Záhadné zmiznutia objaviteľov a dobrodruhov

Mnohých dobrodruhov láka na cestovaní aj istá dávka nebezpečia, ktorá s ním môže byť spojená, a nie je to tak dávno, keď bolo mnoho oblastí vo svete jednou veľkou neznámou. Niektorí dobrodruhovia, ktorí sa vydali na vysnívanú cestu za krásami divokej prírody, sa už však, žiaľ, nikdy nevrátili...

Ludwig Leichhardt (1813 – asi 1848)

Pruský cestovateľ a prírodovec sa zaslúžil o podrobný prieskum Austrálie, ktorú prešiel krížom-krážom. Po štúdiách ako ani nie 30-ročný odišiel do Sydney – viedol tri veľké expedície do strednej a severnej Austrálie, pričom prvú z nich financoval výhradne z vlastných zdrojov. Cestu začal s ďalšími siedmimi mužmi 1. októbra 1844 a vrátil sa 17. decembra, pričom v dnešnom austrálskom hlavnom meste ho ľudia privítali ako hrdinu. Všetky svoje skúsenosti a zážitky zapísal do denníkov. Druhú výpravu už Ludwig Leichhardt nemusel finančne potiahnuť iba sám, peniaze dostal aj z vládnych grantov či zo súkromných zdrojov. Žiaľ, táto expedícia nedopadla podľa očakávaní – pre nepriaznivé počasie, maláriu a nedostatok potravín sa po 800 km musela ukončiť. Túžby objavovať túto zem sa však ambiciózny cestovateľ nevzdal, po zotavení sa pustil do skúmania rieky Condamine a už v marci roku 1848 sa opäť vydal na ďalšiu expedíciu do západnej Austrálie. V prvých dňoch nasledujúceho mesiaca sa však Leichhardtova skupina stratila niekde v austrálskom vnútrozemí Veľkej piesočnej púšte. Napriek veľkej pátracej akcii sa Ludwiga Leichhardta a jeho skupinu nikdy nepodarilo nájsť. Osobnosť tohto dobrodruha fascinovala iných bádateľov po ďalšie dlhé roky, pričom sa zorganizovalo ešte niekoľko pátracích, avšak bezvýsledných výprav.

Percy Fawcett (1867 – asi 1925)

Britský plukovník Percy Fawcett, ktorý sa neskôr preslávil ako cestovateľ a archeológ, sa okrem iného vyznamenal mimoriadnymi schopnosťami v armáde, kde slúžil od svojej mladosti. V začiatkoch 20. storočia začal mapovať divokou džungľou zarastené a neobjavené územia na Srí Lanke, až sa v roku 1906 po prvý raz dostal do Južnej Ameriky, ktorá mu navždy zmenila život. Percy Fawcett bol jedným z mála anglických gentlemanov, ktorí domorodých obyvateľov Južnej Ameriky nepovažovali za menejcenných. Fawcett veril, že v týchto oblastiach existovali civilizácie už pradávno, po ktorých tu zostali mnohé izolované ruiny. Veril v existenciu starodávneho mesta v brazílskej divočine, ktoré nazval „Z“. Tento neúnavný cestovateľ absolvoval v období rokov 1906 až 1925 spolu sedem expedícií, počas ktorých si svojím priateľským prístupom a trpezlivosťou dokázal získať rešpekt mnohých domorodých obyvateľov. Každú jeho výpravu sprevádzali mnohé komplikácie, no Percy Fawcett sa napriek tomu nevzdával. Z poslednej cesty za strateným mestom „Z“ do neznámej džungle, na ktorej ho sprevádzal syn Jack s jeho najlepším priateľom Raleighom Rimellom, sa však už nevrátili. Poslednú správu poslal dobrodruh svojej milovanej manželke 29. mája 1925.

Percy Fawcett sa stal populárnou osobnosťou už za svojho života a po jeho zmiznutí sa uskutočnilo niekoľko pátracích výprav, dopadli však neúspešne. Existuje mnoho možných vysvetlení, príbehov či legiend, ktoré hovoria o jeho ďalšom osude – jedna z nich hovorí, že ambiciózny bádateľ napokon našiel mesto „Z“ a rozhodol sa v ňom navždy ostať, iná zase o tom, že ho spolu s jeho dvoma spoločníkmi zabili miestni Indiáni.

Everett Ruess (1914 – asi 1934)

Mladý spisovateľ, umelec a básnik Everett Ruess sa počas svojho nedlhého života preslávil ako cestovateľ, ktorý konal vždy na vlastnú päsť – fascinovalo ho pohorie High Sierra v Californii či púšte na americkom juhozápade. Skúmanie americkej divokej prírody a jej krás mladíka ohurovalo už odmala. Už ako dieťa si robil zápisky z ciest – s rodinou vďaka otcovmu povolaniu často cestovali. Neskôr zvykol brázdiť krajinu na koňovi či malom somárikovi – takto prešiel Arizonu, Nové Mexiko, Utah, Colorado a iné oblasti. Na cesty si obvykle brával so sebou všetko potrebné náčinie, aby mohol okolitú nádhernú krajinu zachytiť aj štetcom. Pracoval dokonca s archeológmi z Kalifornskej univerzity blízko Kayenta, kde sa dostal do kontaktu s kmeňom Hopi a naučil sa niečo z jazyka Navajo. 20. novembra 1934 sa sám – ako inak, vydal do púšte v Utahu a to bolo naposledy, čo ho videli živého. Tak ako v prípade iných zmiznutí, aj tu sa šírilo niekoľko príbehov, ktoré by mali vypovedať o jeho ďalšom osude – vraj prekročil rieku Colorado, včlenil sa do Navajo teritória, kde si zobral za ženu domorodkyňu žil tam v utajení až do konca svojich dní. Pravdepodobnejšie teórie hovoria o tom, že mohol nešťastne zahynúť pri spadnutí z útesu či utopiť sa a podľa inej teórie tohto mladého dobrodruha mohli dokonca zavraždiť domorodí obyvatelia, ktorí chceli ukoristiť jeho somárikov. Nech je však pravda akákoľvek, záhadné zmiznutie spravilo z Everetta Ruessa miestneho hrdinu.

Peng Jiamu (1925 – asi 1980)

V moderných dejinách patrí Číňan Peng Jiamu zrejme k najznámejších bádateľom, ktorí záhadne zmizli. Tento vedec-biológ začal s rôznymi expedíciami už ako mladík niekedy v 50. rokoch, pričom sa účastnil viacerých vedeckých výskumných ciest v severozápadnej oblasti púšte Lop Nor – tá kedysi bývala najväčším jazerom v severozápadnej Číne, až kým v roku 1972 nevyschlo. Práve tu Peng Jiamu v roku 1980 zmizol a, žiaľ, nie je jediným, kto v tejto nehostinnej púšti buď zmizol alebo zomrel. Už za svojho života patril slávny a obľúbený vedec Peng Jiamu k odvážnym nadšencom, ktorí sa nebáli skúmať túto, pre mnohých nebezpečnú a záhadnú oblasť. Neváhal sa púšťať do dlhých ciest po púšti či už autom, na koni, somárikovi alebo aj peši, na týchto cestách prešiel tisíce kilometrov. V roku 1980 viedol tím biológov, geológov a archeológov, s ktorými mali Lop Nor prebádať a objaviť jeho skryté tajomstvá. 17. júna vyšiel zo stanu zo slovami, že ide po vodu, no už sa nikdy nevrátil. Napriek rozsiahlej pátracej akcii sa jeho telo nikdy nepodarilo nájsť – predpokladá sa, že ho pochovali nánosy piesku alebo soli. Preto po každom novom náleze mŕtveho tela kolegovia či priatelia Peng Jiamua stále dúfajú, že patrí tomuto obľúbenému a výnimočnému cestovateľovi a bádateľovi.

Naomi Uemura (1941 – asi 1984)

Dobrodružstvo sa dá naplno vychutnať podľa vyjadrení slávneho japonského dobrodruha Naomiho Uemura len vtedy, ak je človek sám. Jeho slová vypovedajú o všetkom: „Život v kolektíve vždy nahlodávajú spory. Jeden chce to, druhý niečo úplne odlišné. To nie je nič pre mňa. Psov sa pýtať nemusím.“ Tento Japonec sa o horolezectvo začal zaujímať už počas štúdií a už vo svojich dvadsiatich rokoch sa zúčastnil prvej japonskej expedície, ktorej cieľom bolo dostať sa na vrchol Mount Everestu. V rodnej krajine sa stal nesmierne populárnym a po celom svete ho preslávili práve sólo expedície – sám absolvoval cestu na vrchol Kilimandžára, Mount Blancu či Matterhornu. Peši sa sám vybral aj na cestu okolo Japonska, veľkú dávku dobrodružstva a nebezpečenstva zažil pri výprave z Grónska cez Severný ľadový oceán až na Aljašku – tú prešiel iba s vernými psami. Svet ohromil svojím ďalším nápadom, ktorý sa mnohým zdal neuskutočniteľný – rozhodol sa sám dostať na Severný pól, čo je poriadna výzva a úloha náročná aj pre veľké, početné expedície s plnou výbavou. Naomi Uemura ho však 29. apríla 1978 dosiahol – ako inak sám, so svojimi vernými psami.

S každým úspechom jeho chuť a odvaha rástli – jedným z ďalších cieľov bol najvyšší vrch Severnej Ameriky Mount McKinley. Ten sa mu však, žiaľ, stal osudným. V túžbe dosiahnuť ho čo najrýchlejšie si Naomi Uemura zobral pomerne málo zásob a aj keď sa na vrchol dostal, cestu späť už neprežil. Jediné, čo po ňom záchranári našli, bol denník. Na jednej strane bolo pre mnohých tragické, že ho smrť zasiahla za takýchto okolností, pre odvážneho dobrodruha sa to však udialo na mieste, kde sa cítil byť najslobodnejším – v objatí nádhernej a nedotknutej prírody.