Veľkokniežací dvorec Ducové – Kostolec

Pozná niekto odpoveď na otázku prečo slovenské dejiny pôsobia na nás tak nudne? Prečo sa dejepis slovenskej histórie vyučuje spôsobom blízkym stredovekej tortúre? Navštevujú vôbec budúci učitelia dejepisu miesta raných dejín Slovákov? Ja si myslím, že nie. Za tých osemnásť rokov, čo som strávil v rôznych školách mi nikto nikdy nepovedal o mieste, ktoré sa volá Ducové. Možno, keby mi ho predstavil, aspoň trošku naštrbí môj odpor voči velikánom typu Svätopluk I., Pribina či Samo.

V roku 2001 som týmito slovami začínal rozprávanie o hradisku Kostolište v obci Ducové pri Piešťanoch. Samozrejme, že som trochu dramatizoval. K dejinám a špeciálne k slovenským dejinám som mal vždy blízko. Učitelia dejepisu ich vyučovali nudným spôsobom, to je pravda (výnimkou bol súdruh učiteľ Kratochvíľ na ZDŠ Drieňová, za čo mu ďakujem). Keď sa v 70.-tych rokoch 20. storočia objavili knihy Pavla Dvořáka (Odkryté dejiny I., Pravda, 1974), túžil som cestovať po Slovensku a zažiť zaujímavé miesta našej histórie v priamej skúsenosti. Do Ducového som sa dostal pomerne neskoro. Po druhý krát som navštívil Veľkokniežací dvorec až po 19-tich rokoch. Vôbec to nebolo na škodu veci.

Ducove

Knieža

Pri príprave niektorých článkov  ma občas zaujme „druhoradý“ problém. Ak je Kostolište kniežacie hradisko, tak kto je knieža?  Ako ho definuje naša historiografia? Aké mal postavenie? Kniežatami sa slovenské dejiny hemžia. Veľkomoravské kniežatá sú modlami našej histórie. Jedno knieža sa dokonca stalo kráľom! Dodatočne, až potom čo mu postavili sochu na Bratislavskom hrade a aj tam akosi omylom, pretože asi nemal veľa dôvodov tento kopec navštevovať. Ale to je iná história (skôr súčasnosť ...).

Tak som začal pátrať. Dávam prednosť pred Wikipédiou knihám a listoval som. Jacques Le Goff a Jean-Claude Schmitt v Encyklopedii středověku (Vyšehrad, 2002) majú osobitnú kapitolu Panstvo, ale titul knieža, resp. kniežatstvo (ako územie) nedefinujú. V Encyklopédii slovenských hradov, sa autori pojmu knieža nevenujú (Plaček, M., Bóna, M., Slovart, 2007). Ani pán Nešpor sa vo svojom rozprávaní Za Tajomstvami zrúcanín (Nešpor, J., Gu100, 2003) výkladu knieža, kniežatstvo nevenuje. Pomohla Malá československá encyklopedie I-L (Academie, 1986, str. 419), ktorá prezradila, že knieža je pôvodne náčelník kmeňového zväzu, neskôr príslušník vysokej šľachty, podriadený priamo panovníkovi. Knieža český, vladársky titul panovníka českého kmeňa (neskôr českého štátu), používaný – okrem kráľov Vratislava II. a Vladislava II. – do 1198 – Veľké knieža, titul vládnuceho kniežaťa v Rusku do 15. storočia.  Zaujímavá je aj definícia z Encyclopaedia Beliana na internete https://beliana.sav.sk/heslo/knieza): knieža - vládca kniežatstva. Pôvodne náčelník (vodca) kmeňa (odvodené od staroslovanského knęz; → kňaz). V stredoveku na slovanských územiach titul suverénneho panovníka, vládcu suverénneho štátneho útvaru (Veľká Morava; do 1198 České kniežatstvo) alebo vládcu, ktorý spravoval určité územie ako údel (údelné knieža; → patrimónium); panovníci niektorých štátnych útvarov jestvujúcich vo vrcholnom stredoveku a na začiatku novoveku na území dnešného Ruska, Poľska a Litvy (napr. Kyjevská Rus) mali titul veľkoknieža. Knieža je pojem jasný, ktoré knieža sídlilo v Ducovom nevieme, ale určite z tohto miesta, ako zo sídelného centra svojej moci spravovalo svoje kniežatstvo.

Ducove

Strmý kopec s pevnosťou a s kostolom

Kostolec podľa archeologického výskumu zo 70.-tych rokov 20. storočia, ktorý viedol Alexander Ruttkay bol osídlený už v dobe kamennej (22 tis. rokov pred n.l.). K tomuto obdobiu sa viaže aj nález Venuše z Moravian (Moravianskej Venuše, soške ženy vyrezanej z mamutieho kla) z roku 1938 v Moravanoch nad Váhom. Na význame naberal v mladšej dobe bronzovej a v čase pacifikácie nášho územia starými Rimanmi. V polovici 9. storočia na tomto mieste vzniklo ranofeudálne sídlo. Menom neznámy, ale svojím dielom nezabudnutý veľkomoravský veľmož tu dal postaviť kostolík, pri ktorom vzniklo prominentné pohrebisko, obytné a hospodárske budovy. Všetko špeciálne chránené valmi a hlbokou priekopou.

Ducove

Slová pána Ruttkaya

Alexander Ruttkay, ktorý bol dlhé roky riaditeľom Archeologického ústavu SAV v Nitre, popísal toto miesto ako Dvorec tvarovo podobný výšinným formám franckých dvorcov (curtis) v 8. až 9. storočí so „štítovitým“ pôdorysom. Odráža špecifické črty spoločenského vývoja naddunajských Slovanov v 9. storočí, Ide o „externý“ dvorec mimo areálu veľkomoravských mocenských centier, „súkromné“ sídlo predstaviteľov aristorkracie s malou ozbrojenou družinou. Správna a sídelno-reprezentatívna funkcia lokality v mikroregióne bola umocnená výhodnou vojensko-strategickou polohou nad riečnym brodom. Rotunda má vzťahynajmä k akvilejskému okruhu v severnom Taliansku a je príkladom christianizačných prúdov pred príchodom solúnskych bratov (Archeologické pamiatky, Dajama, 2009, str.56). Tak nám pán profesor hovorí, že vzor na stavbu opevnenia si naši predkovia zobrali z územia Nemecka, ale kostol stavali asi Taliani. Osobitne treba upozorniť, že aj Ducové je dôkazom toho, že kresťanstvo na našom území pevne fungovalo pred príchodom Cyrila a Metoda.

Násilný zánik s nejasným koncom

Opevnenie a zrubové stavby boli vypálené. Zanikli možno po útoku maďarských kočovníkov medzi rokmi 940 až 970, možno po roku 958 vďaka usídľovaniu sa Pečenehov v hraničných oblastiach Uhorského kráľovstva, alebo v tom mali prsty vojská českého kráľa Boleslava II., ktorý v tomto čase prejavil snahy o rozšírenie svojho panstva. Nech to bolo akokoľvek, rotunda a požehnaná zem v jej okolí, boli dôvodom pre ktoré toto miesto ostalo ešte dlho neopustené. V 11. až v 13. storočí sa tu pochovávalo a mnohé hroby mali kamenné príkrovy. Nebožtíkom boli darované šperky, ozdoby, mince, veci, ktoré dokumentujú pretrvávajúce pohanské obyčaje v pohrebných rituáloch. V druhej tretine 15. storočia na Kostolci vznikol vojenský tábor posthusitských bratríkov, ale po jeho zániku sa tu opäť obnovil priestor posledného odpočinku. Pochovávalo sa tu až do roku 1860.

Ducove

Kostolec dnes

Pamätám sa, že pred pár rokmi mi niekto so slovami „to je ale blbý nápad“ ukazoval dokumentáciu z rekonštrukcie palisádového opevnenia na Kostolci. Na jej realizáciu použili priemyselne spracované hranoly. Nevenoval som tomu príliš veľa pozornosti, len som niečo zamrmlal o tom, že to mohli aspoň farebne zjednotiť s náznakom opevnenia, ktoré tam bolo umiestnené pred mnohými rokmi. S tým som to aj pustil z hlavy. Teraz som to videl na vlastné oči. Vôbec to nie je zlé. Je to schematické, je to hranaté, nie je toho veľa, ale úplne to stačí na to, aby si návštevník urobil predstavu, ako to mohlo vyzerať. Vôbec nie je zlé pristúpiť na túto hru. Nie je dokonca ani dôvod to odsudzovať. Je to určite lepšie, ako nič a je to dosť, aby toto miesto urobilo atraktívnym.

Post scriptum

Jedno malé odbočenie. Asi 5 kilometrov od Ducového sa nachádza obec Modrová. Za obcou je zoo-farma NEW ZEALAND. Skutočne inšpirované ostrovnou krajinou v blízkosti Austrálie. Veľa o farme napísať nemôžem, lebo ani neviem, čo by som napísal viac ako, že je poctou aj legendárnemu Spoločenstvu prsteňa a jednému malému Bilbovi. Zájdite sa tam pozrieť (najmä ak ste s deťmi).

Modrova