Slovenské hrady: Čeklís

Ľuboš Vodička - 10.1.2021
Hrad  Čeklís

Hrad Čeklís to bola vždy pre mňa vodárenská veža. Vídal som ju z vlaku, keď sme s otcom cestovali do Serede. Bola krásna. Biela, okrúhla, s vežičkou, romantická, nedobytná ako bývajú nedobytné bojové stavby v príbehoch pre deti do 7 rokov. Nedočkavo som ju vyhliadal. Otec ma upozornil, že sa blížime k Bernolákovu a ja som pohľadom hľadal ten správny kopec. Tá veža bol hrad. V mojich predstavách. To, že sa skutočný hrad ukrýva pod zemou v jej blízkosti, som ani len netušil. Mimochodom, za pravdu mojím detským predstavám dáva aj pán Janota vo svojich Slovenských hradoch I. (str.150): „Na vrcholci bývalého hradného vrchu je dnes štýlove postavená (ako stredoveká hradná bašta) vodná veža (nádrž obecného vodovodu).

O zvláštnom pomenovaní Čeklís

Ako získalo dnešné Bernolákovo (známe pod týmto menom od r. 1948), svoje pôvodné meno Čeklís, nie je jasné. Samotný hrad, ktorý pomenovanie prevzal stojí na mieste nazývanom Várdomb. Známe je len, že v roku 1209 kráľ Ondrej II. daroval správcovi kráľovských pivníc Šebešovi panstvo Svätý Jur, ktorého súčasťou bola dedina Čeklís, teda villa Ceki. Na konci 13. storočia syn pezinského grófa Kozmu,  Pavol, sa pýšil prídomkom znejúcim „de Chekluez“ (z neznámych dôvodov to vo mne evokuje niečo spojené s juhoamerickými indiánmi), čo znamená „z Čeklísa“. Historici podľa toho usudzujú, že na dôležitom cestnom ťahu medzi Prešporkom a Nitrou už stál zárodok budúceho hradu.

Na scéne Matúš Čák, teraz v úlohe vraha

Na prelome 13. a 14. storočia vstúpil na scénu Matúš Čák Trenčiansky. Tento si pravdepodobne vraždou dvoch bratov majiteľa hradu Abraháma Vereša,  prezývaného Rufus a vypálením dediny Červeník zaistil úspešnosť kúpno – predajnej transakcie, ktorou prešiel hrad do jeho vlastníctva. Dva roky po smrti „pána Váhu a Tatier“(zomrel v roku 1321), kráľ Karol Róbert, vrátil hrad synovi pôvodného majiteľa,  Petrovi Verešovi. V darovacej listine nesie stavba presnú identifikáciu ako „castrum Chekles“. Teda hrad. Nie je jasné o akú veľkú nehnuteľnosť sa jednalo, čím všetkým sa mohla pýšiť, ale na konci 14. storočia, po vymretí mužskej vetvy Verešovcov – Rufusovcov, tri dedičky hradu Angela, Margita a Anna vymenili Čeklís za hrad Oponice. Ten bol majetkom kráľa Žigmunda. A Oponice neboli len tak hocijaký hrad. Jeho veľmi výrazné pozostatky do dnes nájdete na úbočí pohoria Tríbeč.

15. storočie zaznelo ako labutia pieseň tohto (ne)zaniknutého hradu. V roku 1426 sa majiteľmi hradu stali Juraj a Štefan Rozgoniovci, bratislavskí župani. Rozgoniovskí páni veľmi úspešne rozpútali dohady a šarvátky o čeklíske panstvo. Najskôr dali hrad do zálohy svätojurským a pezinským grófom a aby to nebolo málo, v polovici 15. storočia dostala časť hradu ako veno Helena, dcéra Juraja Rozgoniho. Nič tak nepomohlo k zániku hradu, ako nejasný vzťah vlastníckych práv. Každý po hrade túžil, nikto sa oň nestaral. A hrad pustol a pustol. Pravdepodobne! Pretože takto popísal jeho koniec Jaroslav Nešpor.  Ľudovít Janota tvrdí, že Čeklís ľahol popolom počas rákocziovského povstania. To by znamenalo zánik hradu až v roku 1704, čo je málo pravdepodobné. Miroslav Plaček a Martin Bóna uvádzajú vo svojej Encyklopédii slovenských hradov, že hrad zanikol v dôsledku pripojenia dediny k Šintavskému panstvu. Možné je všetko. Teda možné sú minimálne tri varianty!

O láske neláskavej a o padajúcej hviezde

Jedna z povestí o hrade hovorí, že počas tureckých nájazdov sa ho zmocnil mladý Kujan paša. Spolu s hradom mu padla do zajatia Mária, snúbenica Kozmu z Bieleho Kameňa. Mladá, pôvabná Slovenka. Kujan k nej zahorel hlbokou láskou. Romanticky založený gentleman za svitu mesiaca na hradbách žobronil o jej priazeň. Na dôkaz oddanosti ukázal Márii na nebi hviezdu svojho života. Nebol to ten najlepší nápad, pretože hviezda sa na nebeskej klenbe neudržala a začal padať. A ako padla hviezda, padol aj roztúžený paša. Zasiahnutý šípom v tme ukrytého snúbenca, pána z obce Svätý Jur, vlastníka hradu Biely Kameň.

Hrad dnes

K hradu, správnejšie k jeho nevýrazným zbytkom, sa dostanete pokiaľ zamierite ku kostolu na Bernolákovej ulici. Po jeho pravej strane je nepoužívaná, žiaľ už veľmi chátrajúca, vodárenská veža a prakticky v jej areáli nájdete hrad. Teda čo sa nájsť ešte dá a čo v rámci archeologického výskumu za posledné roky bolo odkryté. Videl som plány a vizualizácie obnovy areálu. Ak by sa podarili, tak Bernolákovo získa výletné miesto s krásnym výhľadom.

 

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.