Rondel Bučany, otáznik pri okraji diaľnice

Ľuboš Vodička - 8.4.2020

Tá veta bude znieť, ako by mi preskočilo: Keď sa zastavím na diaľničnom odpočívadle Bučany, som hrdý na to, že som Slovák. Vysvetlím, na tomto odpočívadle na začiatku 80.-tych rokov 20. storočia vybudovali pomník archeologickému nálezisku, rondelu Bučany. Na to som naozaj hrdý.

Módna vlna pomníkov archeologickým náleziskám prišla o dobrých pár rokov neskôr. Ten pomník, napriek tomu, že je z „prostého“ betónu má architektonické kvality. Na to som hrdý. Rondel v Bučanoch patrí do rodiny tzv. ...henge-ov, kam patrí aj Stonehenge. Ten pozná každý na svete, ale náš Bučany-henge, patrí do hlbšej histórie ako jeho kamenní bratia v západnej Európe. Na to som hrdý. Veď niekto tie kruhové stavby musel vymyslieť, skôr ako sa dostali na britské ostrovy.

Preto, keď stojím pri tom vysokom pilieri, ktorý nesie do kovu stvárnený slnečný disk, som hrdý. Som hrdý a šťastný, že niekto dostal ten dobrý nápad pomník vybudovať a som hrdý, že ani červený šimel (rozumej komunistický predák) nebol tak sprostý, aby stavbu stopol.

Bucany

Čo to teda v tých Bučanoch našli?

Otázka v množnom čísle je správna. V Bučanoch v polohe Kopanica od augusta 1978 pracovali J. Bujná a P. Romsauer na spoločnom archeologickom výskume. 10. augusta v spomenutom roku tu jeden z buldozérov odkryl miesto s veľkým množstvom črepov. Tie boli pozostatkom druhej výraznej vlny osídlenia katastra obce Bučany. 

Spomenúť aj tú prvú, kultúru lineárnej keramiky, sa oplatí. Tá osídlila časť, ktorú domáci poznajú pod menom Blava (nezamienať s Bratislavou ? !). Pamiatky osídlenia, ktoré je rozhodujúce pre toto rozprávanie, patria lengyelskej kultúre. Novšie datovanie jej trvania hovorí o období medzi rokmi cca 5000 až 3950 pred Kr. Teda asi 7 tisíc rokov späť, do času, ktorý sme označovali ako doba kamenná.

Bucany

Bučanoch sa okrem črepov nádob, našli zahĺbené podzemné časti obydlí, ale najmä antropomorfné (ľudskými postavami inšpirované) a zoomorfné (zvieratá spodobujúce) kultové idoly. Medzi nimi Bučianska Venuša.

Soška sediacej ženy, vysoká 6,5 cm, s hlavou zakrytou kapucňou. Už tento objav by nálezisko zaradil do kategórie pre širokú verejnosť mimoriadne zaujímavé!, ale ešte to nebol ten top nález. Ten prišiel  v podobe dvoch kruhovo vyhĺbených priekop s priemerom 68 metrov a 50 metrov, ktorých šírka bola v rozmedzí 1,6 až 2,3 metra a hĺbka 2,6 metra. Rondel. Kultové miesto s nespochybniteľnými astronomickými funkciami.

O rondeloch na Slovensku

Prvý  sa našiel pri obci Svodín (okres nové Zámky, výskum začal v roku 1964). Ďalší, na mieste, kde mu bol dokonca postavený pamätník v Bučanoch. 17 km severovýchodným smerom od Trnavy. Ďalšie sú známe napríklad z Borovej – Ružindolu, z Nitrianskeho Hrádku, zo Žlkoviec a vďaka leteckej prospekcii sa dnes hovorí už o takmer 20 objektoch tohto typu len na západnom Slovensku.

Rondel

Predstavte si teda Stonehenge bez kameňov (mimochodom jeho pendant, nachádzajúci sa pár kilometrov od kamenných kruhov bol tiež drevený). Namiesto nich máme kruhové priekopy s priemerom od 35 do 250 metrov, hĺbkou od 20 centimetrov do 5 metrov. Priekopa je prerušená vchodmi, obyčajne štyrmi v smere svetových strán, na vnútornej strane priekopy je palisáda.

Jiří Bílek, vo svojej knihe Hádanky naší minulosti 1 (Knižní klub, 2002) uvádza, že tieto na prácu náročné stavby boli obyčajne stavané na veľmi krátku dobu. Vraj iba na použitie jednou generáciou jej obyvateľov. Ešte zaujímavejšie je jeho tvrdenie, že výstavba rondelov spadá zhruba do obdobia jedného storočia – od r. 4850 do roku 4750 pred Kristom! Sám si kladie otázku, na čo stavby mohli slúžiť. O opevnenie nešlo, pretože žiadny rondel nebol nájdený na prírodou chránenom mieste, má priveľa vchodov a rozmermi nespĺňa predpoklady o fortifikačnom objekte. O ohradu pre dobytok tiež nešlo. Tipuje na využitie ako trhového miesta, alebo na jeho kultový, či astronomický význam.

Bucany

Paleoastronómia, alebo ako pozorovali lovci a zberači nebeské telesá

Poslednej možnosti sa chytili paleoastronómovia – tí, ktorí hľadajú v starých pamiatkach vedomosti našich predkov o pohybe nebeských telies. Hoci ich výklad pôsobí občas až príliš fantasticky, bezpochyby je zaujímavý.

Sumár poznatkov o astronomických vedomostiach našich prapredkov je takmer nulový. Preto sa vychádza  z už spomenutej orientácie architektúry na hlavné svetové strany. Z toho sa dedukuje (skôr bola potvrdená) súvislosť s možným pozorovaním nebeských telies vo významných dňoch ako je slnovrat, či rovnodennosť. Ďaleko dochovanejšie pamiatki z Avebury, Stonehenge či írskeho Newgrange túto teóriu potvrdili.

Bucany

A sú to práve Bučany,  kde sa podarilo odkryť niekoľko stavebných  prvkov orientovaných na dráhu Slnka a Mesiaca. Napríklad jeden zo smerov rondelu v Bučanoch ukazuje smerom na vrch Záruby. Z pohľadu pozorovateľa stojaceho v mieste rondelu je to smer na „nízky Mesiac“. Rovnako ukazuje aj orientácia dlhšej strany domu nájdeného v areáli rondelu. „Nízky Mesiac“ je jeden z krajných bodov, do ktorých sa dostáva náš nebeský sused pri svojom zdanlivom pohybe po hviezdnej oblohe. Jeho dráha je pomerne komplikovaná, pre jej krajné body sa začali používať názvy „nízky a vysoký Mesiac“. Časovo sú od seba tieto polohy vzdialené 9,305 roka. Ich paralela používaná v astrológii sa volá mesačný karmický Severný a Južný uzol, alebo Dračia hlava a Dračí chvost. Toľko paleoastronómia.

Bucany

Ešte k Stonehenge

Nie je úplne jasné do akej miery má pravdu pán Bílek s krátkou životnosťou rondelov v strednej Európe. Ale je pravdou, že prvá fáza výstavby Stonehenge na juhu Anglicka začala pred 5 100 rokmi. Dnešnú podobu svätyňa nadobudla okolo roku 2100 pred Kr. To znamená, že Bučany-henge sú skutočne staršie. Keby sme moc popustili uzdu fantázie, môžeme tvrdiť, že potomkovia našich staviteľov, postavili anglický megalit. Alebo, že by sme sa nemýlili?

Dnes

Mrzí ma, že som sa o autoroch pamätníku nič nedozvedel. Pátral som a nevypátral som. Ak som správne pochopil jeho architektúru, tak betónové piliere spodobňujú drevenú palisádu, medzera medzi nimi priehľad na astronomické pozorovania a vysoký pilier s bronzovou plastikou slnka, alebo mesiaca, ktoré takto mohli byť pozorované. Zdá sa mi to výborné. Jednoduché, schematické, zrozumiteľné. Toto miesto mám rád. Aj preto, že sa na ňom cítim hrdo.

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.