„K2 a Everest sú majestátne hory. Prostredie a komunity žijúce v ich blízkosti sú však kvôli znečisteniu v ohrození. Každý horolezec vyprodukuje počas svojho výstupu v priemere 8 kíl odpadu. Tento odpad zahŕňa opustené stany, kyslíkové fľaše, nádoby na vodu a jedlo, rôzne vybavenie a samozrejme aj ľudský biologický odpad.“
Týmito slovami priblížil Nirmal Purja vo svojom nedávnom vyhlásení aktuálnu situáciu pod najvyššími horami sveta. Zároveň tak oficiálne predstavil svoj nový plánovaný projekt s názvom The Big Mountain Cleanup, v rámci ktorého by sa mali postupne vyčistiť od odpadu K2 (leto 2021), Everest (jar 2022), Manaslu (jeseň 2023) a Ama Dablam (jeseň 2024).
Čistenie K2 už toto leto. Podarí sa nájsť aj telá 3 nezvestných horolezcov zo zimného výstupu?Boj s odpadom ohlásil vo februári aj 21 ročný Sajid Sadpara. Syn pakistanského horolezca Aliho Sadparu, ktorý sa spolu s horolezcami Johnom Snorrim a Juanom Pablom Mohrom z K2 už nevrátil. Sajid svojho otca sprevádzal pri výstupe na vrchol hory až do výšky okolo 8 000 m. n. m., kde začal pociťovať slabosť a tak sa na otcov príkaz sám vrátil do tábora C3 a neskôr aj do base campu. Následné niekoľko dňové pátranie po ostatných horolezcoch skončilo neúspešne.
Sajid sa spolu s rodinou rozhodol na K2 počas leta vrátiť a pokúsiť sa nájsť telá nezvestných. Zároveň chce začať s čistením hory od starých lán a materiálu, ktorý na jej stenách zanechali horolezci v minulých sezónach. „Väčšina nehôd na K2 súvisí s použitím starých fixných lán ponechaných v stene hory predchádzajúcimi expedíciami a preto som sa rozhodol odštartovať projekt Čistá K2.“
K Sajidovi sa pripojí aj Nirmal so svojim tímom.
Mount Everest – najvyššie položená „skládka odpadu“ na svete
29. 5. 1953 vystúpili Edmund Hillary a Tenzing Norgay ako prví v histórii na najvyššiu horu planéty. Celému svetu tak dokázali, že neexistuje miesto na Zemi, kam by ľudská noha nedokázala vkročiť. Ani tak extrémne podmienky, aké dokážu byť na najvyšších horách sveta, nedokážu odolať ľudskej cieľavedomosti.
Odvtedy úspešne pokorilo vrchol Everestu ďalších niekoľko tisíc ľudí. Rekordným sa stal rok 2019 s viac ako 800 výstupmi. Ak vezmeme do úvahy krátku jarnú sezónu, ktorá je na výstupy najpopulárnejšia, ide o vskutku vysoké číslo koncentrované do niekoľkých týždňov. Toto číslo však reprezentuje len úspešné výstupy. Nezahŕňa horolezcov, ktorí sa na vrchol nedostali a ani celú skupinu ľudí potrebných na zabezpečenie všetkého potrebného okolo (kuchári, porteri atď.), nehovoriac o turistoch, ktorí absolvujú len trek do base campu.
A kde sú ľudia, vzniká aj odpad. Od prvého výstupu na Everest sa začal odpad na úpätí hory a v jej okolí postupne hromadiť. Najviac ohrozená je pritom podzemná voda, ktorej kontaminácia ohrozuje zdravie ľudí žijúcich v okolitých dedinách. Alarmujúca situácia prinútila nepálsku vládu prijať určité opatrenia. V roku 1991 vznikla Sagarmatha Pollution Control Committee – organizácia založená na pomoc pri kontrole skládok odpadu ako napríklad skládky v dedine Lobuje, kam sa odpad z base campu prináša. Navyše sa začalo aj s vzdelávaním turistov a horolezcov v oblasti ochrany prírody.
Momentálne najzávažnejšími problémami s odpadom sú:
- ľudské exkrementy, ktoré sa v bareloch prevážajú z base campu na spomínané skládky a bez ďalšieho spracovania končia v pôde a tak ohrozujú podzemnú vodu
- odpad, ktorý ostal na úpätí hory
Ako riešenie prvého problému by malo byť vybudovanie systému poháňaného solárnou energiou slúžiaceho na spracovanie exkrementov na palivo, ktoré by pre vlastnú potrebu mohli využívať lokálne komunity. Stavba mala byť dokončená koncom roku 2019 resp. začiatkom roku 2020. Pandémia koronavírusu však dokončenie projektu spomalila.
Druhý problém sa rieši organizovaním dobrovoľných skupín, ktoré zbierajú odpad ponechaný staršími expedíciami priamo na úpätí hory.
Navyše v roku 2014 vláda zaviedla povinnosť každému horolezcovi zaplatiť depozit vo výške $4 000, ktorý im bude vrátený, ak z výstupu prinesú aspoň 8 kg odpadu (priemerné množstvo odpadu vyprodukované jedným horolezcom). Nie každý si však túto povinnosť splní. Pre niektorých horolezcov je $4 000 už len malou čiastkou v porovnaní s nákladmi, ktoré na expedíciu vynaložili.
Aj Nirmalov projekt The Big Mountain Cleanup má pomôcť zachovať naše najvyššie hory sveta čisté a dostupné aj pre budúce generácie. Zodpovednosť za ich ochranu je však v prvom rade na každom, kto do nich vkročí. Sú to veľké sny, ktoré nás ženú k vrcholu. Nemala by to však byť ignorancia, ktorá nás tam dostane.
Nirmalov projekt možno podporiť aj finančne:
Zdroj foto: wikimedia commons
