Slovenské hrady: Hrad Kuchyňa

Ľuboš Vodička - 14.1.2020
Hrad Kuchyna

Toto rozprávanie by mohlo mať dva podtituly: Hrad, ktorý nie je, alebo navigačná lahôdka. Obidva by vystihovali trochu neobvyklú realitu zaniknutej stavby. O hrade sa toho veľa nedozviete (niečo, ale prezradím v tomto článku) a žiadna oficiálne značená cesta k nemu nevedie (neoficiálna áno a ukrýva v sebe dobrodružstvo blúdenia). Dôležité je aj čosi iné.

Oblasť okolo zaniknutého hradu Kuchyňa má charakter pôvodného lesa. Buky, pokrivené vetrom, zvráskavené mrazmi vyzerajú ako Enti z Tolkienových príbehov. Sú nádherné, starobylé, vážne, trochu strašidelné, postihnuté krivicou a reumatizmom, napriek tomu priateľské, starejšinovsky múdre, zmierené, vítajúce aj vyháňajúce návštevníkov. Záleží len na vás ako sa tu budete cítiť. Ak nájdete záľubu v tomto mieste, naplní vás spokojnosťou, ak sa vám nezapáči, bude sa vám zdať strašidelné!

Kuchyna

Čo vieme?

Kopec označený na katastrálnej mape z 19. storočia ako Zámecsek miestni obyvatelia poznajú tiež pod menom Na varte. Ako napovedá jeho meno, návršie je svedkom minulosti. Zachované terénne úpravy a kamenné zvyšky hovoria jasnou rečou o neznámom stredovekom hrade. Jeho oválne jadro malo na každom konci pozdĺžnej osi hranolovú kamennú vežu približne rovnakých rozmerov (vnútorný priestor viac ako 4x4 m, hrúbka muriva 2 m), ktoré sa využívali nie len na obranu, ale pravdepodobne i na bývanie. Predpoklad obytnej funkcie okrem rozmerov naznačujú fragmenty honosných kachlíc s reliéfnou výzdobou, ktoré pochádzajú z vykurovacích zariadení v miestnostiach a svedčia o bohatom vybavení interiérov. Ich nálezy sú zatiaľ známe z okolia lepšie odkrytej západnej veže. Rozváľané bloky muriva na svahoch naznačujú, že rozšírená plošina medzi vežami mohla byť chránená hradbou a pravdepodobne obsahovala iba drobnú zástavbu. Na povrchu sa po nej nezachovali žiadne stopy. V nižšej polohe obklopovalo vnútorný hrad opevnenie, možno val s palisádou, v miernejšej južnej stráni zdvojený ešte jedným fortifikačným oblúkom. V tomto priestore sa azda nachádzali hospodárske objekty, naznačené priehlbňou na severozápade. Z predhradia bol horný hrad prístupný asi od severu, v mieste deštrukcie za východnou vežou.  

Takto pekne opísal hrad Kuchyňa Jaroslav Nešpor vo svojom treťom zväzku Za tajomstvami zrúcanín (J. Nešpor, Za tajomstvami zrúcanín, zrúcaniny západného Slovenska, Gu100, 2007). Pekne, ale nie úplne presne. Neviem aká mapa z 19. storočia sa pánovi Nešporovi dostala do rúk, ale určite nebola príliš presná. Poloha hradu Na varte zodpovedá skutočnosti, ale Zámeček (dnes označovaný ako Zámok), je susedný kopec na severovýchode.

Nejde ani tak o návršie, ako o pomerne vysoký hrebeň primknutý ku kopcu Bučková. Pravdou však je, že viditeľných pamiatok na hrad je asi toľko ako pomarančov na jabloni. Terénne vlny, odkryté päty múrov (vraj od detektoristov), nezvyklé plošiny uprostred lesa.

Kuchyna

Mimochodom, čo sa týka samotnej stavby hradu, zaujať môže jedna vec. Stavebný materiál tvoria relatívne malé a ostré skaly. Suť na svahu a zbytky architektúry naznačujú ako by tu stavali z veľmi malých skaliek.

Kuchyna

Čo nevieme?

Nevieme prakticky nič. Nevieme ako sa hrad volal. Písomné zmienky o ňom nie sú doposiaľ známe. Nevieme kedy vznikol. A nevieme ani kedy zanikol. Nevieme komu patril. Nevieme ani proti komu ho postavili. Asi v najlepšej knihe o slovenských hradoch, v Encyklopédii slovenských hradov Piačeka a Bónu rozvili autori hypotézu podľa, ktorej hrad mohli postaviť po tatárskom vpáde. Teda po roku 1241.

Keďže má podobné priestorové prvky ako neďaleký hrad Dobrá Voda, možno jeho výstavbu posunúť až do druhej polovice 14. storočia. Keramika a zlomky kachlíc sú z 15. storočia. Poslednými vlastníkmi hradu s veľkou istotou boli páni z Pezinka a Svätého Jura.  Keď v roku 1517 zomrel krajinský sudca Peter, skončila sa vláda svätojurskej vetvy a v roku 1543 odišiel na večnosť Krištof, posledný potomok pezinskej odnože. Odúmrťou pripadlo vlastníctvo grófov uhorskému panovníkovi. Všetci bádatelia sa zhodujú, že tieto udalosti sa podpísali pod zánik hradu.

Kuchyna

Navigačný rébus

Musím sa priznať, že na hrad Kuchyňa som sa vybral po druhý krát po sedemnástich rokoch. Po prvý krát sme ho s kamarátom našli podľa mapky, ktorú kedysi zverejnil časopis Krásy Slovenska. Tentokrát som si dal záležať a hľadal som informácie na internete. Výsledok bol ako recept na Segedínsky guláš. Čo autor, to iný popis. To by nebol problém, ale keď sme sa dostali do osady Vývrať, boli nám všetky usmernenia zbytočné. Vývrať (osada kúsok za obcou Kuchyňa) bývala skôr len horáreň a pár domčekov. Dnes je tam veľký ohradený areál s lesným rezortom. Dovolím si napísať, že prekvapujúco dobrá architektúra citlivo zasadená do lesného porastu. Ibaže! Ibaže obohnaná asi dva a pol metra vysokým kamenným múrom, ktorý v pravidelných rozostupoch dopĺňajú bezpečnostné kamery.

Kuchyna

Podelím sa o ďalšiu skúsenosť. Keďže moja prax dobrovoľného psovoda – záchranára ma prinútila nainštalovať si Locus ako navigačnú aplikáciu, tu sme ju vyskúšali. S úctou konštatujem (keďže nie som milovníkom elektronických pomôcok), že nám pomohla.

Ak by ste sa teda dostali na Vývrať a nevedeli ako ďalej, držte sa stále vľavo. Pri horárni odbočte na rampou prehradenú lesnú cestu vedúcu vpravo a kopec po ľavej strane, je hradný kopec. Jednoduché, však 😊

Takže iná pomôcka. Prednedávnom vyšla kniha Rudolfa Mladého Putovanie po hradoch slovenských (vyd. EN ARS s.r.o., Nitra, 2019) s podtitulom Abecedný prehľad 520 lokalít Slovenska a popis ako ich nájsť. Výborná pomôcka.

  • Možno sa k nej nedostanete, alebo sa rozhodnete ju aj ignorovať, potom sú tu pre vás GPS súradnice hradu: N 48,4214814, E 17,1965639.
Komentáre Disqus