Slovenské hrady: Dračí hrádok

Ľuboš Vodička - 15.6.2020
Draci hradok

Jeho jediným známym vyobrazením by mohol byť panoramatický pohľad na okolie Prešporka z roku 1563. Hans Mayer, lipský maliar, rytinou zachytil korunováciu Maximiliána II. Do hornej, prostrednej časti, umiestnil objekt spodobujúci hrad, alebo hrádok. Označil ho ako Drach-kugelschlos. Tým zamotal hlavu historikom, ale aj hradológom túžiacim nájsť akú takú dávnu stopu po našich zaniknutých hradoch.

V Encyklopédii slovenských hradov[1] sa môžeme dočítať, že Podľa všetkého ide o vzácne zobrazenie tohto objektu, ktoré pravdepodobne dokladá, že prežil aj polovicu 16. storočia. Aké by to bolo fajn, keby sme sa s tým mohli stotožniť! 

Aké na figu však je, keď pán Nešpor píše: Ale úspech pokusu stotožniť Dračí hrádok s doteraz neznámym objektom Drach Kugel Schlos (t.j. zámok Dračí vrchol) zobrazeným v roku 1563 na Mayerovom drevoreze Bratislavy a jej okolia v čase korunovácie Maximiliána II. sa vidí málo pravdepodobný. Dračí hrádok v tom čase bol totiž už zrúcaninou.[2] Tak sme sa toho veľa nedozvedeli. Teda okrem toho, že máme dva úplne protichodné pohľady.

Doktorka Hrnčiarová zo Slovenskej akadémie vied, ktorý obraz analyzovala, problém záhadného hradu vyriešila kreatívne. Vôbec sa mu nevenovala.[3] Záhada ostáva záhadou a to i napriek tomu, že Dračí hrádok je intenzívne navštevovanou destináciou v Malých Karpatoch nad dedinkou Borinka.

Draci hradok

Societas cum signo draconis, čiže Spoločnosť so znamením draka

O Dračom ráde, ktorý dal hradu (pravdepodobne) svoje meno sa na Slovensku príliš nehovorí. Daniela Dvořáková naň upozornila vo svojej knihe Rytier a jeho kráľ[4]. Rád vznikol v roku 1408 rozhodnutím kráľa Žigmunda (pre Čechov Líška hrdzavá, pretože mu husiti boli príjemný ako kamienok v topánke).

Úloh, ktorými ho poveril bolo neúrekom: posilňovanie kresťanskej viery, boj proti schizmatikom (odpadlíkom od kresťanskej viery), ochrana kráľovského majestátu oboch pohlaví a ochrana jeho potomstva. To je vcelku zaujímavé, pretože tým sa dá rozumieť, že Žigmund vytvoril elitné vojsko, ktoré malo chrániť kráľovský pár, ale aj ich deti, či už pôjde o princov, alebo princezné.

Vzťah k dcéram v nástupníckej línii bol  v tom čase trochu „komplikovaný“. Vznik rádu vytvoril priestor na angažovanie mocných rodov spôsobom, ktorý môžeme smelo nazvať deľba moci. Rodiny Cejlských a Goranských pod pláštikom vydržiavania vojska Dračieho rádu vykonávali kontrolu územia ako panovníci a kráľovskej Výsosti tým neodporovali. Podobenstvo s drakom odkazuje na legendu so svätým Jurajom. Ten porazil draka, čím zlomil zlú moc pekelníkov lákajúcich dušičky príjemnými hriechmi.

Draci hradok

Z histórie stavby

Nie, že by sme pri odkrývaní histórie hradu boli na pevnejšom lade, ako pri jeho spodobnení na spomínanej vedute venovanej Maximiliánovy II., ale vieme, že v rokoch 1940 a 1941 Prof. PhDr. Vojtěch Ondrouch odkryl a potvrdil existenciu budovy, veže a okrúhlej cisterny na ploche Dračieho hrádku. Síce sa pomýlil v tvrdení, že ide o rímsku stavbu, ale podoba so siluetou Plaveckého hradu a ďalších hradov z 13. storočia ostala nespochybnená.

Napriek jeho blízkosti s hradom Pajštún, nemajú toho veľa spoločného. Skutočný pandán (náprotivok) tohto hradu je Biely Kameň pri Svätom Juri. Chránili cestu vedúcu údolím od Košarísk k Svätému Juru cez plochý chrbát Malých Karpát. Treba si pripomenúť, že v tejto časti Uhorska sa pohybujeme v blízkosti niekdajších kráľovských hraníc, ale aj na ploche, kde prebiehala intenzívna banícka činnosť.  

Zániku hradu sa podrobnejšie venuje pán Nešpor. Podľa neho hrádok založili na geologicky nestabilnom podloží. To spôsobilo zosuv podložia smerom na západ. Dôkazom je pozostatok maltovej dlážky nájdenej pri múre opevnenia. K tomu treba ešte pripočítať nálezy hrotov šípov poškodených nárazom, ďalšie pozostatky so stopami zápalných látok a máme pred sebou obraz boja plus samovoľného posunu stavby, čiže dôvody, ktoré spôsobili zánik hradu. Ako náhrada bol postavený spomenutý Pajštún (jeho stavba sa datuje okolo roku 1314, v tom roku kráľ Karol Robert daroval panstvo Pelystan Otovi, synovi Rugeria z Tallesbrunnu).

Draci hradok

Dračí hrádok dnes

Skeptik by povedal, smiešna hŕba kamenia zlepená maltou a hranatá jama. Áno, ak sa na veci pozeráme príliš realisticky. Zjemnime pohľad, naplňme srdcia romantikou, s iskrou v oku spomeňme na filmové spracovanie Ivanhoea a smelo môžeme povedať: „kto má toľko hradov ako Slováci?!“ Neviem, možno ich má niekto aj viac, ale je zaujímavé, že na tak malej ploche ich máme ako trojlístkov na trávniku.

Ak by nebol les v okolí hrádku taký hustý, tak pohľad na cestu od osady Úboč tiahnúcej sa Malými Karpatmi na ich trnavskú stranu, by bol aspoň tak zaujímavý ako pohľad z Pajštúna do Borskej nížiny.

 

 

[1] Plaček, M., Bóna, M., Encyklopédia slovenských hradov, Slovart, 2007, str. 113

[2] Nešpor, J., Za tajomstvami zrúcanín, Zrúcaniny západného Slovenska, Gu100, 2007, str.35

[3] Hrnčiarová, T., Historická krajina Bratislavy z druhej polovice 16. storočia podľa jednej z najstarších zachovaných vedút, in: Životné prostredie, 2019, 53, str. 59-63

[4] Dvořáková D., Rytier a jeho kráľ, Rak, 2003

Komentáre Disqus