Routeburn Track - najkrajšia a najprístupnejšia z novozélandských Great Walks?

10 Novozélandských „Great Walks“ je považovaných za „výkladnú skriňu“ miestnych trekov a každoročne prilákajú do krajiny tisíce turistov. Najkratšia z nich, Routeburn Track, patrí jednoznačne k tým najkrajším, zároveň je však vďaka svojej dĺžke prístupná aj turistom, ktorí majú naponáhlo a nemôžu si dovoliť stráviť na jednom treku 3 a viac nocí, čo je bežné u väčšiny „Great Walks“.

Routeburn track ma dĺžku približne 32 km

Ide o jednosmerku. Trek sa teda končí v inom mieste ako sa začína. Nachádza sa medzi dvoma národnými parkami, FiordlandMount Aspiring, a po celej jeho dĺžke je niekoľko chát resp. kempov, kde sa dá prenocovať. 

  • Miesta v kempoch si treba rezervovať online týždne (až mesiace) dopredu.

Táto procedúra je povinná, bez online rezervácie a následného „checkinu“ v jednom z návštevníckych centier nie je možné na trati nocovať. Aj keď ide o jednosmernú trasu, v ktorom smere ju urobíte je na vlastnom zvážení. Ja som sa vybral smerom z národného parku Fiordland do národného parku Mount Aspiring. V prípade, že by si to niekto chcel dať v opačnom garde, čítajte článok od konca :)     

Prvý deň na Routeburn-e som začínal neskoro poobede. Čakala ma totiž len krátka vychádzka, prvá chata, nachádzajúca sa na brehu „Lake Howden“  bola vzdialená menej ako 2 hodiny vychádzkovým tempom. Po ceste sa ponúkala krátka zachádzka na „Key Summit“, ktorá zabrala niečo vyše hodiny a ponúkla zaujímavú prehliadku unikátnej novozélandskej vysokohorskej flóry.

key summit

Na brehu jazera Howden som strávil prvú noc, nasledujúci deň mal byť „trochu“ náročnejší, čakalo ma 23 km členitého terénu, no zároveň to najlepšie z Routeburn-u.

174 metrov vysoké vodopády Earland Falls

Druhý deň som bol nastúpený na trati už pred siedmou ráno, no a prvý highlight dňa na seba nenechal dlho čakať. Už asi po hodine od štartu som začul pri trati veľký hukot, ktorý sa s pribúdajúcimi krokmi zväčšoval. Chodník sa kľukatil popri skale, takže výhľad som nemal žiadny, keď som ale po pár metroch vyšiel z poslednej zatáčky, do tváre mi udreli kvapky vody a naskytol sa mi nezabudnuteľný pohľad na majestátne Earland Falls, ktoré sa so svojimi 174 metrami týčili hneď vedľa chodníka.

Earland Falls

Napriek tomu, že zdržovať sa v ich blízkosti znamenalo zmoknúť, krásou vodopádov som bol natoľko ohúrený, že neplánovaná sprcha mi vôbec neprekážala a asi pol hodinu som sa okolo nich motal a obdivoval ich. Krátke video z tejto motanice si môžete pozrieť TU:

Keď sa som sa konečne pobral ďalej, hovoril som si, že toto len tak niečo neprekoná. To som ale ešte nevedel, že čochvíľa budem žasnúť pri ďalšej zastávke. Tou zastávkou bolo Lake Mackenzie, ktoré ma úplne dostalo svojou farbou a krištáľovo čistou vodou.

Lake Mackenzie

V tomto bode trať nabrala prudšie stúpanie, predo mnou bol najstrmší úsek celého treku a zároveň výstup do jeho najvyššieho bodu – Harris Saddle. Vôbec mi to neprekážalo keďže vďaka pohľadu na jazero Mackenzie, ktoré sa podo mnou pomaly vzďaľovalo som zabudol na to, že fučím ako stará lokomotíva.

Nejako som sa tu nestíhal nudiť, ani rozmýšľať, či ma už bolia nohy. Čoskoro po tom, ako sa stratilo z dohľadu jazero sa totižto otvoril výhľad do údolia.

To bol čas na pauzu a skupinové foto s mojimi spolupútnikmi, veselou rodinkou z Kalifornie. Harris Saddle bolo už za rohom a ako keby tých parádnych výhľadov nebolo dosť, za sedlom čakalo Harris Lake, ďalšie fotogenické jazero.

routeburn track

Za jazerom sa chodník začal pomaly krútiť smerom dole, nasledoval pomalý zostup do ďalšieho pôsobivého údolia. Cieľ druhého dňa, chata Routeburn Flats, už nebol ďaleko.

Routeburn Falls

Po ceste k nej som ešte stihol poobdivovať ďalšie vodopády, tentokrát tie, ktoré dali meno celej trati – Routeburn Falls, no a po 10 hodinách napakovaných prírodnou krásou som konečne dorazil do chaty, kde som si doprial teplú instantnú večeru.

Routeburn track by som rozhodne odporučil každému milovníkovi turistiky. Aj keď viem, že ľudia cestujúci na Nový Zéland majú väčšinou v itinerári každý deň novú destináciu, aby videli čo najviac, 2-3 dni, ktoré investujete do prejdenia Routeburn-u poskytnú natoľko rozmanitý zážitok a náhľad na unikátnu Novozélandskú prírodu, že určite stoja za zváženie.

Routeburn track

A pre tých, ktorým by sa po prejdení trate málilo, existuje aj iná možnosť, ako si na jej konci zaplatiť autobus, ktorý vás vezme späť na jej začiatok. Turistické chodníky „Greenstone Track“ resp. „Caples Track“ ponúkajú možnosť naviazať na „Routeburn“ a za cenu ďalších  cca 32 prejdených km si túru predĺžiť a vytvoriť okruh, ktorý vás, pre zmenu po vlastných, dovedie tam, kde ste trať začali. 

Ja som si zvolil po dokončení možnosť B, a aj keď moje nohy a chrbát by vtedy povedali niečo iné, toto rozhodnutie som rozhodne neoľutoval.

Ak vás zaujímajú storky a tipy na zaujímavé miesta primárne z Kanady a Nového Zélandu sledovať ma môžete tu:

https://www.instagram.com/peter.kolejak/?hl=sk

Ak hľadáte tip na pekný darček, alebo len máte radi prírodu a chcete ju mať na dosah aj vo svojom  príbytku, pohľadnice a fotoobrazy so zábermi z mojich ciest si môžete zaobstarať tu:

https://peter-kolejak.pixels.com/