Mestský hrad Nitra

Postavte na hrade kostol, podľa možnosti veľký kostol a hrad bude pôsobiť, ako „ne-hrad“, správnejšie ako kostol s hradbami. Stačí keď sa pozriete na hrad v Kremnici, alebo v Banskej Bystrici. Čosi podobné sa pritrafilo aj Nitre. Ibaže nitriansky hradný kopec je vysoký. Dokonca od strany diaľnice, ktorá sa vinie popod Zobor vyzerá ako kužel sopky. Strmo, až nedobytne. Nitriansky hrad, napriek tomu, že je skôr kulisou pre Baziliku sv. Emeráma, vizáž hradu až tak úplne nestratil.

Nitra

Krásna Nigérijčanka a neuveriteľná zrada

Nitriansky hrad to je hlavne Svätopluk a významné postavy Veľkej Moravy. Okolo nich sa točia všetky možné povesti, rozprávky, fantazijné, aj menej fantazijné príbehy. Napriek tomu sú povesti, ktoré na významné postavy našej histórie zabudli. Jedna z nich mapuje obdobie po vpáde Turkov do Horného Uhorska. Biskup Selepčéni má v tomto príbehu neter Martičku, ktorej už v ušiach zvonia svadobné zvony. Biskupovi sa to neveľmi páči, ale keďže sa mladá zaľúbila a ženích je zeman menom Nitraj, zmieril sa s tým. Ibaže skôr ako si stihnú povedať svoje „áno“ prídu správy, že Turci miera k Hlohovcu, Topoľčianskemu hradu a určite majú v pláne obsadiť aj Nitru. Biskup a Martička preto odchádzajú do Viedne a Nitraj sa pripája k hradnej posádke, s ktorou pripraví hrad na obliehanie. Martička posiela snúbencovi jedného holuba za druhým, aby ho ubezpečila o svojej láska a prosí ho, aby Turkov od hradu aj mesta zahnal preč.

Udalosti dostanú zvláštny spád. Jedného večera k Nitrajovi príde chlap od richtára Dolného Mesta so zvláštnou správou, „pred niekoľkými dňami mali sme v Nových Zámkoch slávnostnú udalosť. Baša Gházi Hussein ženil synovca, ktorého mal rád, akoby to bol jeho vlastný syn. Jedlo sa a zabávalo. Boli tanečnice až z Ostrihomu. A medzi nimi bola prekrásna dievčina, ktorú takmer všetci hltali. A tá ti bola ... veštica! ...Hovorila o tebe, akoby ťa poznala, akoby s tebou od detstva rástla.“ Nitraj si spomenul na dávne stretnutie s inou veštkyňou – cigánkou, ktorá mu povedala, že bude vládnuť veľkému hradu. Onemený teda počúval ďalej. „Vravím, že som bol tam! Baša Gházi Hussein pohrúžil ruku do mešteka, ktorý nosieval pri sebe, a spýtal sa veštice: Koľko akčí by si mu dala za Nitriansky hrad? Možno povedala veštica, bol by radšej, keby mal hlavné slovo na hrade. No, prepáč! Zamrmlal baša. Pravda, aby bol prvý po veliteľovi, teda po tebe!“[1] Nitraj spantaný veštbou spravil všetko preto, aby sa Turci na hrad v pohode dostali. Ešte tej noci otvorenou bránou vošli do jeho areálu, premohli posádku a za odmenu Nitraja vymenovali za veliteľa hradu. Teda hneď po Gházi Husseinovi. Hussein, scestovaný fajnšmeker pri najbližšej príležitosti predstavil Nitrajovi tanečnice z jeho suity. Čuduj sa svet, Slovákovi z Nitry sa najviac zapáčila hnedá Nigérijčanka.

Pravdepodobne ani netušil, že Nigéria leží pri Guinejskom zálive a od rovníka je už vzdialená tak, že by sa k nemu aj peši oplatilo vybrať. Zabudol Nitraj na Martičku pri nevšednej kráske a viac pozornosti už venoval len kapitálu v zlate ukrytom. Ibaže s príchodom zimy sa veci zmenili. K Nitre sa priblížili cisárske vojská a Turci sa stiahli späť do Nových Zámkov. S nimi zmizla aj Nigérijčanka a v krátkej bitke sa stratil aj Nitraj. Vraj ho našli až po troch dňoch. Utopeného v hradnej studni. Martička sa vydala za Porubu, soka v láske, pred ktorým pôvodne uprednostnila Nitraja a Nitra, mesto aj hrad opäť patrili uhorskej korune.

Nitra

Hrad vo výstavbe

Takmer tridsať rokov prestavieb a úprav v 18. storočí spravili z Nitrianskeho hradu to, čo je dnes. Začali v roku 1710 a postupne barokizovali, prestavovali, búrali a zasypávali až na hrade postavili biskupský palác, z renesančnej veže spravili barokovú s cibuľovitou strechou a odstránili hradby, aby bolo dolné nádvorie čo najväčšie a schody do kostola čo najpompéznejšie.  Škoda, že sa do toho pustili s takou dôslednosťou. V 16. a v 17. storočí hrad vďaka Betlenovskému povstaniu a tureckej okupácii prešiel viacerými fázami modernizácie a mal podobu dôkladne opevnenej renesančnej vojenskej stavby. Úspešnosť tejto úpravy potvrdilo vojsko Františka II. Rákociho, ktorému sa nepodarilo hrad dobyť počas obliehania v roku 1704. Rovnako úspešne hrad odolal už v roku 1241 útoku Tatárskych hord. Vtedy ešte v skromnejšej podobe trochu v románskom, trochu v gotickom slohu. Už v tomto čase však s biskupskou neskorománskou Kaplnkou sv. Emeráma. Tu v románskej časti kostola sú uložené relikvie sv.Svorada – Ondreja a sv. Benedikta. Obaja boli kanonizovaní v r.1083 medzi  prvými svätcami Uhorska. Táto časť je súčasne najstaršia zachovaná časť hradu. Samotné bralo, na ktorom hrad stojí, bolo obývané už v 7. storočí. Usídlili sa na ňom prichádzajúci Slovania a v 9. a 10. storočí tu postavili veľký ranostredoveký hrad. V roku 880 sa stal sídlom arcibiskupa a po roku 955 (usídlení sa Maďarov v Karpatskej kotline) sídlom vojvodu Michala z rodu Arpádovcov.

Nitra

Hrad dnes

Nitriansky mestský hrad je pekný v detailoch. Viac ako iné hrady ponúka drobné pohľady, diorámy, ktoré potešia. Obnova, ktorou prešiel za posledných desať rokov priznala jeho obrannú funkciu, ale tá nemôže konkurovať jeho sakrálnej funkcii. Jedna vec ostala pre mňa záhadou. Kto navrhol umiestnenie štylizovaného liatinového kandelábra a la 30.-te roky 20. storočia do juhovýchodného nádvoria. Popri kamennej surovosti pôvodného hradu ten kandeláber pôsobí ako mimozemšťan v kukurici.

[1] Domasta, J., Povesti o hradoch 2,Ottovo nakladatelství, 2016,  str. 70

Nitra