Schaubmarov mlyn, umenie, umenie mlieť, aj umenie výtvarné

Cajla je kúzelné miesto. Pre západné Slovensko, to bolo miesto kam sa chodili liečiť psychicky chorí ľudia, ľudia závislí na alkohole, alebo omamných látkach, miesto, ktoré sa všeobecne odporúčalo ako miesto pobytu pre každého, kto nespĺňal predstavu o duchovnom súznení s naším myšlienkovým smerovaním.  Ibaže táto miestna časť Pezinku (v skutočnosti však stovky rokov samostatná obec neďaleko Pezinku) ukrýva viaceré prekvapenie z kategórie kultúrne dedičstvo.  Jednou z nich je Schaubmarov mlyn. Industriálna pamiatka, potočný mlyn, galéria výtvarného umenia, príjemné miesto, trochu utopené v dedinskej zástavbe.

Od stredoveku do novoveku

Schaubmarov mlyn

Pezinok sa po prvý krát v listinných pamiatkach spomína v roku 1208 pod názvom Terra Bozyn. Vtedy ešte vo vlastníctve kráľa, ktorý poddanskú obec daroval predkovi grófov zo sv. Jura  a Pezinku, nitrianskemu županovi Tomášovi.  Od roku 1376 boli Pezinku postupne priznávané trhové výsady a možno aj vďaka nim tu v 15. storočí začali vznikať vodné mlyny. Schaubmarovci (pôvodne rodina z Bavorska) sa vlastníkmi mlynu stali až v roku 1857, ale mlyn na svojom mieste stál už v roku 1767. Pezinská vetva rodu Pálffyovcov ho dala postaviť na niekdajšom mlynskom ostrove, ktorý vymedzoval Mlynský potok (Cajlanka) a tzv. Starý potok.  Mlynská budova si zachovala svoju barokovú podobu typickú pre vyspelé mlyny z 18. storočia, dvor však uzatvárajú mladšie budovy z 30. rokov 20. storočia. Mlynskú technológiu zastupujú staršie prvky – kameňový mlyn s mlecími kameňmi a mladšie prvky – prevodová sústava a valcový mlyn napojené na exteriérové mlynské koleso. Montáž týchto častí bola realizovaná v roku 1913. V nezmenenej polohe vydržal až do roku 1951. V tomto roku boli v Československu odstavené vodné mlyny a na pohon sa už využívali výhradne parné, alebo elektrické generátory. Zaujímavé je, že Schaubmarov mlyn sa označuje za jediný kompletne zachovaný mlyn na Slovensku (touto informáciou by som si nebol úplne istý, ale na informačnom paneli v expozícii je uvedená, neviem či by ju správcovia mlynov na Malom Dunaji rýchlo nevyvrátili) a údajne je jeden z najväčších potočných mlynov v Európe (táto informácie môže byť pravdivá).

Keď nemelie, tak čo dnes robí?

Schaubmarov mlyn

Dnes nerobí, teda nepracuje. Okrem technickej expozície, teda expozície pôvodnej technológie sa tu prezentujú výtvarné diela. Mlyn od roku 1972patrí Slovenskej národnej galérii. Tá v ňom prevádzkuje Expozíciu insitného umenia. Na Slovensku je slovné spojenie insitné umenie ako zaklínadlo na vyvolanie obrazov výtvarne nadaných Slovákov z Kovačice. Ibaže insita, čiže naivné umenie, l`art brut, hrubé umenie, neškolený výtvarný prejav, diela ľudí spoločenskej periférie, je pojem ďaleko širší a zahŕňa ďaleko viac autorov ako len našich rodákov z Vojvodyni v Srbsku. Do tejto škatuľky môžeme pokojne zaradiť takých autorov ako Henri Rousseau, Antonio Ligabue, Ivan Generalić, Grandma Moses, Maud Kathleen Lewis (ktorú geniálne zahrala pôvabná Sally Hawkins v životopisnom filme Maudie). Insitné umenie je teda tak trochu mimo hlavný prúd, je ťažko uchopiteľné do poučiek, ale ostáva úprimným, drsným, priamym, čistým, neškoleným umením.  Neviem či na šťastie, alebo na nešťastie v Schaubmarovom mlyne nie je stále expozícia insitného umenia. Pamätám sa matne na moje skoršie návštevy tejto expozície a pamätám sa na výstavy, ktoré na mňa zapôsobili veľmi, veľmi príjemne. Ibaže tá posledná, kedy vo výstavných priestoroch prevažovala keramika, mi akosi uviazla medzi zubami. Možno je to tým, že ku keramike neiklinujem (na rozdiel od mojej manželky, ktorá jej naozaj rozumie a s hlinou vie výborne pracovať), mi táto výstava povedala naozaj málo. Napríklad štylizovaný držiak na mydlo v duchu 70.-tych rokov 20. storočia s položeným „mydlom“ v podobe zemiaku ma akosi neoslovil. Uznávam, že keramická variácia na Messerschmidtove hlavy bola podstatne lepšia.  Možno celý problém mojej návštevy spočíval v zlom načasovaní. Určite to skúsim o pár mesiacov, o rok, sa tam vrátiť a pozriem sa na to, čo sa prezentuje zo zbierok insitného umenia SNG.

Schaubmarov mlyn, áno, či nie!

Schaubmarov mlyn

Určite ÁNO! Kedykoľvek a najmä aj opakovane. Schaubmarov mlyn má kúzlo zašlých čias dedinských stavieb. Je malý (hoci údajne jeden z najväčších v Európe) , je útulný, je milý, je vidiecky, je autentický. S umením sa stretol v správnej kombinácii. Je to milšie ako veľakrát videné expozície „poľnohospodárska výroba a vodný mlyn“. Táto kombinácia sa návštevníkom intenzívne zlieva dokopy, dokonca až tak, že zabudnú kedy, kde a v akom zložení to, či ono videli.