Za 7 dní sa nám podarilo prestopovať celú južnú časť Nórska. Ďalších 7 dní sme mali na spoznávanie Bergenu a Osla. Síce za málo peňazí, avšak s množstvom zážitkov.
Vystúpili sme na letisku v Sandefjorde, na kartón sme napísali mesto, do ktorého sme mali namierené a čakali, kým niekto zastaví a odvezie nás tam.
Za 7 dní okolo celého južného pobrežia Nórska
Sme štyria, tak sme sa rozdelili na dve skupiny a na naše prekvapenie stopovanie naozaj fungovalo. Hneď v prvý deň sa nám podarilo dostať do Larviku, Stavernu, odtiaľ sme sa vrátili späť do Larviku, až sme napokon zostali v Porsgrunne, kde sme prespali.
V stane a hamakoch na súkromnom pozemku, z ktorého nás ale milý domáci nevyhodil. Takto to pokračovalo ďalšie dni, počas ktorých sme navštívili Arendal, Kristiansand, Mandal, Ana- Siru, Egersund, Stavanger, vyliezli na Preikestolen (natáčalo sa tam nové Mission Impossible), až sa nám napokon podarilo stopom dostať až do cieľa- Bergenu. Za 7 dní okolo celého južného pobrežia Nórska.
Ľudia, ľudia a ľudia
Nebolo to však len o tom, dostať sa do "cieľa." To najkrajšie nám totiž priniesli a dali ľudia, ktorých sme postretávali. (A samozrejme neuveriteľná príroda a množstvo túr, ktoré sme absolvovali. Ale o tom neskôr.)
Pri stopovaní nám venovali množstvo úsmevu, z rozhovorov počas jazdy sme sa dozvedeli nové informácie alebo tipy na miesta, ktoré by sme sa ako "normálni" turisti nikdy nedozvedeli a nenavštívili ich. Niektorí nám kúpili aj kávu alebo koláč či ovocie. Odviezli nás na ich obľúbené miesta, ktoré boli neraz vzdialené aj niekoľko desiatok kilometrov od ich pôvodnej trasy.
- Možno sme mali len neuveriteľné šťastie, že sme natrafili práve na nich, no presvedčili ma o tom, že dobrí ľudia naozaj existujú.
Triedne rozdiely
Nórsko je oproti nášmu malinkému Slovensku obrovská a bohatá krajina, v ktorej je ekonomická a sociálna situácia na vyššej a lepšej úrovni. Napriek tomu sa tu však nachádzajú rôzne vrstvy. Aj vďaka couchsurfingu sa nám podarilo nazrieť do spôsobu žitia Slovákov v Nórsku, Nórov, študentov z Afriky či Indie, ľudí, ktorí sú tu spokojní a aj tých, ktorí len prežívajú alebo musia, pretože si potrebujú zlepšiť svoju finančnú situáciu.
Nové informácie
Keby bývame v hoteloch a prepravujeme sa vo vlastnom aute, nikdy by sme sa nedozvedeli toľko informácií, ako vďaka takémuto nomádskemu životu na punk. Nórsko bola v minulosti veľmi chudobná krajina. Ľudia tu žili rybolovom, pestovaním zemiakov či chovom oviec. Všetko sa zmenilo v 60.- rokoch, kedy tu našli ropu a začalo sa s ťažbou. Aj to do krajiny prilákalo množstvo prisťahovalcov zo zahraničia. Nóri by ani v súčasnosti bez cudzincov nedokázali fungovať. Je to jednoducho tak. Nórsko je niekoľko násobne väčšie ako Slovensko, avšak počet obyvateľstva je rovnaký.
Výhodu tu majú zahraniční študenti, ktorí majú možnosť štúdia zadarmo. Je platené totiž z daní Nórov. Preto je pochopitelné, že ich vzájomné vzťahy nie sú najlepšie.
Bývali sme v dvoch slovenských domácnostiach a aj medzi ich životom bol značný rozdiel. Niektorí sa totiž chcú vrátiť "domov" a iní si tu vybudovali rodinu a okruh priateľov. Avšak pohostenie alkoholom nechýbalo ani u jednej z nich.
A prečo má každý dom neustále vysvietené? Podľa povier je to preto, že sa ľudia boja trolov. Alebo aby si susedia nemysleli, že niečo skrývajú. Pravdou však je, že v Nórsku majú jednoducho lacnú elektrinu a tak si zo zhasínania svetiel veľkú hlavu nerobia.
To, čo všetkých ľudí spájalo, bolo pohostenie. A aj vďaka nim sme si mohli každý deň povedať, že bol ešte lepší ako ten predošlý. Za dva týždne sme totiž zažili viac, ako asi za celý život. Počas stopovania sme sa viezli v Tesle, v ktorej sme si pustili Duchoňa, v policajnom aute, v taxíku s tureckým taxikárom zadarmo (celý čas s niekým telefonoval a nič sme mu nerozumeli a chvíľu sme si mysleli, že nás unesie, keďže odbočil mimo cesty), v prázdnom autobuse, ktorý nám zastal na križovatke, v náklaďákoch či v aute s mŕtvymi prasaťami.
Jeden domáci pán, voči ktorému som mala najprv predsudky, nás len tak zavolal ku sebe domov a navaril večeru. Neskôr nám ukázal vzácnu zbierku áut jeho rodiny. Starých áut. A nie hocijakých. Cadillac, Porshe a podobne, v ktorých sa viezla kráľovská rodina alebo sa objavili vo filmoch. (Sama som sedela v jednom z roku 1906, oblečená v pravom kožuchu.) Fajčili sme fajky, jedli jelenie srdce a na cestu nám pribalil fľašku vínka.
Naučili sme sa tešiť z maličkostí. Teraz už viem, aká je vzácna horúca sprcha, chlieb s maslom či strecha nad hlavou po noci, keď vás o štvrtej ráno zo stanu vyženie neznesiteľný vietor.
Príroda
Predstavte si, že všade kam sa pozriete, vidíte nadhernú prírodnú scenériu. Pri stanovaní sme zaspávali pri nezabudnuteľnom výhľade, pri couchsurfingu sme bývali v dome pri prístave alebo v domoch s neuveriteľným výhľadom. (Jo, v Nórsku sa cena dvoch domov môže líšiť aj o milión, ak je z jedného lepší výhľad alebo je tam viac slnka.) Tak som sa teda mohla pozerať na hory či fjordy počas jedenia, pri zaspávaní alebo aj pri sprchovaní.
Bergen a Oslo
Po prístavných malých mestečkách sme nakoniec navštívili aj dve najväčšie mestá Nórska. Tam sa už život ľudí značne líšil. Kým napríklad v dedinkách a malých mestečkách už všetci spali o siedmej večer, tu môžete zažiť poriadny nočný život. Napríklad aj penovú párty či nočné kúpanie sa vo fjorde. A samozrejme množstvo galérií a umenia. Konečne som videla naživo obrazy napríklad Muncha či Dahla. Bol to neuveriteľný pocit šťastia.
Na začiatku som nemala ani tušenia, že to bude takéto skvelé. Náš rozpočet neprekročil 200 eur, z ktorých najväčšiu časť zaberali letenky a autobus zo Slovenska na letisko do Poľska. Cestovať sa teda naozaj dá, aj bez množstva peňazí na konte. A povedala by som, že takto je to ešte lepšie. :)
