Zálesák Charles Cooper, cesta na Yukon – skvelý táborník a kuchár

Peter Brčo Šiška

Kým sa pustím do ďalších dobrodružstiev na ceste za poznávaním severu Britskej Kolumbie, Northwest Territories a hlavne Yukonu musím konštatovať, že lepšieho táborníka ako je Charles som v živote nestretol.

Nejde len o to, že sa vie o seba aj o druhých postarať v divočine, či je to v lesoch, na horách alebo na vode, ale má cit pre nádherné miesta na táborenie a všetko, čo s tým súvisí. A to je hlavne romantika pri večerných ohňoch a dobrodružné výpravy do blízkeho okolia. Vie zobrať do ruky gitaru a urobiť nezabudnuteľnú atmosféru pri žiari ohňa, osvetľujúceho okolité stromy. Jeho zálesacká kuchyňa je neopakovateľný zážitok. Či je to už fazuľa na brehu Bush river alebo prsia v zemiakovom cestíčku z uloveného grausa na brehu Liard river, na ktorom si pochutnali aj miestni Indiáni. A v jeho táborníckej výbave nechýbalo nikdy nič, čo sme v núdzi potrebovali.

Zalesak Charles Cooper

„Alaska highway“ (Aljašská diaľnica)

Keď sme opustili križovatku ciest v Prince George, náš cieľ bolo mestečko Dawson Creek, v ktorom sa nachádzala nulta miľa „Alaska highway“ (Aljašská diaľnica). Cesta, ktorú Američania dobudovali v roku 1943 je dlhá 2451 km. Počas 2. svetovej vojny potrebovali Spojené štáty podporiť vojenské základne na Aljaške, odkiaľ plynula najväčšia časť zásob pre Sovietsky zväz, a tak sa rozhodli pre jej realizáciu. Náš starý „Eagle“ sa hnal cez nádhernú krajinu, lesy, hory, jazerá, močiare a rieky. Kanada je bohatá na prírodné krásy a väčšina jej obyvateľov žije na juhu na území okolo hranice s USA. Čím ide človek ďalej na sever, tak osídlenie redne až do takej miery, že niekedy prejdete stovky kilometrov, kým sa objaví na okraji cesty nejaká usadlosť.

Zalesak Charles Cooper

Zalesak Charles Cooper

Keby sa v noci niečo dialo, zasvietim svetlá

Blížil sa večer, a tak sme odbočili na lesnú cestu, kde sme si našli miesto na tábor. Charles sa rozhodol, že spí v aute. Keďže ja som mu deň predtým vysvetľoval, že sa v aute neviem vyspať, tak ma hneď odkázal, nech si postavím stan. „Sme v medveďom kraji, tak si ho umiesti pred auto. Keby sa v noci niečo dialo, zasvietim svetlá.“ hovorí mi. Nebolo mi to úplne jedno, ale slovo je slovo, a cúvnuť som už nedokázal. Predsa mu neukážem, že sa bojím, aj keby mal prísť v noci medveď.

„Ja medvede nestrieľam. Sú to moji kamaráti v divočine. Čím viac medveďov, tým menej mastňákov z mesta,“ hovorí mi. „Ale raz ma jeden nasral. Keď mi už druhýkrát rozbil zásoby, počkal som si na neho a urobil som mu na uchu strapce. Ale mastil do lesa a celou cestou ujúkal. Druhý krát si rozmysli, či bude kradnúť zásoby Charlymu.“ so smiechom mi to vyprával. Mne sa to nezdalo až také smiešne, lebo ma čakala noc vonku pred autom. „Tu máš pušku, je nabitá a zaistená. Daj si ju vedľa seba, ale hlavňou smerom k nohám. Na druhú stranu si priprav dýku. Keď medveď začne trhať stan, vystrel do hora. Nezabudni, že vedľa je auto a ja som v ňom,“ starostlivo ma pripravoval na môj spokojný spánok v stane. „Tak dobrú noc a dúfam, že nezažiješ nejaké dobrodružstvo,“ zabuchol dvere na aute.

Zalesak Charles Cooper

Chvíľu som osamotene stál vonku a počúval nočné zvuky. Keď som zaliezol do spacáku, dlho som sa díval dohora a premýšľal som ako sa vysporiadam s útočiacim medveďom, až kým únava neprekonala pud sebazáchovy. Ráno, keď sa začalo brieždiť, som zrazu pocítil neskutočnú radosť zo života.

- predošlý článok: Zálesák Charles Cooper – dobrodružstvo v obchode

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.