S ruksakom na skusy do JAR

Luc Ka - 10.2.2019
Kapske mesto

Pred mojou spontánnou backpacker sólo cestou do JAR som sa stretla s rôznymi reakciami o strany mojich známych. Neodradilo ma to. Naopak. A oplatilo sa..  Ako ináč :)))  

Ten pocit kúpy výhodnej letenky bol sťa otvorenie šampanského v správnu chvíľu, nabitý dopamínom a šteklivým pocitom "oooooh, to bude cesta" :) 

O Juhoafrackej republike som veľa počula, čítala, videla.. ale darmo, lepšie raz vidieť na vlastné oči, ako stokrát počuť. 

Kapstad - Cape town

Dvojtýždňovú cestu som začala v mega obľúbenom Kapskom meste. *Kapstad - Cape town* nemožno obísť, je to sťa NYC Afriky :)  multikulti, pýšiace sa stolovou horou, obmývané dvoma oceánmi, a predsa nedá mi nedoplniť, že toto mesto si za lakmusovú vzorku celej JAR určite brať netreba. 

Bolo skvelé pobudnúť tam zopár dní, prejsť sa mestom peši, lokálnym vlakom, busom, bikom, lanovkou, uberom, či pokecať večer pri pive s paraglidistom zo Sao Paulo, či s juhoafričanom Johnom, pôvodom zo Škótska žijúcim aktuálne v Malawi, o možnostiach tohto mesta, ako i s domácou Karin, u ktorej som vrámci air bnb pobývala, o vážnych problémoch s vodou, či bezpečnosťou mesta vo večerných hodinách. V skratke: opis tohto mesta by bol na samostatný článok a preto iba čisto vecne - určite ho neobíďte, oplatí sa ho zažiť min raz za život :) 

Vzhľadom na fakt, že som cestovala sama a cieľom mojej cesty bolo spoznať čo najviac, rozhodla som sa ďalej cestovať busom, tzv. BAZ BUS-om, ktorý ma spoľahlivo spojil s ďalšími i sólo cestovateľmi a dopravil do ďalších zaujímavých miest, mestečiek. Neviem čím to bolo, ale väčšinu cestovateľov tvorili mladí ľudia najmä z Nemecka, USA, Chile, či Kanady.. O Slovákoch tam takmer nikto nikdy nechyroval, až na jednu Indku z Mombai, ktorá zhodou náhod pred dvomi rokmi navštívila Bratislavu a bola z nej vraj unesená :)

Garden route

Prešla som si takto časť tzv. "Garden route", a síce pobrežie indického oceánu, navštívila a pobudla nejaký čas vo Wilderness, Knysna, Pletenbergh Bay, Stormsriver, Port Elizabeth. 

Vo Wilderness čo iné ako get wild :D večerný kúpeľ v teplom indickom oceáne v 2. dielnych plavkách nesklamal. Bavila som sa ja, ako i rybári obďaleč. Hold, došla vlnka maličká, stiahla mi ona spodný diel po kolená :))) 

V hosteli zatiaľ panovala iná náladička, live muzička, domáca pizza na drevenom uhlí, poschodová posteľ s nočným šumením a ranným výhľadom na širočizný ooooo-ce-áááán..  veru, aj to okno mohli umyť, ale človek si čo to počas cesty skrátka odmyslí, príp. domyslí :)

Nasledujúce ráno ma čakala iná výýýzva, a síce jóga s vyše 70r cvičiteľkou ma dostala nalačno do miernej nepohody. Darmo, ak Vám niekto spúta ruky remeňom a pobáda k stojke na hlave v správnej polohe, máte čo robiť, aby ste sa ako mierne pokročilý, na kompletku nedolámali :) 

Poobede, že sa reku pôjdem prejsť k vodopádom, bolo to tak na 3 hoďky, vstupné do tohto národného parku mi pri vstupe a mojej milej grimase nad cenou pre mimo afrických cudzincov, strážnik odpustil a poprial pekný výlet.. smerom naspäť som si smelo stopla dve babky na džípe, reku, aby im nebolo samým tak dlho v aute otupno. Vyhodili ma pri jednej hipsterskej kavarni, kde čuduj sa svete, bolo wifi a podávali tzv. red cappucino, vynikajúci nápoj z čaju roibos a našlahaného mlieka.. Dalo sa, dala som si pre istotu 2x

Neviem či to bolo tým, ako som večer chodila po 2km pláži bosky, alebo nesprávnou obuvou v parku, ale na druhý deň som si našla zo dobrých 13 otlakov.. To som sa už ale presunula do Knysna, ktorú som si v duchu premenovala na Kysňu, ľahšie sa to takto pamätalo :) Lokálneho sprievodcu mi tam robil Johan, ktorý si už 3 mesiace lámal hlavu čím iným sa tak asi zabaviť. Dali sme si spolu "hake&chips", hodili reč o životných cestách necestách, rozobrali jeho rodinu do špiku kostí a následne išli kuknúť ich fotogenické útesy, mal vlastné auto, chlapík jeden, takže to padlo celkom vhod :) 

Plettenberg bay

Plettenberg bay ma milo prekvapil pol dňovým trekom po Robberg peninsule, na ktorý sme sa vybrali štyria, v hosteli náhodne zoznámení, treku chtiví, ľudkovia.. Jeden večne smädný amík, dve Nemky a ja.. trek bol nenáročný, za to scenáriami neopísateľný..  voľne ochkajúco opaľujúce sa tulene, zopár lokálnych rybárov s mega veľkými úlovkami, troj a viac metrové vlny, ktoré sa prevaľovali neďaleko našej trasy sťaby sa nič nedialo.. Tento deň bol dňom pamätným, slnko pálilo jak šialené, odniesol si to môj starý dobrý nos, ktorý sa šúpal sťa cibula až do konca mojej cesty :) 

A práve tento amík, ktorého meno sa mi už akosi "stratilo v preklade" mi poradil zájsť si ešte do Stormsriver, vraj hostel Dijembe fakt stojí za to, majú tam vraj opicu menom Monkey a vôbec atmoška vraj neopísateľná.. No tak reku, keďže to bolo po ceste mojho itineráru, reku, tak zájdem kuknúť.. Monkey si záhodne odskočil a (bohužiaľ) nebolo ho, hostel mega spooky scary stincky, že dovidopo, ale nálada sťa v prvý deň objavenia Ameriky :)  no tak čo už, no nie? Dala som si lokálny cider, a potom ešte jeden, a išla okuknúť okolie .. požičala bike, pokecala s miestnymi a rezerovala miesto v buse na ďalšiu zastávku :)

Táto časť cesty bola značne "westernizovaná", služby na jedničku, sieť pohodových pohodlných hostelov, všetko hravo a bez problémov.. musela som odtiaľ vypadnúť - do divočiny :) 

Johannesburg

Lokálnym 1h30 letom som sa presunula z Port Elizabeth do Johannesburgu, odkiaľ som sa už autom vybrala do nemenej známeho národného parku akým je Kruger park, a síce do menšieho, za to kompaktnejšieho Pilanesberg parku. Za dva dni som si tak mala možnosť splniť svoj dávny sen, a síce vidieť čo najširšie spektrum africkej fauny naživo. Elegantne si vykračujúcu žirafiu dámu, zívajúce slony, ockajúce nosorožce, žmurkajúceho hippo, kamuflujúceho krokodílieho elegána v tráve po kolená, koníku v pásikavom pyžamku - tzv. zebry, antilop "namraky", nejaké tie vtáky a vtáčiky, stádo slonov s malými.. ako i mierne naštvaného slona pred našim autom, že sme mu vstúpili do cesty.. ako i pichnutú pneu, ktorú sme museli namieste meniť a jedno nám to teda nebolo :D

Posledný deň bol dňom v baníckom meste na zlato, v Johannesburgu. Najprv pohodová jazda naprieč mestom hop on&off busom, obzrieť Constitution Hill, Museum of apartheid, vyhliadka na 50. poschodí ľudoprázdneho hotela Carlton a poobedňajšia bikovačka cez Soweto. 

Byť v JAR a nepozrieť si africkú realitu dňa naživo by asi nebolo až tak ono. Jazda trvala cez 3 hod, Mandelov dom stál, kde mal, (fyi: Žil v ňom pred svojim uväznením) a šup ho takto pekne upotene pekne krásne na letisko (ešteže existujú tie parfumérie, ach). 

Juhoafrická republika je obrovská krajina a dva týždne na ňu určite nestačia, a preto by som sa do nej určite rada raz opäť vrátiť a omrknúť jej vychýrené Dračie hory, Swaziland a hlbšie vnútrozemie.. hádam zase raz nabudúce :)

Mimochodom, ak sa tam náhodou vyberiete, vedzte, že od istého momentu roku 2016 tam Slovač potrebuje víza! Sú síce grátis, ale plís, dajte si načas a vybavte radšej v predstihu :) 

Komentáre Disqus