Výstup na Veľký Choč s kúpeľom v termálnom jazierku Kalameny

Keďže nie som majiteľom auta a verejnou dopravou sa necestuje na Slovensku najlepšie, vždy sa svoje trasy snažím naplánovať s maximálnym spoznaním okolia. Zatiaľ som sa nikde nestretla s toľkými zaujímavými miestami kde výhľad je len čerešnička na torte. Trasu som si naplánovala náročnú ale od hradu, cez vodopád po termálny kúpeľ vo voľnej prírode zažijete všetko. A keby som trasu nešla v októbri ostáva čas aj na ďalšie zážitky. 

Trasa: Vlaková stanica Ružomberok - Likavka - Hrad Likava - Predný Choč - Ku Krížu - Sedlo Spuštiak - Stredná Poľana - Veľký Choč - sedlo Vráca - Žimerová, vrchol lúk - Jastrabia dolina odkalište - Lúčky - Studnička Anička - Kalameny jazierko

Budíček o 4 ráno. Na vlak pre mňa katastrofa. Pochopiť kam mám ísť a kde mám nastúpiť pre mňa nemožné. Vďaka Bohu za dobrých ľudí, ktorý ma navigovali a v starom vlaku mi otvorili dvere, inak sa ešte vozím do dnes.

Hneď z vlaku smerujem po červenej cez dedinu Likavka

Po niekoľkých minútach už vidím Likavský hrad. Za dedinkou vstupujem do lesa ešte v šere a onedlho už stojím pri bráne hradu. Hrad si v októbri môžem pozrieť už len z poza brán a trochu ľutujem, že som sa na trasu nevybrala v letnej sezóne. Na radosti mi to však neubralo - je nádherný. 

Listnatým lesom prechádzam pred svitaním, fúka vietor a ja sa tradične obávam masových vrahov a duchov. Po asi dvoch hodinách naozaj strmého stúpania sa pridalo ručanie jeleňov presne v smere mojej cesty. Ako som si už zvykla, tak aj môj batoh pri správnom náklone vydáva zvuky ako v ruji a tak som len dúfala, že nikoho nevyzvem na súboj.

O 9tej mi začalo svietiť slniečko

Fuu ako dobre, horor sa skončil veď keď svieti slnko už sa nemôže nič zlé stať. V mojom falošnom pocite bezpečia obavy opadli a užívala som si nádherné zvuky ruje v rannom slnku. Keď prekonáte strach vždy zažijete niečo krásne.

Postupne som sa dopracovala k odbočke na Poľanu pod Veľkým Chočom, mapa sľubovala nádherný výhľad a možnosť pozrieť si hradisko. Moje sily mi však nedovoľovali túto stranu preskúmať a ja som sa vybrala na odbočku o kúsok ďalej ku krížu na Prednom Choči. Čarovné miesto, ktoré nie je moc navštevované a preto ma ťahalo sem viac. Odbočka nie je dobre značená a preto treba sledovať mapu. Výhľad vás odmení. 

Cesta bola ďalej náročná... klesať, stúpať. Na mape vyzerá všetko tak krásne rovno. O 11tej som sa dostala s posledným vypätím hamstringov pod Choč k značke Stredná Poľana na nádhernú lúku. Ale naozaj nádhernú. Vietor fúkal a celá lúka sa vlnila v jednom rytme. Až tu stretávam ľudí. Veľmi veľa ľudí. Je tu križovatka niekoľkých, asi známejších turistických ciest a tým pádom som už k vrcholu šla v kolóne. 

Už pri stúpaní je výhľad dokonalý

Jedno sa mi potvrdilo a to, že Veľký Choč ma jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku. Keďže bola výstraha prvého stupňa proti vetru, robiť fotky bolo náročné a niečo ako selfie neprichádzalo do úvahy. Keď ste sa nedržali, hádzalo vás do strán. Chvíľu som sa čudovala prečo som ja jediná celá zablatená a či sem niekde nevedie lanovka. Nevedie - to len ja si sadnem hoci aj na kôpku blata. Pokochala som sa výhľadom a začala som schádzať do dediny Lúčky

  • Poradím vám. Nikdy ale nikdy nechoďte touto stranou hore. Cesta je extrémne strmá, blatistá, 2x som sa stratila. V zime vôbec neprichádza do úvahy. Nejaké úseky priamo pod Chočom treba aj zliezť. Ľudí ale šlo touto stranou dosť a tak som sa cítila bezpečne. Priznám sa keď sa bojím ma to väčšie čaro. 

V sedle Vráca som sa naraňajkovala a z tohto bodu môžete ísť kúsok strmo na Malý Choč. To som vtedy nejako prehliadla zabraná fašírok a je mi to trošku ľúto. Ale fašírky po takom výkone ma úplne zaslepili. 

V dedine Lúčky je nádherne, no hora to už nie je. Môžete si pozrieť známy Lúčanský vodopád a rôzne zaujímavé - netradičné sochy, fontány ktoré sú postavené pred penziónmi. Je to kúpeľná obec a preto je naozaj nádherné upravená a zaujímavá.

Cez listnaté hory prechádzam do Kalamenov po chodníku sv. Cyrila a Metoda, ktorý je už iba po rovine. Dostanete sa už priamo k termálnemu jazierku, ja som však ešte uvažovala nad Liptovským hradom a preto som pokračovala. Po 15tej som sa dostala k studničke Anička pod hradom. V nádhernom altánku s upraveným prameňom som zhodnotila svoju situáciu a hrad som sa rozhodla už dnes nenavštíviť. Skoro sa stmieva a ja naozaj nerada riskujem. Nechcem zbytočne obťažovať záchranné služby. A tak som sa pobrala naspäť k jazierku. 

Kalameny

Naložila do liečivého prírodného jazierka na 2 hodiny. Je to veľmi plytké jazierko s príjemne teplou vodou. Nedávno som objavila hneď nad jazierkom obrovskú ohradu z danielmi a príjemným miestom na opekanie. Odporúčam. V októbri bolo horšie z vody vyjsť ako do nej vliezť, hlavne keď nemáte pri sebe vyhriaté auto a musíte improvizovať s prezliekaním v kríčkoch. O 18tej som svoj výlet zakončila a nemenila by som na ňom ani jediný krok. Nádherný deň. 

  • Dĺžka: 26km
  • Čas (bez kúpania): 8 hodín