FADO - portugalský klenot

Daniel Poluch - 28.2.2015

Fado je dnes národným symbolom Portugalska. Je to druh melancholického spevu, ktorý vyjadruje zvyčajne pocit bezmocnosti. To, čo znamená pre Francúzsko šansón, pre Španielsko flamenco, takú istú hodnotu má pre Portugalsko fado.

Aj v neľahkých časoch krízy hľadajú Portugalci útechu práve v tomto speve, pomocou ktorého sa snažia zabudnúť na negatívne udalosti, ktoré ich obklopujú.

Keby sme mali určiť presný dátum, kedy fado vzniklo, tak by sme museli klamať. Najpravdepodobnejšie pochádza z maurských pesničiek. Je dosť možné, že Mauri ich naďalej spievali v uliciach Lisabonu nielen počas svojej nadvlády, ale aj po obsadení kresťanmi. Na druhej strane existujú hypotézy, že v stredoveku poukazovali pouliční speváci vo svojich ľúbezných piesňach na podobné motívy, na aké ukazujú dnes v Lisabone. Ďalší sa domnievajú, že ho priniesli brazílski väzni vo forme Lundumu, pomocou ktorého vyjadrovali smútok za domovom. Nech bolo fado v minulosti čímkoľvek, dnes je svetoznámym symbolom portugalského národa a jeho pocitov.

V Lisabone je fado neodvratne späté s menom Maria Severa

Slávu si získala spievaním a vystupovaním v rôznych tavernách, kde svojím šarmom provokovala miestnych zákazníkov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mala viacerých milencov. Umrela pomerne mladá vo veku 26 rokov na tuberkulózu, avšak svojou charizmou a pôvabom sa nezmazateľne zapísala do dejín tohto umenia. Bola inšpiráciou pre ďalšie piesne, a dokonca o nej natočili aj film. Oveľa ďalej to dotiahla Amalia Rodrigues, ktorá si dokázala získať celosvetový ohlas. Bola prvou speváčkou, ktorej sa podarilo dostať fado nielen za hranice Portugalska, ale aj za hranice celého kontinentu. Vystupovala nielen v Paríži, Riu de Janeiro, New Yorku, ale dokonca aj v japonskom Tokiu. Aj preto je dodnes známa pod pojmom kráľovná fado. Keď v roku 1999 zomrela, v Portugalsku bol vyhlásený trojdňový národný smútok.

V súčasnosti existujú dve verzie fada

Prvá pochádza z Coimbry, kam ju priniesli študenti z Lisabonu a Porta. Zvyčajne sa spieva v skupinách v noci na námestiach a uliciach, kde sa spomína na zlaté študentské časy. Študenti ju spievali aj v časoch nešťastnej lásky, keď chodili doslova nariekať pod balkón ich vyvolených. Druhá verzia je z hlavného mesta Lisabon, kde si ju vypočujete v najstarších častiach mesta v štvrtiach Alfama a Bairro Alto. V útrobách tmavých taverien či fado domov sa môžete započúvať do jeho melancholických tónov. Speváčka, zvyčajne s čiernou šatkou okolo krku, spieva za asistencie dvoch gitaristov. Jej trúchlivý hlas sa rozlieha útulným priestorom zariadenia a tlačí von do pochmúrnych uličiek. V jej textoch sa spomína nešťastná láska, túžba za domovom, zlá spoločenská situácia či dokonca smrť. Fado je skrátka vyjadrením negatívneho osudu, ktorý postihol niekoho, kto sa s tým len ťažko dokáže zmieriť. Je absolútne v protiklade s jeho želanými túžbami. Domáci volajú tento duševný stav slovom saudade – teda clivota.

Navštíviť Lisabon a nechať si ujsť predstavenie fado je doslova hriechom. Dnes nájdete jeho vystúpenia takmer každý deň v štvrtiach Alfama a Bairro Alto. Hneď ako zapadne slnko, otvárajú sa brány viacerých Casas Fado, kde na vás čaká nezabudnuteľný zážitok. Medzi veľmi obľúbené patria Clube de Fado či Casa Linhares, ktoré sa nachádzajú neďaleko historickej katedrály. Cena za takéto predstavenie sa začína na sume pätnáť eur. Za príplatok si môžete dať aj večeru. Zvyčajne je na výber viacero jedál, medzi ktorými nemôže chýbať tradičná treska. A keďže sme v Portugalsku, rozhodne by ste to mali zapiť lahodným portským.

Komentáre Disqus