Vietnam - Ako sme sa za 2 týždne dostali zo Saigonu do Hanoja

Celý tento trip začal jednou skupinovou správou na Facebooku. „Kto chce ísť do Vietnamu?“. Slovo dalo správu, správa dala plán, plán dal letenky a  v sobotu 29. apríla sme všetci štyria, ktorí sme sa na tento trip dali nahovoriť, stáli na letisku v Budapešti. Nadšení a plní očakávaní.

Keďže sme mali len 2 týždne, museli sme si vyberať kam pôjdeme a čo vynecháme. Optimálne by boli také štyri.Tento článok je akýsi súhrn našich zážitkov a pocitov, v ktorom zároveň nájdete množstvo užitočných rád, ak sa rozhodnete do Vietnamu cestovať aj vy. 

Kompletnú galériu z nášho tripu nájdete tu.

Spackaný let

Výlet nezačal najslávnejšie. Odlet do Berlínu nám meškal vyše hodiny a ani vo vzduchu náš pilot nebol zrovna Niky Lauda. Ako výsledok sme prišli 10 minút po odlete nášho nadväzujúceho letu, no ani to nám nezabránilo naivne utekať až k bráne očakávajúc, že na nás možno počkali. Počkala nás však už len upratovačka a oznam o odlete. 

Šli sme teda k priehradke Air Berlin informovať sa ako ďalej. Keďže už však bolo pomerne neskoro, teta za okienkom nás akurát tak informovala, že jej padla a ide domov. Vraj máme prísť zajtra o 5 ráno. No čo už, ľahneme si na lavičku a pospíme, povedal som si. Spánok nám však kazil chlapík premávajúci na čistiacom vozíku, ktorý robil väčší hluk ako tank.

letisko Ráno však už veci nabrali lepší spád. Pri znovuotvorenom okienku nám ponúkli náhradný let cez Paríž, a ešte v ten deň sme prekvapilo skončili v Saigone. No a ako bonus nám po návrate (a štavnatej sťaznosti, samozrejme) ponúkol AirBerlin veľmi štedré odškodné. 

Z tejto našej skúsenosti mám pre vás 2 tipy. Za prvé, keď uviaznete na noc na letisku, choďte do hotela. Neskôr vám to preplatia. A za druhé, ak sa vám výrazne oneskorí alebo zruší let, nemajte nervy, tešte sa! Práve ste zarobili ;) 

Saigon a Delta Mekong

Ako správny digitálni nómadi sme si víza vybavili v predstihu cez prekvapivo dobre spracovanú oficiálnu stránku https://vietnamvisa.govt.vn/. Priamo v Saigone (dnes už nazývanom Ho Chi Minh City) nás teda čakal len štempeľ do pasu a mohli sme ísť. 

Po vyjdení z letiska som sa sotva stihol nadýchnuť ťažkého vlhkého tropického vzduchu, a už nás opelovalo asi 20 miestnych taxikárov. Z obavy, že nám naúčtujú 5 násobnú letiskovú prirážku, sme si radšej objednali taxi cez aplikáciu Grab, čo je akási vietnamská obdoba Uberu (ten je tu však dostupný tiež). Taxi sú tu však veľmi transparentné, cenník musia mať zverejnený viditeľne priamo na aute a každý taxikár musí mať taxameter. Nemusíte sa teda báť vziať si taxi aj priamo z ulice, len si vopred skontrolujte cenu na kilometer.

Prípravu sme bohužiaľ dosť zanedbali, takže prichádzame do hotela a na wifine googlim „top 10 must see in Saigon“. Na turistickú mapu si poctivo skicujem plán obhliadky mesta, a po pol hodine vyrážame. Keďže som však mapu zabudol na hoteli, Saigon sme dali aj tak "na slepo“. O nič dôležité sme ale aj tak neprišli. Pozreli sme pár pamiatok, dali si pivo pri Notre Dame a zakotvili v reštike, kde prvý krát ochutnávam vietnamské národné jedlo – Pho Bo.

notre-dame

Večer sme šli skontrolovať vietnamský nočný život. Na párty sme sa nekrotili napriek tomu, že ráno sme už 7 mali naplánovaný odchod na Delta Mekong. No čo, spánok je pre lúzerov. Tento výlet sme si bookli deň vopred cez hotel, a spravili sme dobre. Celkovo odporúčam riešiť všetky výlety, dopravu či zapožičanie skútrov cez hotel, a nie u cestovných agentov, ktorí majú svoje officy po celom Vietname. Zväčša dostanete lepšiu cenu a menej zbytočných rečí okolo.

Samotný Delta Mekong bol fajn, loďky plávajúce medzi steblami trávy vyzerajú na fotke pekne, ale počet turistov a hlad miestnych po peniazoch nám zážitok tak trochu kazil.

mekong delta

Da Lat

Do tohto mesta sme sa dostali vo Vietname veľmi populárnym nočným lôžkovým autobusom. Dám vám jeden tip, nerobte to. Za 1., autobusové lôžka sú fakt malé a ak máte viac ako 180cm, tak sa nevystriete. A za 2., ak by v súťaži Rally Dakar bola aj kategória pretekov na autobusoch, tak Vietnam by obsadzoval prvé priečky. Rýchlosť, s akou bol vodič schopný križovať serpentíny, popierala zákony fyziky. 

Samotné mesto Da Lat však bolo veľmi fajn. Keďže sa nachádza vo výške 1500m, bola tu veľmi príjemná klíma. Vraj je to dovolenkový rezort pre bonitnejších Vietnamcov a tak to tu aj vyzerá. Krásne, upravené, upratané... Bielych turistov tu veľa nenájdete. Na rušnej hlavnej ulici Ngyuen Thi Minh Khai sme si požičali skútre a šli sme si mesto trochu obehať.

da lat

Na večer už sme chceli ísť ďalej. Keďže sme však zmeškali posledný autobus (bookujte si ich aspoň deň dopredu!), zachránil nás miestny frajer s  SÚV, ktorý nás ponúkol odviesť. Po ceste nám ešte púšťal jeho obľúbené vietnamské vypalovačky, ktoré zneli ako hudobný doprovod na kolotočoch v Námestove. Aby nám ukázal aké má parádne auto, tak samozrejme hudbu musel vypeckovať na 140% kapacity, a tak bolo z vypalovačiek len chrústenie. Samozrejme, všetky okná dole, a takto sme šli celú cestu. Ani to nám však nepokazilo krásne výhľady na okolité hory.

Nha Trang – oddych, pláž, kúpanie a Rusi

O Nha Trangu vám poviem len 2 veci. Za 1., je to jedno z najturistickejších miest Vietnamu, a za 2., 90% turistov sú Rusi. Takže s posmešnými komentármi opatrne, je vysoko pravdepodobné, že vám niekto bude rozumieť. Inak je tu ale celkom pekne, pláže sú čisté a všade je kopec barov, reštaurácií a obchodov. Za zmienku stoji návšteva Ba Ho Waterfalls, na recepcii sme si požičali skútre a šli sme tam. Je to asi 20 km od Nha Trangu.

Veľa ľudí navštevuje aj Vinpearl Land Amusement Park, ale to nás moc nebralo. Po 2 dňoch vylihovania na pláži a pitia cocktailov sme sa teda zobrali ďalej. Mali sme pred sebou najdlhšiu cestu do Da Nangu, kde sme sa rozhodli ísť opäť v noci, no tento raz vlakom (cca 10 hodinová cesta). 

nha trang

Dobré rozhodnutie, miestne vlaky sú relatívne čisté a lôžka na spanie dostatočne veľké a pohodlné. Prekvapivo som sa teda naozaj kvalitne vyspal, a dokonca nám ráno ponúkli teplé raňajky

Da Nang a Hoi An

Da Nang je štvrté najväčšie vietnamské mesto, ktoré je známe najmä vďaka svojim plážam a zaujímavému prírodnému úkazu zvanému Marable Mountains. V podstate sa jedná o 5 veľmi strmých hôr rašiacich priamo v strede mesta, na ktorých vrchole sa nachádzajú budhistické chrámy a jaskyňe. Vyliesť si tam bola celkom makačka, ale výhľad zhora za to stál.

Hoi An je mestečko kúsok od Da Nangu. Požičali sme si preto skútre z hotela a prišli sme tam asi po pol hodine jazdy. Nakúpili sme si suverníry, kávu a ja som si kúpil aj kožený ručne šitý ruksak, ktorý mi teraz závidí nejeden bratislavský hipster.

hoi an

Na druhý deň večer sme už pálili ďalej – tento krát smer Hue. Spôsob dopravy sme zvolili autobus. Tento krát sme však nekupovali lístky cez internet, ale pekne oldskúlovo – na autobusovej stanici. Aspoň tak sme si to predstavovali... Keďže však nikto, ale skutočne nikto, na tej stanici nehovoril po anglicky, museli sme sa dohovárať alternatívnymi spôsobmi (ruky, nohy, kreslenie....). Po asi pol hodine hľadania a pýtania sa vodičov autobusov nám jeden sľúbil, že nás do Hue vezme. Autobus síce v Hue nemal zastávku, no šofér nás vyhodil kúsok od mesta a dokonca nám zavolal taxi, ktorý aj zaplatil. To je servis!!  

Hue – mesto králov

Hue je historiké mesto, ktoré slúžilo ako sídlo vládcov z dynastie Nguyen (ďakujem, wikipédia). Tak či onak, je tu kopec zaujímavých palácov, my sme však mali čas len na jeden, najväčší - Royal Palace. Pripravte sa však na mastné vstupné (vo Vietname je aj 8 euro veľa), ale asi to stojí za to. Pre nás však Hue bolo len medzizastávkou do oblasti Vietnamu, kam som sa tešil najviac.

hue

Národný park Phong Nha – Ke Bang 

Phong Nha - Ke Bang je obrovský národný park v strede Vietnamu zaradený do UNESCO. Nachádza sa v ňom najväčší jaskynný systém v Ázii, kopec vodopádov a vodných tokov a niekoľko malých dediniek. Nakrúcal sa tu aj nový film o King Kongovi.  

phong nha ke bang

Dostali sme sa tu z  Hue autobusom, keďže vlak do tohto mesta nechodí. Ubytovali sme sa v dedinke Phong Nha, ktorá je doslova postavená len pre turistov. Nájdete tu hotely, bary a diskotéky... Deň vopred sme si bookli cez internet túru priamo do centra národného parku. Túr na internete, ale i u turistických agentov, nájdete desiatky, možno aj stovky. Preto odporúčam vyberať naozaj opatrne. My sme šli s firmou Oxalys, ktorá bola super, no zároveň aj veľmi drahá. Ak by sme mali viac času, určite by sme našli aj niečo lacnejšie s porovnateľnou kvalitou, no vo všeobecnosti odporúčam pozrieť Trip Advisor a nájsť niečo tam. U agentov nikdy nemáte istotu... v ničom.

Najprv niekoľko fun faktov o tomto mieste – 3 mesiace do roka (September až November) tu je obdobie dažďov, kedy je doslova celá oblasť pod vodou. Dokonca aj dedinka uprostred parku sa na toto obdobie ponorí až 3 metre pod vodu. Domáci sa však vynašli, a nájdete tu preto svetový unikát – plávajúce domy. Pod podlahou sú umiestnené prázdne sudy, ktoré celý dom v prípade potopy nadvihnú. Štyry kvôle zapichnuté v zemi zabránia, aby dom neodplával preč, a zároveň umožňujú jeho vertikálne nadihnutie až do výsky zhruba 4 metrov.

phong nha ke bang

phong nha ke bang

Tieto každoročné rozsiahle povodne mali za následok tvorbu obrovskéh množstva jaskýň, vrátane najväčšej jaskyne v celej Ázii. Niekoľko z nich sme si prešli – šlapali sme, liezli a dokonca aj plávali niekoľko kilometrov v absolútnej tme len za pomoci bateriek na prilbe. Odporúčam, je to naozaj jedinečný zážitok vidieť tento gigantický jaskynný systém zvnútra. 

phong nha ke bang

 

phong nha ke bang

Ninh Binh – Najkrajší výhľad vo Vietname

Do Ninh Binhu sme opäť prišli nočným vlakom, ktorý sa nám ako spôsob cestovania naozaj zapáčil. Ráno sme si požičali skútre a šli na najznámejšiu atrakciu tohto mesta – Trang An. Jedná sa o výlety loďkou pozdĺž systému jazier oblklopujúcich mohutné hory. Za asi 5 eur na osobu vás nejaký Vietnamec odvesluje v malej loďke na 2 až 3 hodiny po okolí, a zastavíte sa aj v dedinke Kong Village, kde nájdete kulisy z nahrávania filmu King Kong. Môžte sa nechať vyvážať, alebo veslovačom (ktorými sú veľmi často aj ženy) pomôcť. My sme v rámci súťažnosti zobrali do rúk veslá a pretekali sa s vedľa plávajúcou skupinou japoncov.

ninh bing Druhou zaujímavou atrakciou, ktorú sme navštívili, bola skala Mua Cave. Na jej vrchol vedieť asi milión schodov a tak sa pripravte, že sa zapotíte. Keď sme sa konečne vyškriabali hore, tričká sa dali žmýkať. No ten výhľad... Bol asi to najlepšie, čo som vo Vietname videl. Nádhera.

ninh binh Na tomto tripe sme však mali ozaj pekelné tempo a tak sme odtiaľto šli rovno do mesta, kde sme sa najedli, a ešte v ten istý večer pokračovali vlakom do Hanoja.

Ha Long Bay – zlatý klinec

Ha Long Bay je veľká morská oblasť blízko pobrežia mesta Ha Long, kde sa z mora razia tisícky malých, no veľmi strmých a vysokých vápencových ostrovčekov. Je to svetový unikát a niečo a povinnosť pre kohokoľvek, kto ide do Vietnamu. Jediný spôsob, ako si ho pozrieť z blízka, je  výlet loďou. Tých sú tú stovky takže výber je naozaj náročný. Počul som rôzne príbehy, takže neodporúčam si tieto lode bookovať cez hotel ani agentov... Pozrite si ich cez internet, kde máte aj recenzie a teda určitú istotu kvality.

ha long Pripravte sa však, že lacné to nebude. Výlety loďou sa pohybujú od 100 eur a zväčša strávite noc priamo na mori a na druhý deň ráno sa vrátite na pevninu. Aj tak to však bol skvelý zážitok a jedna z naj častí nášho tripu. O zábavu na lodi sa nám starala skupina Austrálčanov. Tí okrem toho, že celý čas doslova šikanovali nášho sprievodcu, stihli uprostred noci ukradnúť hasiaci prístroj a vysprchovať ním svojho kamoša. Ten v š

Záver

Času síce nebolo dosť, no načasovanie sme mali perfektné. Vo Vietname začína koncom mája obdobie dažďov, ktoré trvá až do jesene. My sme prišli začiatkom mája, teda na konci sezóny, a na turizme to už bolo riadne cítiť. Rozhodne by sa nedalo povedať, že tu turistov nebolo dosť, no v porovnaní s inými obdobiami tu bolo skutočne relatívne prázdno. A malo to veľa výhod, napríklad lacnejšie hotely, ktoré sme si bookovali väčšinou až v deň príchodu alebo priamo na mieste. To isté platilo o vlakoch a autobusoch, ktoré sme sa buď bookovali deň vopred, alebo priamo na mieste (na čo sme však raz doplatili). V hlavnej sezóne vraj treba hotely a dopravu bookovať týždne dopredu, preto rozhodne odporúčam vyraziť na začiatku alebo na konci.

Na záver ešte pár tipov pre dopravu:

  • Nočné vlaky sú naozaj pohodlný spôsob cestovania, pri ktorom sa na rozdiel od autobusov aj vyspíte. Určite si skúste rezervovať za menší prípladok soft berth, kde máte viac miesta.
  • Lístky kupujte cez web stránku www.dsvn.vn alebo priamo na vlakovej stanici, kde sa v pohode dohovoríte anglicky. Kupujte však minimálne niekoľko dní dopredu, lebo riskujete, že nedostanete miesto.
  • Na autobusových staniciach sa pripravte, že anglicky sa nedohovoríte. Použite ruky, nohy, Google Translator a iné vstupno výstupné metódy.
  • Ak sa vám nepodarí zohnať lístok pri okienku, skúste sa ešte popýtať priamo autobusárov. Väčšinou majú pár miest ešte voľných a za peniaze na ruku vás zoberú.
  • V hoteloch či turistických officoch si môžete v každom meste požičať motorku či skúter. Stoja od cca 5 do 10 eur na deň, viac zaň určite neplaťte. Vo Vietname neplatia takmer žiadne pravidlá cestnej premávky, a jazda tu pre neskúseného turistu môže byť nebezpečná. Chce to teda trochu odvahy a cviku, no na tunajší ekosystém dá zvyknúť.