Späť na Molpíre

Molpír je hradisko v Smoleniciach. Môj syn hovorí, že Smolenice majú všetko: hrad, hradisko, jaskyňu, kostol, najvyšší vrch Malých Karpát, len priehrada im chýba a akýsi odborník v 90.-tych rokoch 20. storočia zbúral kaštieľ. Len na ten Molpír akosi zabúdame.

Ak ideme na trek do Malých Karpát, obídeme ho, pretože na Záruby sa ide susednou dolinou. Ak ideme na Smolenický zámok, opäť ideme susednou dolinou. Ak mierime do jaskyne Driny, tak sme na úplne opačnom konci dediny. A ak sa vyberieme na Molpír, tak už inam asi nezájdeme.

Pri tej premene akou Molpír prešiel v priebehu posledných rokov, nenavštíviť ho je hriech. Dnes je Molpír úžasný. Skoro lesopark. Len atmosféru má onakvejšiu. Múry obrastené machom, cisterna na vodu vysekaná do skalného podložia, drevené zruby so strechami pokrytými trstinou a k tomu výhľady ďaleko do Trnavskej nížiny. To je ako jahody so šľahačkou. Na jar to tu vonia poľnými kvetinami a suchým lístím, v lete vzduch oťažie ťažšími vôňami dreva, na jeseň to hýri farbami tak intenzívne, že na privoňanie si nespomeniete a v zime, ak mrzne a začne fúkať, je to ako zimná etapa úteku zo Sibíri. Molpír bol v čase svojej existencie impozantným hradiskom. Vyzerá to tak, že ľudia, ktorí sa postarali o jeho obnovu, urobili veľa preto, aby si to každý uvedomil.

Molpir

Objavy roku 1963

Do roku 1963 prevažovali skeptici, ktorí tvrdili, že terénne nerovnosti na vrchu Malá Lateršarna (teda na Molpíre) nie sú ničím iným len náhodne vzniknutými geologickými tvarmi. Ťažký knockout  zasadil týmto názorom archeologický výskum vedený Dr. Mikulášom Dušekom z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Pôvodná podoba hradiska zahŕňala tri nad sebou ležiace nádvoria. Všetky obkolesené dokonalými múrmi z ploských kameňov, naskladaných na seba bez malty do výšky dva a pol metra pri šírke dvoch metrov. V jednom z múrov bývala brána ktorej kamenná dlažba dochovala stopy po vozových kolesách. Brána chránená dvoma strážnymi štvorcovými vežami mala v susedstve  tretiu, oválnu. Oválny tvar fortifikačnej veže, bol vôbec po prvý krát nájdený, práve na tomto nálezisku.

Molpir

Tretí ochranný múr tvoriaci uzatvorený prstenec spevňovala dva metre hrubá zrubová konštrukcia. Jednotlivé komory mal vyplnené kamením a hlinou. Jeho výška dosiahla tri a pol  metra a hrúbka tri metre. Na vrchole sa pravdepodobne nachádza ešte drevená palisáda. Znalcom histórie popis môže mnohé pripomínať. Murus gallicus, tak tieto múry nazval Gaius Julius Caesar. To bolo však o nejaký rok neskôr. Múry tohto typu stavali Kelti. V predkeltskej dobe sú známe len zo Stredomoria. A zo Smoleníc! Hradiska, ktorého plocha zabrala asi 14 hektárov a bolo najväčším hradiskom svojej doby, doby kalendberskej kultúry v Karpatskej kotline. Jeho vznik spadá zhruba do polovice 7. storočia  pred Kristom.

Molpír sa mohutnosťou a stavebnou náročnosťou svojej architektúry stal dokladom o rozpade prvotnopospolnej rodovej spoločnosti. Nájdené príbytky ukazujú na 600 až 800 obyvateľov. Výstavba hradiska si vyžiadala určite ďaleko vyšší počet pracovných síl. Síl, ktoré označujeme jednoducho ako otrokov. Tí stáli v sociálnom rebríčku najnižšie. Najvyššie sa etablovala vrstva vojvodcov – kniežat. A vznikol nový sociálny systém tzv. vojenská demokracia.

Molpir

Na začiatku 21. storočia

V roku 2008 sa na lokalitu vrátili archeológovia pod vedením Susanne Stegmann-Rajtárovej.  Obnovený výskum potvrdil osídlenie v staršej dobe železnej aj keltské a včasnostredoveké osídlenie. Poloha hradiska na križovatke obchodných ciest ho povýšila do funkcie centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Nové nálezy zdokumentovali jeho význam vyplývajúci z kontroly obchodnej cesty spájajúcej juhovýchodnú a severnú Európu, rovnako z blízkosti Jablonického priesmyku, ktorý zabezpečoval bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt medzi Považím a Pomoravím.

„Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom materiále z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru,“ uviedla Rajtárová v záveroch svojho výskumu. Kľúčový význam majú podľa nej niektoré unikátne predmety známe z juhovýchodnej Európy a Sedmohradska, ako aj z oblasti na hornom Dunaji. Práve v období formovania sa staršej doby železnej došlo k prvému kultúrnemu zjednoteniu stredoeurópskej oblasti, ktorého súčasťou bolo aj územie západného Slovenska.

  Molpir

Varené, či pečené ľudské mäso?

Keď narazím na zmienku o ludožrútsve, občas ma napadne otázka: konzumovali ho varené, alebo pečené? Neviem. Rozumiem tomu, že sa to môže zdať morbídne nevhodné, ale … s odpoveďou som sa nikde nestretol. Neviem teda v akej forme bolo konzumované na Molpíre. Už v 70.-tych rokoch 20. storočia pri prieskume severného okraja hradiska,  došlo k zvláštnej udalosti. Sonda, o ktorej sa predpokladalo, že skončí na plytkom kamennom podloží, prudko poklesla. Skala bola umelo opracovaná. Odkryté boli základy svätyne s kamennými múrmi. Jamy slúžiace na upevnenie kolov potvrdili, že svätyňa bývala zastrešená. Vnútorný priestor ukrýval tri kamenné oltáre so stopami po požiari. Okrem bežných obetí, mesiačikovitých idolov a zvyškov hlineného ženského torza, obsahovali kosti. Ľudské. Dvojročného, pôvodne predčasne narodeného dieťaťa, ktoré neniesli stopy po kremácii. Tým bola vylúčená zápalná obeť. Nálezy pokračovali. V jamách na odpadky boli ďalšie ľudské kosti. Antropologickou revíziou skôr nájdených kostier, z ktorých mnohé sa nachádzali v odkrytých sídlištných chatách, sa zistilo, že im chýbajú niektoré časti. Od trupu oddelené ostrým rezom. Žiadne obete útoku, ako sa pôvodne predpokladalo, ale zbytky po jedle, ktoré Molpírčania nedojedli. Nešlo o ľudožrútstvo z nedostatku jedla, šlo o antropofágiu, pojedanie ľudí z náboženských, alebo kultových dôvodov. V treťom nádvorí, v jednej z miestností celokamenného domu, pravdepodobne paláca, sa našla takto „upravená“ kostra asi 18-ročnej dievčiny. Ťažko dnes odhadnúť prečo sa práve ona stala obeťou. V prípade bojovníkov možno predpokladať, že z obete na víťaza mala prejsť sila, životaschopnosť. V prípade mladej ženy, krása, zvodnosť? Kto sa mal stať nositeľom týchto vlastností? Manželka tunajšieho kniežaťa?

  Molpir

Molpír dnes

Ak som to v úvode dostatočne nezdôraznil, musím to potvrdiť opäť, je to kúzelné miesto. Pomaly sa pretvárajúce skôr na archeopark, alebo lesopark. Má obrovský potenciál stať sa jednou z najnavštevovanejších archeologických lokalít na Slovensku. Veľmi, veľmi by som si prial, aby ľuďom, ktorí sa postarali o (re)štart hradiska ich elán vydržal.