David Slovák zo „Slovák behá po Slovensku“, ktorý už roky cestuje krížom-krážom po celej republike a občas to aj nezabudne odfotiť a pridať na sociálne siete, ktoré síce neznáša, ale trávi na nich podstatnú časť života. Kamaráti sa s klasickou rozkladacou mapou, do ktorej si značí, kade už pochodil a okrem precestovaných 141 slovenských miest sa jeho zoznam stále rozrastá.
Nakoľko teraz je téma cestovania po Slovensku silno aktuálna, pripravil som pre vás s Davidom rozhovor.
Ahoj David, ideme sa rozprávať síce hlavne o Slovensku, no ty už máš toho aj dosť nacestované. Skús nám priblížiť, ktoré krajiny a lokality si prešiel.
Nebyť mojej ženy, kamaráta Maťa a knihy „Embéčkem kolem světa“, dodnes by som bol asi jeden z tých klasických chorvátskych dovolenkárov. Po vzore rôznych cestovateľov s haraburdami ako napríklad Žltých Trabantov, Mareka Slobodníka alebo Lady svetom sme si práve s Maťom kúpili v roku 2015 v Zlatých Moravciach fialovú škodu Forman z 93-ho a precestovali ňou Balkán.
A o dva roky neskôr Balt. S mojou polovičkou sme zase začali chodiť na tripy autom po Európe a keď sme aj niekam leteli, väčšinou sme si tam potom požičali auto. Keď dobre počítam, bude to spolu už 35 európskych krajín.
Ako vidno, ide hlavne o autotripy. Čo bol dôvod, že si sa rozhodol cestovať týmto spôsobom?
Sloboda. Každý jeden spôsob cestovania, či už stopom, vlakom alebo letecky má svoje pre a proti, mne je vždy najpohodlnejšie ísť autom - kam chcem, kedy chcem a nemusieť sa takmer ničomu prispôsobovať. Nepokazí mi tak náladu počasie a deň môžem vždy prispôsobiť tomu, ako som na tom s časom. A napríklad Forman nielenže donúti človeka naplno sa venovať riadeniu a okoliu, ale vždy posádku aj dobre stmelí. Lebo napríklad pri cestovaní Albánskom v 40 stupňových teplotách človek tak trochu opustí komfortnú zónu.
Ktorú z týchto ciest by si považoval za najzaujímavejšiu, či lepšie povedané najpamätnejšiu?
Prvý roadtrip na Balkán je predsa len prvý. Na jednej strane sme nevedeli, ako pofičí auto, na druhej strane išlo pre mňa o takmer neznáme krajiny. Nezdá sa to, ale v roku 2015 ešte napríklad Albánsko alebo Macedónsko u nás nemali tú úplne najlepšiu reputáciu. Úžasné bolo potom to objavovanie krajiny, porovnávanie stereotypov, ktoré - či chceme, či nechceme - proste existujú a náhľad do iných kultúr, ktoré sú vlastne len pár stoviek kilometrov od nás. Nehovoriac o tom, že na niektoré miesta sme sa potom vďaka tomu vyberali opätovne ako na dovolenkové destinácie.
Auto existuje dodnes?
Forman je živý a zdravý, od tripu po Balte, kde nám ho v Rige vykradli, síce nejdú odomknúť šoférove dvere, ale vraj už aj to je v štádiu opravy. Keď sme ho kupovali, mal najazdených niečo cez 60 000 km, teraz má takmer dvojnásobok, ale stále je to fešák, ktorý funguje na denné vozenie a ešte nejaké dlhé cesty určite zažije.
Poďme však na Slovensko. Začal si sa intenzívne venovať lokalitám u nás doma. Prečo?
Je to už viac než 10 rokov, odkedy chodím po Slovensku aj pracovne a vďaka tomu som mal možnosť začať aktívne spoznávať naše mestá. A čo ma zaskočilo, bola vlastná nevedomosť – ako ja hovorím – vlastivedy štvrtého ročníka na základke. „Čo je toto za rieku? Kde sú Poloniny? Toto je naozaj pamiatka UNESCO?“ A tak som si o daných miestach začal pozerať nejaké informácie, Google mapy začali byť super užitočné, a tak som začal o Slovensko trochu viac zaujímať.
Po cestách s Formanom som si povedal, že navštíviť každú európsku krajinu je fajn, ale čo takto lepšie spoznať to, čo máme doma. Keď som si v roku 2018 vypýtal na narodeniny obyčajnú mapu Slovenska, ktorá sa dá kúpiť na hociktorej pumpe, začal som si do nej značiť všetky precestované mestá, cesty, dediny a pamiatky a prekvapilo ma, že už som toho videl celkom dosť, ale rozhodne nie všetko. Prvým cieľom vtedy bolo doklepnúť, aby som navštívil každé slovenské mesto. A nie len tak, že cezeň prebehnem, ale skúsiť sa v ňom zastaviť, pozrieť pamiatky a niečo si odtiaľ obrazne povedané odniesť. A podarilo sa. Niekedy v tomto období vznikla celá táto moja myšlienka – Slováka, čo behá po Slovensku.
ONLINE beseda Slovák behá po Slovensku bude prístupná od 21. februára! Tipy kam vyraziť na Slovensku!
- Event na FB: https://www.facebook.com/events/1011378966021527
- Vstupenky: https://tootoot.fm/sk/events/601c0273cc7d4806e0cc000f
Na to nadväzuje ďalšia otázka, lokality si vyberáš podľa plánu, či kam máš cestu?
Konkrétne slovenské mestá som išiel podľa zoznamu na Wikipédii (https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_miest_na_Slovensku), lebo sám som netušil, čo vlastne na Slovensku mesto je a čo nie. Vidím tabuľu „Víta vás mesto Lipany“ a moja prvotná myšlienka bola: „Lipany sú mesto?“ Mimo to som si ale väčšinou nejaké veľké plány nerobil. Najlepšiu vec, ktorú môže cestovateľ na Slovensku spraviť, je vyhnúť sa diaľniciam, ak sa zrovna niekam neponáhľa. Takto som objavil asi najviac.
Výhodou je, že máme na Slovensku pomerne dobré značené zaujímavé miesta, to sú také tie povestné „hnedé tabule“, ktoré vás väčšinou k nejakej pamiatke dovedú. Veľa mi pomohli aj spomínané Google mapy. Človek si zozoomuje nejaké miesto, kde ani netuší, že by niečo mohlo byť a aha – nájde hrad, lúku, jaskyňu, rozhľadňu... Miesto si poznačím a keď mám cestu okolo a čas, tak sa tam zastavím.
Chodievaš individuálne, či väčšinou vždy s niekým?
Veľa toho objavím, práve keď som sám a mám voľný čas. Väčšinou miesto omrknem, niečo si o ňom prečítam a na tie najlepšie potom chodím so ženou ako výlet. Netreba si klamať, sú samozrejme aj miesta, ktoré vidíte raz a poviete si, že už vám k životu druhá návšteva chýbať nebude.
Tak povedz úprimne, ktoré miesta alebo lokality sa ti nepáčili?
Všetky miesta, ktoré chytili do rúk nenažraní developeri. Ano, mám na mysli hlavne Tatry a ich devastácia hotelmi a rezortmi. Bachledka a ich chodník korunami stromov je tiež marketingový ťah za milión, pretože stromy sú tam reálne na pár stovkách metrov, inak je tam vyrúbaná planina. U tých miest je zase strašná škoda nevyužitého potenciálu, alebo hnusnej pliagy menom herne. Stačí pozrieť napríklad na Michalovce. V centre krásne budovy, ktoré chátrajú a na každom druhom kroku majú domáci maximálne tak možnosť prehajdákať výplatu na automatoch.
Skús nám teda zopár vetami popísať Slovensko. Aký je tvoj dojem z našej krajiny...
Ja sa ľahko nadchnem aj pre obyčajný prameň minerálky popri ceste, ale rodnú krajinu predsa musí mať nejak v srdci asi každý. Netreba sa tváriť, že sme najlepšia krajina na svete a máme všetko, ale to čo máme, by nám mohol naozaj hocikto závidieť. Škoda, že Slováci si našli na reprezentovanie krajiny pár vecí, ktoré sa stali „must see“ a na ostatné sa často zabúda.
ONLINE beseda Slovák behá po Slovensku bude prístupná od 21. februára! Tipy kam vyraziť na Slovensku!
- Event na FB: https://www.facebook.com/events/1011378966021527
- Vstupenky: https://tootoot.fm/sk/events/601c0273cc7d4806e0cc000f
Súhlasíš teda, že máme veľa menej známych a menej navštevovaných lokalít, ktoré sú ale atraktívnosťou porovnateľné s tými notoricky známymi?
Už len mestá ako Bardejov, Banská Štiavnica alebo Levoča sú miesta, kam by som kľudne pozval akúkoľvek zahraničnú návštevu. Zober človeka z veľkomesta do Polonín a bude si myslieť, že tá nočná obloha nad ním je photoshop. V dedinke Debraď je kostol, kde by bolo možné mať tak romantickú svadbu, že by tu bolo treba poradovník. Ľudia sa idú zblázniť z Toskánska, ale málokoho napadne ísť na výlet za vínom do Tokajskej oblasti. Na Instagrame a na propagačných materiáloch vidno iba Tatry alebo Bojnice, a potom sa čudujeme, že tam je polovica národa.
Tak daj napríklad 5 tvojich lokalít, ktoré sú bomba a komerčná časť národa o nich asi nevie...
Ak nerátam tie, ktoré som spomínal, prekvapia malé dedinky na východe ako Príkra, Ruský Potok alebo Osadné. Či už kvôli dreveným kostolíkom alebo napríklad krypte vojakov 1. sv. vojny.
Kostolík sv. Štefana na Domaši je veľké lákadlo pre dronistov. Cerová vrchovina s populárnou Šomoškou, ale napríklad aj Hajňáčkou, Stará Hora – Sebechleby pre milovníkov vína alebo dať šancu mestám ako Komárno či Holíč. Nie je ľahké vybrať 5, o nič jednoduchšie by nebolo vybrať ani 50.
Budeš hosťom aj na online besede Dobrodruh a spolu sa budeme rozprávať na tému Slovák behá po Slovensku. Na čo sa môžeme tešiť?
Myslím, že zaujímavé budú tipy, kam ísť, keď sa vlastne „nedá cestovať“ kvôli korone, takisto dúfam, že poteším aj rodiny s deťmi, aj jednotlivca, ktorý hľadá nenáročný výlet. Snažil som sa spomenúť čo najviac zaujímavých miest, ktoré by ste si mohli vybrať do hľadáčiku v roku 2021.
ONLINE beseda Slovák behá po Slovensku bude prístupná od 21. februára! Tipy kam vyraziť na Slovensku!
- Event na FB: https://www.facebook.com/events/1011378966021527
- Vstupenky: https://tootoot.fm/sk/events/601c0273cc7d4806e0cc000f
Čo myslíš, pomôže pandémia cestovnému ruchu na Slovensku? Pýtam sa preto, lebo v lete síce praskalo Slovensko vo švíkoch, no teraz je všetko zatvorené a cestovný ruch krváca. Aký je tvoj názor na tieto dve protichodné pohľady?
Počkajme už tú chvíľu, pokiaľ sa bude dať ubytovať v hoteloch, otvoria sa múzeá a na cestovanie aj mimo okres nebude nutné žiadne špeciálne opatrenie. Treba byť trochu trpezlivý a hlavne mať potom pri cestovaní trochu zdravého rozumu. Hotelov a reštaurácií je mi v tomto období naozaj veľmi ľúto, tak dúfam, že sa všetko čo najskôr zase rozhýbe.
Máme na Slovensku ešte stále čo objavovať?
Určite. Či už človek behá po pamiatkach celý rok alebo vybehne len občas cez víkend, ak má oči otvorené, tak na spoznávanie Slovenska má neskutočné možnosti. Už len keby chcel niekto objaviť každý víkend jeden nový hrad, zámok alebo kaštieľ, tak by mu to zabralo viac než 50 rokov.
Skús vymenovať zopár lokalít, kde si ešte ani ty nebol, no cítiš, že to môže byť bomba...
Keďže nie som úplne horský turista, sú pre mňa ešte veľmi otvorené Nízke a Vysoké Tatry, kde som minule úplne pohorel na teste plies a vrchov. Región Novohradu okolo Krtíša a Lučenca pre mňa teraz skrýva asi najviac ešte neprebádaných miest a ciest, tiež sa už zopár rokov chystám na poriadnu dovolenku v Slovenskom Raji. S našimi som ho pochodil celý, ale to mal Davidko asi tak osem rokov.
Pocestoval si kus sveta a môžeš porovnávať. Sú podľa teba Slováci pohostinní? Často tak totiž sami o sebe zvykneme hovoriť...
Aaaaaale tak hej. Ale úprimne je u nás stále najväčší problém, že máme z cudzincov strach. A to nemusí byť niekto inej rasy alebo náboženstva. Stačí, že do miestnej krčmy príde niekto z vedľajšej dediny. S týmto som sa veľakrát stretol vo vlastnej krajine, že na teba proste niekto blbo čumí len kvôli tomu, že si v „jeho podniku“. Predstav si ukecaného Taliana, že by išiel na pivo do krčmy v Klenovci.
Slovenská nátura je taká, že by mal buď po tretom poldeci za kamarátov celú dedinu alebo by sa už každý druhý domáci chcel ísť biť.
Celkovo si však myslím, že vieme byť pohostinní, len by sme mali byť trochu otvorenejší. Hádam nám v tom budú dopomáhať tí, ktorí si už trochu rozšírili obzory.
Tvoj odkaz pre čitateľov Dobrodruha....
Objavujte, spoznávajte, cestujte (keď sa dá). Prečítajte si na Dobrodruhovi príbehy ľudí a spravte si v živote ten vlastný
