Výstup na Moldoveanu (2544 m), najvyšší vrch rumunských Karpát

Jozef Terem - 1.7.2020
moldoveanu

Medveď v mojom vnútri reval po dávke dobrodružstva a fyzickej námahy. A zároveň štipke romantiky, bez množstva ľudí, s hviezdnatou oblohou nad hlavou. Výber netrval dlho. Rumunsko! Plán sme mali jasný, vystúpiť na najvyšší kopec krajiny Moldoveanu (2544 m) v pohorí Fagaraš a užiť si čo najviac krásnej prírody.

Chceli sme sa vybrať na cestu už skôr, ešte v máji. No podľa info od kamarátov, na horách bolo ešte veľa snehu a počasie nestabilné. Počkali sme tak do začiatku júna, no pre istotu pribalili aj mačky ak by bolo ešte veľa snehu. V dvojici sme sadli do auta a krížom cez Maďarsko sa dostali až na hraničný prechod pri meste Arad. Hneď za hranicou ako končila diaľnica maďarská, začínala diaľnica rumunská. Kolóna áut bola len za zopár minút a hneď za hranicou sme zaplatili v malej unimobunke poplatok za rumunskú diaľnicu v cene 3 eurá. Žiadna nálepka, len tri eurá a doklad o zaplatení. (písal sa rok 2016) 

Nakoľko bola hlboká noc, možno dve hodiny, po asi hodinke ďalšej cesty sme odstavili auto v poli a trošku si zdriemli. Zobudili sme sa na teplo a po oddychu nebolo ani reči. Cítil som sa riadne rozbitý a podobne asi aj kamoš, no pokračovali sme v ceste. Po čase diaľnica končila, cesta pokračovala cez dediny, potom opäť diaľnica, opäť dediny. Dostali sme sa až do krásneho historického mesta Sibiu. Tu sme zamenili peniaze, nakúpili, dali si raňajko-obed trošku sa pokochali mestom. To bolo nádherné. 

Pokračovali sme však ešte zopár desiatok kilometrov ďalej, do mestečka Victoria, kde sme mali v pláne odstaviť auto a vyraziť na samotu túru. Tak sa aj stalo. Už ako sme sa blížili do Victorie, priamo pred nami sa črtala silueta pohoria Fagaraš. Vrcholky vyzerali byť ešte zasnežené a aj v žľaboch bol sneh. Panoráma to bola nádherná.

Fagaras Romania

Na odporúčanie kamarátov sme auto odparkovali pri fabrike, hneď za mestom. Fabrika sa nedala minúť. Stačilo pokračovať rovno po ceste a natrafili sme na veľké parkovisko. Bola tu vrátnica, tým pádom nonstop strážna služba. Samozrejme, samotné parkovisko strážené nebolo, no zato bolo free. Tak sme tu nechali auto, prezliekli sa do turistického a v riadnej horúčave vyrazili na cestu.

fagaras

Pokračovali sme po značkách a okolo obrovského pola so solárnymi panelmi ešte asi 3 kilometre do ďalšej dediny alebo "predmestia" Victorie.  Ak by sme toto vedeli, auto necháme určite až tu u niekoho v dome za poplatok. V tej horúčave bez tieňa zobrali aj 3 kilometre riadnu dávku energie. Prvá fáza cesty tak bola veľmi zdĺhavá. Ďalej sme vyrazili po červenej cez dolinu Arpaşul

ZÁKLADNÁ TRASA

Victoria - dolina Arpaşul - chata Turnuri - chata Podragu - sedlo Podragu - Moldoveanu

ORIENTAČNÝ ROZPIS PO DŇOCH

  • 1. deň – Victoria – dolina Arpaşul – chata Turnuri (1520 m)
  • 2. deň – chata Turnuri – chata Podragu (2136 m) – Moldoveanu (2544 m) - chata Podragu (2136 m)
  • 3. deň - chata Podragu - Victoria

Dolina Arpaşul bola nekonečná. Les bol riadne hustý, stále sme prekračovali popadané kmene stromov, cesta viedla raz hore, raz dolu. Cez potok, cez bažinu, chvíľu na slnku, potom zase v dusnom lese. No postupne stále nadmorská výška stúpala. Niekoľko hodín sme nestretli ani živú dušu. Až potom zrazu - medveďa.

dolina Arpaşul

dolina Arpaşul

dolina Arpaşul

dolina Arpaşul

dolina Arpaşul

Stretnutie s medveďom

Nechcem dramatizovať, no bolo to skutočne stretnutie asi na päť metrov. Zjednodušene, medveď išiel dolu presne po tom horskom chodníku, po ktorom som ja išiel hore. Chodník tvoril lesný tunel, nebolo možné uhnúť doprava ani doľava. Stretli sme sa zoči voči v prudkej zákrute, na maximálne päť metrov. Viem, že medveď bol obrovský, jeho lopatky som mal niekde v úrovni očí. Čo sa dialo potom bol ako zrýchlený film. A určite viem, že to odporovalo všetkým odporúčaniam, ktoré by som mal dodržať pri stretnutí s medveďom.

V stotine sekundy som sa zvrtol na nohe, začal šialene rýchlo utekať dolu kopcom, reval z plných pľúc a búchal paličkami o seba. Zbesilý beh mohol mať niekoľko sto metrov. Neotáčal som sa. Kamoša som mal za chrbtom niekoľko metrov, no keď videl ako k nemu šprintujem s vytreštenými očami nič sa nepýtal a pridal sa k úteku. Mal som obrovský strach, že medveď beží za mnou. Preto myslím, že rýchlosť behu bola veľmi solídna. Po niekoľko sto metroch sme si vydýchli, nechali vychladnúť hlavy a pobrali sa tou istou cestou späť. Iná možnosť na chatu Turnuri nebola. No už za neustáleho búchania ešusov, pískania na píšťalku a rámusu. Večer, ako sa stmievalo sme konečne dorazili na chatu Turnuri (1520 m).

  • Z Victorie nám to trvalo asi sedem hodín. 

cabana Turnuri

cabana Turnuri

Chata Turnuri (1520 m)

Privítal nás starší chatár nemeckého pôvodu. Boli sme jeho jediní hostia. Sezóna vraj ešte len začína. Informácia o medveďovi ho nijako neprekvapila. Spať sme šli do zadnej miestnosti na poschodovú posteľ. V peci príjemne pukal oheň, vonku fučalo...

cabana Turnuri

cabana Turnuri

cabana Turnuri

Ráno nás privítal krásny deň, dali sme raňajky, nabrali vodu a pokračovali na chatu Podragu (2136 m). Od chaty Turnuri už končil hustý karpatský les a začínali krásne zelené "alpské" lúky.

  • Cesta na chatu Podragu nám trvala zhruba okolo jeden a polhodiny až dve hodiny.

Pod chatou je krásne a čisté pleso, kde sme sa trochu osviežili a aj vrak vrtuľníka, ktorý tu kedysi spadol. /aspoň v roku 2016 tu ešte bol/. Chata sa nachádza v prekrásnom prostredí. 

cabana Podragu

cabana Podragu

cabana Podragu

Chata Podragu (2136 m)

Na chate Podragu nás zase pre zmenu privítala energická chatárka, tiež nemeckého pôvodu (celý čas hovoríme o rumunských Nemcoch, ktorí tu už žijú stovky rokov). Ubytovala nás, dala jasné inštrukcie čo môžme a nemôžme robiť.

cabana Podragu

cabana Podragu

Nakoľko sme mali ešte dosť času, vybrali sme sa naľahko na vrchol Moldoveanu. Pokračovali sme tak na hlavný hrebeň Fagarašu cez sedlo Podragu (2307 m) až na samotný vrchol Moldoveanu (2544 m).

  • Na dĺžku je to asi šesť kilometrov, čo nám trvalo asi štyri hodiny.

cabana Podragu

podragu moldoveanu

 

podragu moldoveanu

Jozef Terem moldoveanu

Na záver bol aj adrenalín, nakoľko niekoľko metrová "ihla" - prechod cez hrebeň k vrcholu na mimoriadne úzkom mieste bol ešte pod snehom a ľadom. A vodiace lano nebolo (táto pasáž je na fotke nižšie vyznačená šipkou, vľavo od samotného vrcholu). Vpravo aj vľavo nič, iba priepasť dobrých 200 metrov. Tak som sa zhlboka nadýchol, pozeral pred seba a prešiel... A o niekoľko desiatok metrov som bol už pri samotnej vrcholovej značke.

Moldoveanu

moldoveanu

Nasledovalo zopár foto, krátky relax, cesta naspäť na chatu Podragu, večera a následne popíjanie pálenky s domácimi turistami pre zmenu maďarského pôvodu (hovoríme o rumunských Maďaroch, ktorí tu už žijú stovky rokov).

podragu moldoveanu

podragu moldoveanu

moldoveanu

Ráno nasledoval krutý bolehlav, raňajky a neskutočne zdĺhavá a útrpná cesta späť do Victorie. Už viac nepijem, povedal som si asi 100 krát... Asi tušíte, ako dopadli tieto predsavzatia...

podragu moldoveanu

Blížilo sa finále a odchod domov, no nebolo tomu tak. Vo Victorii pri aute sme zistili, že som stratil občiansky preukaz. Nakoľko na hranici s Rumunskom boli v tej dobe ešte stále colné kontroly (rok 2016), bez dokladu som nemohol opustiť krajinu. A tak nesledoval ešte 3 dňový roadtrip do Bukurešti na konzulát pre nový doklad, návšteva historického mesta Sibiu a potom cesta domov.

Rumunsko mám veľmi rád, vždy ma dokáže niečim novým prekvapiť :)

Ako sa správať v rumunských horách:

  • Nikdy nechoďte do hôr osamote
  • Oznámte, že sa vydávate do hôr - kam a na ako dlho
  • Počítajte s tým, že v horách často nie je signál
  • Majte so sebou lekárničku 
  • Počasie je nevyspytateľné, buďte vybavení do zimy a dažďa
  • Aj v lete v prípade zlého počasia klesne teplota prudko nadol
  • Pri búrke okamžite zostúpte z vrcholov a hrebeňov hôr do sedla
  • Odpadky si odnášajte z hôr so sebou, nezanechávajte po sebe stopy
  • Oplatí sa mať pri sebe petardy vočí salašníckym psom. Tie zvyknú byť veľmi agresívne
  • Z toho dôvodu sa vyhýbajte stádam oviec
  • Rumunské pohoria sú väčšinou rozlohovo obrovské, oveľa väčšie ako Tatry
  • Medveďov je tu veľa, treba byť opatrný
  • Nádoby na varenie po použití vždy umyte
  • Jedlo odkladajte v taške na strom alebo do dostatočnej vzdialenosti od stanu,
  • Po lesných chodníkoch sa pohybujte "hlučne", tu neplatí, že sa treba správať ticho
Komentáre Disqus