bude vzývať na smrteľnej posteli, dostane priamo Božiu ochranu.  Margita bola štedrá a priaznivá, niet sa teda čo čudovať jej popularite. Za najkrajšie zobrazenia svätice sa považuje Margitin obraz s drakom od Tiziana v Prade a v kostole sv. Mauricia v Mantove, ktorého autorom je Carraci.

Mala Maca 4

Kostolík dnes

Je malebný. Uzatvorený v rozpadávajúcom sa múriku, v stráži vysokých stromov, schovaný občas vo vysokej kukurici, s prístupovou cestou, ktorá určite pamätá budovateľské 50.-te roky 20. storočia. Je takou krásnou zmesou, šalátom zašlých čias s ľahkou vôňou stredoveku, hmlou začiatku novoveku s tušením bojovníkov s krivými šabľami, cvengom konzervatívneho Slovenska v prvo republikovom Československu, ale zo všetkého najviac pripomínajúci mäkkú krajinu s nádychom romantizmu ako  vidiek na fotografiách sovietskych autorov z 30.-tych rokov 20. storočia. Kostol so svojím okolím je typický pre naše územie. Jemu podobný nájdete v Sádku – Klátovej Novej Vsi, , či v Plaveckom Podhradí. Majú dôstojnosť, krásu a jednoduchosť dedinských stavieb. Len dámy so širokými skladanými sukňami a mocnými rukami pri nich neuvidíte. Je tak príjemné sa pri nich zastaviť. Aspoň na desať minút. Aspoň na chvíľu sa pokochať pohľadom.

Mala Maca 5

 

Komentáre Disqus