Vyprahnuté talianske mesto, cintorín vlakov či obrovská soľná baňa, to je len pár miest, ktoré síce nie sú oficiálnymi turistickými destináciami, no napriek tomu, že sa o popularitu nesnažia, pozornosť cestovateľov priťahujú. Tu je sedem miest, ktoré sú nadpriemerne fotogenické a pritom za ich magickú silu môžu len čas a pokoj.
SS Ayerfield v AustráliiV zátoke Homebush západne od mesta Sydney v Austrálii sa v čase zastavilo niekoľko lodí. Jedna z nich je loď SS Ayerfield na rieke Parramatta. Medzi ostatnými starými vrakmi vyniká svojim vzhľadom. Nazývajú ju aj Plávajúci les.
Jej železná konštrukcia časom zhrdzavela, no hrdza takmer vôbec neporušila steny lode. Okrem toho na nej začala rásť zeleň a stromy a tak vyzerá ako zjav z inej, až rozprávkovej dimenzie. Loď pochádza z roku 1911 a postavili ju vo Spojenom kráľovstve.
Cez Pacifický oceán táto masívna loď, ktorá vážila 1140 ton, prevážala zásoby pre vojakov bojujúcich v druhej svetovej vojne. Svoju službu skončila v roku 1972. V zátoke sa „vznáša“ spolu s ďalšími tromi vrakmi, žiadny iný však nesplynul s prírodou tak ako Ayerfield, ktorý je tak pre turistov veľkým lákadlom.
Veľký cintorín vlakov
Silné stroje sú protipólom jemnej prírody. Napriek tomu sa spolu dokážu dokonale zrásť. Vysoko v Andských Alpách v meste Uyuni v Bolívii sa nachádza cintorín vlakov. Uložené na večný spánok sú tu unikátne lokomotívy ešte z 19. Storočia.
Tieto masívne stroje z ocele boli do Bolívie premiestnené v čase, keď sa plánovala výstavba tamojšieho železničného systému. Ten mal prepravovať vyťažené minerály z Uyuni do miest na pobreží Pacifiku. Vrchol ťažby nerastov však pôvodcovia nápadu akosi premeškali a projekt sa zrušil. Viac ako 100 vlakov tak bolo v bolívijskej púšti ponechaných napospas prírode.
Soľ a silný vietor majú na svedomí ich koróziu, ale návštevníci môžu vlaky obdivovať zblízka, vstupovať do nich a prebádať všetko, čo po nich zostalo. Nachádzajú sa 10 minút od mesta Uyuni. Skupiny turistov sa pri nich väčšinou zastavia cestou k obrovskej zrkadlovej ploche, najväčšiemu soľnému jazeru sveta Salar de Uyuni.
Soľná baňa Salina Turda
Kedysi soľná baňa je dnes vyhľadávaným miestom zábavy. Nachádza sa v Transylvánii a jej pôvod siaha až do stredoveku. Soľ sa tu ťažila stovky rokov, až kým ťažba nebola zastavená na začiatku 20. storočia. Odvtedy baňa slúžila ako sklad syrov či kryt pred bombami počas druhej svetovej vojny.
Až v roku 1992 sa stala múzeom ťažby soli a aj zábavným parkom s amfiteátrom, Ferrisovým kolom, spa centrom, bowlingovou dráhou, biliardovými stolmi či podzemnými jazierkami, na ktorých je možné previesť sa na lodi. Vstupné pritom vôbec nie je vysoké. Dospelý človek zaplatí v prepočte 8 eur, dieťa polovicu.
Craco, Taliansko
Stredoveká dedina Craco na juhu Talianska vznikla približne vo 8. storočí. Postavená bola na vrchole hory, no to ju neuchránilo pred množstvom katastrof, ktoré viedli k jej zániku a osamelosti. Stala sa obeťou zemetrasení, zosunov pôdy a moru.
Do roku 1991 tu prežívalo ešte niekoľko obyvateľov, no potom boli nútení sa presunúť, keďže tu bolo nebezpečenstvo ďalších možných prírodných katastrof. Bývať tu síce nie je možné, no návštevníci sú povolení. Turista si môže obzrieť dedinu týčiacu sa na vrchole hory za 12 eur. Nie je pritom potrebná žiadna rezervácia. Túry s autorizovanými sprievodcami prebiehajú každý deň.
Kolmanskop, púšť Namib
Pôvodne šlo o mesto, ktoré si založili Nemci, keď tu začali s ťažbou diamantov. Bolo to začiatkom 20. storočia. Podľa odhadov sa tu od roku 1908 do roku 1914 vyťažilo asi tisíc kilogramov diamantov. Po Prvej svetovej vojne už sa zásoby diamantov začali vytrácať a tak Nemci mesto opustili.
Nemeckí kolonisti odišli do posledného do roku 1950 a Kolmanskop sa premenil na mesto duchov. Piesok Namíbskej púšte ho začal postupne pohlcovať. Miestnemu turistickému ruchu to však vôbec neprekáža, pretože „topiace sa“ budovy vytvárajú tajomnú panorámu. Cestovatelia si mesto môžu obzrieť v spoločnosti sprievodcov.
Ostrov Hashima v Japonsku
Ostrov Hashima známy aj pod názvom Gunkanjima je prefektúrou mesta Nagasaki v Japonsku. Má rozlohu 6 hektárov a maximálnu šírku 160 metrov.
V minulosti tu bolo skutočne rušno a ostrov bol obývaný. Išlo o zariadenie slúžiace pri podmorskej ťažbe uhlia od roku 1887 do roku 1974, keď sa zásoby uhlia vyčerpali. Miestna populácia tu už nebola potrebná a ostrov opustila. Betónový ostrov je aktuálne úplne prázdny a rozlieha sa po ňom ticho, ktoré prerušujú len údery vĺn. V roku 2015 bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Za jeho návštevu turista zaplatí sumu v rozsahu od 30 do 35 eur.
Bodie, Kalifornia
Strašidelné a pritom očarujúce je mesto Bodie v Kalifornii, o ktorom sa hovorí ako o prekliatom. Leží na východ od pohoria Sierra Nevada. Zlaté časy zažilo počas Zlatej horúčky. Vzniklo v roku 1859 ako kemp pre zlatokopov. V časoch najväčšej slávy tu žilo viac ako 10 000 ľudí.
Dnes je úplne opustené, no ročne ho navštívia tisícky turistov. Stojí tu viac ako 50 budov, vraky áut, všetko je ponechané v stave akoby tu zastal čas. Obyvatelia akoby z mesta zrazu utiekli.
Podľa legiend dodnes prázdne ulice a domy obývajú nepokojné duše. A povráva sa, že každý, kto si odtiaľ odnesie nejaký suvenír, to neskôr oľutuje. Môže ísť však len o „duchársky“ marketing, ktorý na miesto priláka ešte viac návštevníkov.
Vstupné je 8 dolárov, pre deti je to suma 5 dolárov. V lete možno absolvovať aj nočné strašidelné prehliadky, počas ktorých sprievodcovia turistom rozprávajú duchárske príbehy a legendy viažuce sa na mesto.