Tallin - Najzachovalejšie stredoveké mesto severu

„Najzachovalejšie stredoveké mesto severu alebo Perla Pobaltia,“, to sú len dva z mnohých prívlastkov, ktorými je ovenčená metropola Estónska – Tallin. Dnes si už čoraz viac obyvateľov Strednej Európy uvedomuje, že napriek komunistickej diktatúre sa na mnohých miestach bývalého ruského impéria dodnes zachovali nádherné historické pamiatky. Sem určite patrí aj starobylé centrum Tallinu, pričom možno povedať, že len málo európskych miest si zachovalo tak autentickú stredovekú atmosféru.

Tallin

Križovatka severu

Napriek tomu, že Estónsko získalo v roku 1992 samostatnosť, následkom čoho nastal rozmach národnej kultúry a obrodenia, Tallin zďaleka nie je čisto estónskym mestom. A nikdy ani nebol. Nachádza sa totiž na prirodzenej križovatke mnohých národov a vo sfére vplyvu viacerých európskych mocností. Predovšetkým v architektúre je tu nezmazateľne a pravdepodobne navždy vrytá pečať dánska, nemecká, švédska a predovšetkým ruská. Na území mesta síce žili Estónci pravdepodobne už od deviateho storočia, neodolali ale tlaku mocných susedov. Vojská dánskeho kráľa Valdemara II. tu v roku 1219 narazili na hrdinský, no márny odpor obrancov.

Tallin

S touto udalosťou je spojená zaujímavá povesť. Podľa nej, Dáni znechutení dlhým a márnym obliehaním Tallinu pomýšľali na potupný ústup, keď sa zrazu zniesla do rúk ich biskupa červená vlajka s bielym krížom v poli. Dobyvatelia to pochopili ako božie znamenie a dotiahli boj do víťazného konca. Vlajka s týmto motívom sa potom stala národnou vlajkou Dánska. Mesto neskôr dobyl Rád nemeckých rytierov, Tallin sa stal členom obchodného združenia Hanza a významným prístavom medzi ruským Novgorodom a severozápadom Európy. Mesto prežilo aj obliehanie ruského cára Ivana Hrozného, od roku 1561 však už na stopäťdesiat rokov patrilo Švédom, aby ho do ruských rúk definitívne získal Peter Veľký. Počas dlhých storočí však väčšinu obyvateľov tvorili nemeckí, dánski a neskôr ruskí obchodníci a remeselníci. Svedčí o tom aj samotný názov mesta. Hoci pomenovanie Tallin vzniklo z Estónskeho Taanilinn, čiže Dánske mesto, od roku 1219 až do roku 1917 ho nik nevolal inak ako nemecky Reval alebo rusky Revel.

Mesto dvoch národov

Všetky názvy ulíc, obchodov a tovaru sú v nezrozumiteľnej ugrofínskej Estónčine. Veď uznajte sami. Slovné kombinácie - Kas te räägite inglise keelt alebo Nägemiseni, naozaj neznejú veľmi lákavo. Pritom ste sa niekoho snažili spýtať, či rozumie po anglicky a hneď nato mu zaželali Do videnia. Nemajte však obavy, drvivá väčšina obyvateľov najmä mladšieho veku angličtinu bežne ovláda a navyše, na uliciach, v obchodoch, na pláži, či v hromadnej doprave, všade je ešte stále počuť aj čistú ruštinu.

Niežeby Estónci tak milovali mocného suseda, no zhruba tretinu obyvateľov približne štyristotisícového mesta tvoria príslušníci ruskej, dnes už menšiny. Vďaka ich typickému temperamentu, hlučnosti a bezprostrednosti, ich je v porovnaní s tichšími, nordicki a kultivovane pôsobiacimi Estóncami aj patrične vidieť a počuť. „Medzi mládežou vznikajú na sídliskách časté ruvačky“, opisoval nám situáciu v zmiešanom meste mladý Estónec Johannes a so smiechom dodal: „Samozrejme s víťazným koncom pre Estóncov“. Pri pohľade na množstvo atleticky pôsobiacich „Ivanov“ si ale o tak jednoznačnom priebehu dovoľujem pohybovať. Johannes však vážnejšie dodal: „Rusi tu boli stále, takže vzájomne nemáme vážnejšie problémy a žijeme v pohode. Vznikajú zmiešané manželstvá, ľudia sa spoločne zabávajú, chodia do práce.“

Ruská nadvláda mesto veľmi nesprznila, ako tomu bolo napríklad za bývalého režimu s bratislavským podhradím. Najvýraznejšou pripomienkou týchto čias je majestátna katedrála Alexandra Nevského na vrchu Toompea, kde sú malebné uličky Horného mesta.

Tallin Katedrala Alexandra nevskeho

Ide o jednu z mnohých katedrál, ktoré sa stavali počas rusifikácie baltských dŕžav koncom 19. storočia a nie náhodou stojí práve oproti budove estónskeho parlamentu. To dodnes vyvoláva v Estóncoch zmiešané pocity. U nezainteresovaných turistov je však obľúbeným cieľom fotoobjektívov.

Tallin Tallin

Degustácia na fínsky spôsob

Hneď v 90tych rokoch si vyslúžil Tallin ďalšiu priliehavú prezývku – Tallsinki. Mnohí ho totiž považujú za predmestie osemdesiat kilometrov vzdialených Helsink, kam smeruje každú hodinu niekoľko trajektov. Podľa môjho názoru, neoprávnene. Tallin na svojho bohatšieho suseda postupne dorastá a v kráse, množstve a význame historických pamiatok ho podľa mňa aj predčí. Napriek nezmazateľnému ruskému vplyvu totiž možno s určitosťou povedať, že hádam nikde na území bývalého „Sojuzu“ nezostalo po komunistickom Sovietskom zväze tak málo, ako práve v bývalom Revale. Estónci s typickou severskou dôkladnosťou zmenili tvár mesta na nepoznanie. Ani stopy po matrioškách, červených hviezdach a šedých uliciach. Naopak. Kompaktné historické centrum, moderný prístav, západné značky áut, estetické stavby, relatívne čisto a najmä nápisy v exoticky pôsobiacom jazyku. A popritom tisíce turistov, zhromaždených v uličkách okolo Raekoja plats – Radničného námestia. Potomkovia nemeckých starousadlíkov vyhostených po 2. svetovej vojne sem chodia rozjímať nad pravlasťou predkov, podobne ako Dáni či Švédi.

Tallin cestopis

Staré mesto Tallinnu mnohí návštevníci označujú za najkrajšie stredoveké mesto na severe Európy.

Najmä počas víkendov sa však zábavné podniky, pivárne, reštaurácie a ulice mesta zaplnia členmi približne desaťpercentnej menšiny fínskeho národa, túžiacej po lacnom alkohole a prítulnosti domácich žien. Na mieste, kde sa slovanská krása a ženskosť mieša so severskou súmernosťou treba podotknúť – skutočne nádherných žien. Aj estónske pivo chutí celkom dobre. Dosť ale aj stojí. Koniec – koncov, ako všetko v Talline a vôbec celej krajine. V prepočte 4 až 4,5 Euro. No vo Fínsku stojí ďaleko viac a tak nečudo, že sa u blonďavých severanov teší veľkej obľube. Po dlhé roky sa z veľkého záujmu turistov tešili aj domáci. A samozrejme, tešia sa naďalej. Po oficiálnej debate, ako sú cudzinci vítaní ale zazneli aj úprimné a menej lichotiace slová, že „ocikaných“ a inak označených múrikov už majú pomaly plné zuby. Význam týchto slov sme naplno pochopili až neskôr, na obľúbenom mieste severských radovánok, trajekte medzi Tallinom a Helsinkami. Klientelu lode tvorilo množstvo decentne, ba až zakríknuto vyzerajúcich Fínov všetkých vekových kategórii. Ako mávnutím čarovného prútika sa situácia zmenila už niekoľko minút po štarte. Hneď ako loď opustila vody prístavu. V tej chvíli sa otvorili brány vytúženého Duty free shopu s lacným alkoholom. Nasledovala blesková degustácia a nezanedbateľné percento pasažierov sa razom zmenilo na klbko ziapajúcich a miestami dokonca agresívnych opilcov.

Zaujímavosť

Pri prechádzke popri pobreží môžete stráviť chvíľu aj pri pomníku Rusalka. Ten bol postavaný na počesť nešťastne potopenej ruskej lode z roku 1893. Táto ženská mytologická bytosť drží v ruke pravoslávny kríž. Ním smeruje na miesto, kde sa tragédia odohrala. Medzi obeťami boli aj ôsmi Estónci.

Tallin

Zopár praktických rád

  • Tallin, rovnako ako celé Estónsko a celkovo Pobaltie nepatrí k najlacnejším častiam Európy. Za ubytovanie v priemernom hotely zaplatíte aj 70 euro, hlavné jedlo vás príde na cca. 10 euro bez nápojov a dezertu, požičanie auta na deň približne 50e. Nepodceňte preto finančný rozpočet a nezabudnite doplniť kreditku. Ceny v hypermarketoch sú však porovnateľné s tými na Slovensku.
  • Ak ste sa rozhodli navštíviť Tallin, vrelo odporúčam jednodňový výlet do Helsink. Dostať sa tam možno jedine trajektom, pričom každú hodinu vyráža jeden. Približne osemdesiatkilometrová vzdialenosť trvá 3,5 hodiny a cena spätného lístku sa pri priaznivej konštelácii môže dostať až na príjemných 20 Euro za osobu. Podstatne menej zaplatíte v pracovný deň a treba si vybrať spomedzi viacerých lodných spoločností, pričom cena sa môže výrazne líšiť. Na zbežnú obhliadku Helsink vám postačí niekoľko hodín, takže ide o príjemný výlet bez väčšieho stresu.
  • Ak sa vyberiete do hlavného mesta Estónska počas letných mesiacov, nezabudnite si plavky. Áno, čítate dobre, plavky. V meste sú totiž dve, niekoľkokilometrové piesočné pláže, na ktorých sa slnia, šantia a kúpu tisíce ľudí. Rovnako ako v Španielsku alebo Grécku.
  • Nemusíte sa obávať o svoje bezpečie. Tallin je v súčasnosti moderné európske mesto s množstvom turistov, v centre funguje kamerový bezpečnostný systém, časté sú policajné hliadky. Samozrejme, opatrnosti nie je nikdy nazvyš a ako po celom svete, pozor si treba dávať najmä na vreckárov a drobných zlodejov.
  • Verejná hromadná doprava v Tallinne funguje v časoch od 6:00 do 23:00. Jazdia tu autobusy, trolejbusy a električky. Ceny sú približne nasledovné:

  1. Hodinový lístok: 1.50€ 
  2. Celodenný lístok: 4.50€ 
  3. Trojdňový lístok: 7.50€ 
  4. Päťdňový lístok: 9€ 
  5. Mesačný lístok: 30€ 

Tallin Tallin

Nová kniha od Joža Terema

Recenzia