Zálesák Charles Cooper a cesta na Yukon 1998

charles cooper

Túto cestu sme s Charlym plánovali dlho. Nakoniec sme dorazili aj s kamarátom Dobrodruhom do Skalnatých hôr, kde Charles v tom čase robil. Bol to kemp v národnom parku Revelstoke. Majiteľ bol Nemec a nášho zálesáka mali na všetko. Keď nás tam doviezol priateľ Bobor, Charly už mal nabalený svoj starý eagle.

Nikto neveril, že to auto niekde dôjde a všetci nás varovali, že na severe môžeme mať problémy. Až neskoršie, keď sme precestovali stredozápad USA, som si uvedomil, že takú starinu už nemali ani indiáni. Ale auto mal perfektne pripravené a nabalené. Na streche bolo priviazané kánoe + jeden bicykel. A dnu bolo všetko na prežitie + dve winshestrovky a jedna malorážka.

Zalesak Charles Cooper

V kufri bol ešte nafukovací čln

Okrem túlania po Yukone si na ceste späť vytypoval rieku, ktorá križovala asfaltku a po 100 km sa vracala znovu k ceste. „Pri prvom moste zhodíme kanoe so zásobami, potom auto preveziem ku druhému mostu a naspäť sa vrátim na bicykli. Počas plavby strelíme losa, mäso naložíme do nafukovacieho člnu a doplavíme sa k autu.“ hovorí mi. Ale všetko sa vykryštalizovalo nakoniec úplne inak.

Cesta na Yukon na starom Eagli

Najprv sme sa vybrali po lesnej ceste na Bush river, doliny dlhej možno 80km v Skalnatých horách na miesto, kde sa na jar odohrával svetový potlach československých trampov. Pre ľudí milujúcich divočinu niečo nádherné. Obrovské skalné steny, z ktorých sa do lesov valila v potokoch ľadovcová voda. Splavili sme rieku, objavili sme teplý prameň aj so starým traperským zrubom a táborili sme pri hučiacom potoku.

Totem ceskoslovenskych trampov na Bush River

Charles nám povedal, že oheň je síce v Kanade zakázaný zákonom z dôvodov požiarov, ale toto je free country a mi si ho zapálime. Ako nás kamarát Davy varoval, že pozor na Charlesa, lebo porušuje kanadské zákony, tak to práve začalo. Keď sa zvečerilo, oheň krásne horel a aby bolo väčšie dobrodružstvo, tak do neho nenápadne hodil zopár petárd. Keď to začalo vybuchovať, tak sa strašne z nás rehotal, ako sme sa rozbehli do lesa. No nič, kývli sme plecami, asi to bude bežná zábava v Kanade. Ráno nás vymakol ranger a ledva ledva sa z toho Charles vykrútil.

Radšej sme vyrazili ďalej cez Skalnaté hory na sever

Najprv Banf a potom Národný park Jasper. Charles mal len dva týždne dovolenky a veľmi si to vážil, že mu šéf dal voľno v najväčšej sezóne. Mal svoj plán a ponáhľal sa na sever. Ešte v živote nebol na Yukone a zároveň si chcel streliť losa, aby mal mäso na zimu. Na konci Jasperu bol hlboký kaňon s vodopádom. Keď sme už druhýkrát čakali na Dobrodruha, začal mať Charles obavy. „Videl si ako sa dával fotiť? Preliezol cez zábradlie až na tie šmykľavé lišajníky.“ hovorí mi. Keď ho dlho nebolo, Charles dostal strach. „Čo keď sa šmykol a spadol do kaňona? Ako to vysvetlím polícii a hlavne jeho žene?“ zamýšľal sa. „Vieš Brčo, cesta na sever je ďaleká a času veľa nemáme. V Kanade dostal každý jednu šancu a ja som mu už dal tri.“ vysvetľoval mi.

banff

jasper

A asi vtedy sa rozhodol, že tri dni s Dobrodruhom stačilo. Keď sa konečne objavil, povedal mu: „Preto, že som kamarát, nevyložím ťa niekde v divočine, ale ťa odveziem na benzínovu pumpu a tam sa už o seba postaráš.“ Na najbližšiu bolo okolo 160 km. Do poslednej chvíle som tomu neveril. Ale urobil to. Nepomohli žiadne rozhovory. Povedal mi: „Nebudem sa na teba hnevať, ak pôjdeš s ním, ale ak chceš ísť ďalej so mnou na Yukon, môžeš ísť.“ Situácia bola veľmi ťažká a nebolo ľahké sa rozhodnúť.

Muselo tam medzi nimi niečo byť, čomu som nerozumel. Ja som túto cestu s Charlesom pripravoval 5 rokov, a tak sme sa s Dobrom dohodli, že ja pôjdem ďalej na sever. On sa vrátil busom, do Vancouveru, kde mu Bobor pripravil zaujímavý program. V aute bolo neskutočne pochmúrne a nikomu nebolo do reči. Cestou sme si kúpili whisky, postavili tábor v lese a večer sme sa opili.

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.