Len pred dvomi týždňami obletela svet správa o mimoriadnom úspechu 10 nepálskych horolezcov, ktorým sa podarilo uskutočniť zimný prvovýstup na druhú najvyššiu horu sveta – K2. Z výpravy rodiacej sa v ťažkých podmienkach a nedôvere sa zo dňa na deň stali národní hrdinovia reprezentujúci nielen farby svojej krajiny ale i komunity šerpov – ľudí, bez ktorých by si mnohí horolezci nemohli splniť svoj himalájsky sen.
Žiaľ len pár hodín po oznámení úspechu, ohlásila agentúra Seven Summit Treks smrteľný pád pod táborom C1. Sergi Mingote, jeden z lídrov komerčnej skupiny horolezcov, spadol pri zostupe z tábora v momente, keď práve nebol zaistený na fixnom lane. Správa o nešťastí zasiahla nielen základný tábor ale aj horolezecký svet. Španielsky himalájista bol skúseným lezcom a obľúbeným členom mnohých výprav. V súčasnosti sa snažil zdolať všetkých 14 8 tisícoviek bez kyslíka za menej ako 1000 dní. Aj napriek Sergiho smrti zimná expedícia na K2 pokračovala ďalej. Prípadný úspešný výstup by bol venovaný aj jeho pamiatke. Snaha napodobniť nepálskych horolezcov sa však zmenila v ľudskú tragédiu. Divoká hora si vyžiadala ďalší život a troch nezvestných.
Čakanie na dobré počasieDruhá najvyššia hora sveta bola ešte pred pár týždňami považovaná v zimnom období za nezdolateľnú. Extrémne mrazy, silný vietor, snehové búrky, náročný terén, hrozba lavín a pádu skál sú podmienky, ktoré už od vstupu do základného tábora sprevádzajú horolezcov každý deň a na každom kroku. Čakanie na lepšie počasie môže trvať aj týždne. Pre výstup na K2 sú vraj potrebné aspoň tri dni dobrého počasia. To však býva často nestále a aj najpresnejšia predpoveď nemusí byť 100 percentná.
Nepálski horolezci využili zlepšenie počasia v polovici januára a spoločnými silami, fyzicky a mentálne silní, sprevádzaní aj istou dávkou šťastia vystúpili 16.1. za spevu nepálskej národnej hymny na vrchol.
V ďalších dňoch sa počasie opäť zhoršilo. Zvyšné dve expedície pokračovali v postupnej aklimatizácii a čakali na svoju šancu. Tá prišla začiatkom februára.
Expedícia Seven Summit Treks (SST)
Komerčná expedícia SST bola už od začiatku ostro sledovaná verejnosťou. Rozdielna úroveň skúseností jednotlivých horolezcov sa nevyhla kritike a pochybnostiam. V čase, keď nepálski hrdinovia stáli na vrchole K2, viacero členov výpravy SST sa v rámci aklimatizácie dostalo len do tábora C1. Po smrti skúseného horolezca Sergiho Mingote, po odchode himalájistu Alexa Gavana (po Sergiho smrti sa rozhodol svoju účasť na expedícii ukončiť) a po skorších odchodoch niekoľkých zranených/chorých, sa zvyšní členovia výpravy rozhodli v príprave na výstup pokračovať. Medzi zostávajúcimi boli aj skúsení horolezci a himalájisti ako Tamara Lunger (Taliansko), Juan Pablo Mohr (Čile) či Atanas Skatov (Bulharsko).
Expedícia Johna Snorriho
Skúsený islandský horolezec a motivačný rečník John Snorri priletel do Pakistanu už koncom novembra. Spolu s ďalšími dvomi pakistanskými spolulezcami (Muhammad Ali Sadpara a jeho 21 ročným synom Sajid Ali Sadpara) a malou skupinou nosičov a kuchárom dorazili do base campu ako prví už začiatkom decembra. Počas náročných týždňov v mrznúcom počasí a silnom vetre sa venovali dôkladnej aklimatizácii a príprave cesty na vrchol. Malá skupina fyzicky a mentálne silných horolezcov mala veľkú šancu na úspech.
John sa o zimný výstup pokúšal už druhý rok po sebe. Vo svojich vyjadreniach na facebooku sa počas dlhých týždňov pod K2 cítil dobre a bol nadšený z profesionality a sily svojich dvoch spolulezcov.
Muhammad Ali Sadpara je skúsený pakistanský horolezec. Doteraz stál na vrchole ôsmich osemtisícoviek. 4 dokonca dokázal zdolať v rámci jedného roka. V roku 2016 spolu s horolezcami Simone Moro a Alex Txikon zdolal horu Nanga Parbat v zime. Išlo o zimný provýstup. Podľa slov Simone a Alexa by výstup nebol možný bez Aliho úžasných schopností a skúseností.
Pre Aliho 21 ročného syna Sajida nebola výprava na K2 prvou v živote. Svoj prvý úspešný výstup oslávil už pred dvomi rokmi počas letnej sezóny.
Pokus o posledný výstup sezóny sa zmenil v tragédiu
Expedícia Seven Summit Treks
Prvý februárový deň sa skupina 8 šerpov tímu SST vydala skontrolovať cestu do vyšších campov. Nepriaznivé počasie posledných dní mohlo poškodiť fixné laná či výbavu pripravenú v campoch. Nasledujúci deň sa na výstup pripravil aj zvyšok výpravy. Podľa plánu mali dosiahnuť vrchol v piatok 5. februára. Predpoveď počasia hlásila len mierny vietor. Predpokladané boli aj snehové prehánky. Už v sobotu 6. februára sa však očakávala výrazná zmena počasia.
Podľa informácií Chhang Dawa šerpu z 3. februára sa 5 horolezci museli vrátiť do basecampu. Medzi nimi aj 28 ročná poľská športovkyňa Magdalena Gorzkowska. Magdaleniným snom je zdolať všetkých 14 osemtisícoviek. Doteraz vystúpila na 3 z nich. Vo svojej rodnej krajine bola pre účasť na expedícii na K2 obdivovaná no mnohými aj zatracovaná ako slečinka, ktorá len jednoducho má na to, aby si zaplatila expedíciu, ale chýbajú jej skúsenosti. Magda chcela svojim neprajníkom dokázať, že pod K2 sa nedostala len vďaka peniazom. Jej výstup na K2 žial napokon skončil už v tábore C1. Podľa jej slov mala silné kŕče v bruchu a žalúdku, ktoré ju trápili už niekoľko dní a naďalej sa zhoršovali. Z base campu ju odviezol vrtuľník.
Zvyšok skupiny sa pomaly dostal do vyšších táborov a pokračoval ďalej.
„No New Summit“, slová Chhang Dawa šerpu z 5. februára informovali svet o neúspešnom pokuse svojej výpravy. Najvyššie sa pravdepodobne dostali len Tamara Lunger (k dôvodu návratu sa doteraz nevyjadrila) a jej lezecký partner Juan Pablo Mohr, ktorý sa napokon pridal k skupine Islanďana Johna Snorriho na ďalšej ceste na vrchol.
Podľa ďalšieho člena výpravy Gréka Antonis Sykaris viacero šerpov utrpelo počas výstupu omrzliny. Ani Antonis sa im nevyhol. Silnejúci mráz mu spôsobil pravdepodobne až omrzliny tretieho stupňa a musel stráviť noc v C3 bez spacáku pri teplote -38 ᵒC. Grécky alpinista sa napokon len s veľkými ťažkosťami dostal do BC. Momentálne sa nacházda vo vojenskej nemocnici v Skardu v Pakistane a zajtra (9. februára) by mal odletieť do Islamabádu.
Aj zvyšok tímu SST sa postupne dostal do BC. Žiaľ skúsený bulharský horolezec Atanas Skatov spadol pod táborom C3, keď prechádzal z jedného lana na druhé a v jednom okamihu nebol istený. Pred očami svojho šerpu spadol zo steny. Následky pádu neprežil. Pre Atanasa bola K2 už 11tou osemtisícovkou. Túžil zdolať všetky.
Expedícia Johna Snorriho
John sa spolu s Alim a Sajidom pokúsil o výstup aj 24. a 25. januára. Výstup z BC do tábora C3 im trval len neuveriteľných 17 hodín. V tábore sa rozhodli pre odpočinok. Hneď im však bolo jasné, že silnejúci vietor prichádza skôr ako hlásila predpoveď. Rozhodli sa preto neriskovať a vrátili sa do BC.
5. február mal byť aj pre nich dňom D. Svoj výstup začali dva dni predtým. V tábore C2 si odpočinuli. Podľa plánu mali 4. februára pokračovať do tábora C3, odpočinúť si a ešte v ten istý deň (večer o 9tej miestneho času) zaútočiť na vrchol.
Cestou do tábora C2 zasiahla Johnovu hlavu padajúca skala. Prilba našťastie pád stlmila a John so svojim tímom pokračoval ďalej. Odpočinok v tábore C3 pred záverečným výstupom sa však nekonal presne podľa plánu. Malý počet stanov na veľký počet ľudí prinútil horolezcov podeliť sa o obmedzený priestor. V malom stane Johna, Aliho a Sajida sa tak chúlilo 6 ľudí. Tím to však od výstupu neodradilo. K trojici sa navyše pripojil aj Juan Pablo Mohr z Čile.
Pár hodín po odchode z tábora C3 vo výške okolo 8200 m. n. m. začal Sajid cítiť slabosť. Rozhodol sa použiť kyslík. Až do tohto momentu liezol bez jeho pomoci. Fľaša, ktorú niesol sa však nanešťastie poškodila. Sajidov otec sa rozhodol poslať svojho syna späť do tábora. Ďalší výstup by bol pre neho mimoriadne nebezpečný.
Mladý horolezec zišiel po piatich vyčerpávajúcich hodinách do tábora C3, v ktorom sa už nenachádzali žiadni horolezci. Informoval BC o svojom návrate a rozhodol sa pripraviť vodu a čaj pre svoj tím, ktorý ako očakával, by sa mal vrátiť v nočných hodinách. Toto boli žiaľ posledné informácie o Johnovi, Alim a Juan Pablovi.
Sajid čakal sám, bez kyslíka, vyčerpaný v tábore C3 viac ako 20 hodín na svojho otca a celý tím. Počas noci sa pokúsil prehľadať okolie tábora, či neuvidí prípadne svetlo z čeloviek prichádzajúcich horolezcov. Pobyt v takejto nadmorskej výške a chýbajúci odpočinok ho neustále oslabovali a s plynúcimi hodinami mohli spôsobiť kolaps jeho tela.
Po prebdenej noci ho Chhang Dawa šerpa z BC presvedčil, aby sa pokúsil zliezť do C1, kde na neho počkajú dvaja šerpovia a pomôžu mu vrátiť sa do BC. Je nemožné si predstaviť, čo Sajid v týchto chvíľach prežíval, ako ťažko sa mu odchádzalo z tábora C3 s vedomím, že tam niekde hore je jeho otec a možno potrebuje pomoc. Sajid však ukázal neuveriteľnú mentálnu silu a napokon sa mu podarilo dostať až do tábora C1 a následne aj do BC.
Medzitým sa už v Pakistane organizovala záchranná akcia. Simone Moro a Alex Txikon (aktuálne sa nachádzajúci na Manaslu) využili svoje kontakty v Pakistane a zatiahli do akcie armádu. Dva armádne vrtuľníky už tretí deň pátrajú po akýchkoľvek známkach života. Včera dorazili na pomoc do BC aj 2 pakistanskí horolezci - Aliho bratranec a synovec aby sa z vlastnej vôle pokúsili vyliezť na horu tak vysoko ako im to počasie a sily dovolia. Šanca, že niektorý z horolezcov prežil sa už ale prakticky rovná nule. Zhoršenie počasia, hmla, vietor, teploty okolo -50 ᵒC a vysoká nadmorská výška z logického hľadiska znamenajú pre človeka istú smrť. Nádej blízkych priateľov a rodín však zomiera posledná...
