Bike naprieč marockým Atlasom a Saharou

Ruda Růžička - 14.2.2014
Dnes si už neviem predstaviť ideálnejší štart sezóny ako jarný bike s partiou nadšených dobrodruhov naprieč marockým Atlasom a Saharou. Vraciam sa sem rád a nové i vyskúšané traily sa mi nikdy neomrzia. Na každého tu čakajú nezabudnuteľné dobrodružstvá.
 

Vyzbrojení odpruženými strojmi slávnych značiek, krémom s vysokým UV faktorom a neobmedzeným odhodlaním vyrážame v ústrety nie príliš obývaným končinám južného Maroka. Veď koleso je k tomu spôsobu cestovania ako stvorené...

Maroko je krajina tak veľmi odlišná od nášho sveta. Ľudia tu žijú spokojne a dobrovoľne úplne odrezaní od zvyšku sveta. Miestne kamenné mestečká pamätajú ešte dávno prachom pokrytú slávu prvých osadníkov nových končín. Niektoré horské kasby akoby sa vyložene predháňali, ktorá bude postavená vo väčšej pustatine. Sú však v mnohom aj veľmi inšpiratívne. A to prekvapivo aj z pestrého cyklistického pohľadu. 
 
V niektorých dedinkách sme objavili skutočne exkluzívne kamenné trialy v spletitých labyrintoch úzkych uličiek. Uličky, miestami len o čosi širšie než štandardné bikové riadidlá, sa spúšťali v povážlivo strmom uhle kamsi hlbšie do kamenného bludiska. Schody sú tvorené buď prírodnými skalnými stupňami alebo masívnymi kameňmi. Z pohľadu nemnohých miestnych, ktorých sme tu stretli, tu musel prejazd na bicykli vyzerať ako čistý hazard. Z nášho pohľadu však ako úplne luxusný bikový chodník.
 

Natočili sme niekoľko dych vyrážajúcich záberov, sem-tam sme sa radostne vyváľali v prachu strmých uličiek a s plnou nádržou adrenalínu sa vracali do dnešného kempu za obzorom. Cestou si uvedomujeme, že predstava žiť v tejto drsnej skalnatej krajine bez poriadneho Fulla, je pre nás absolútne nepochopiteľná.
 
Aktívne prieskumy tenučkých offroadových cestičiek nás priviedli mnohokrát do naozaj ťažkého terénu. Pohyblivé kamene, úzke strmé chodníky alebo hlboký púštny piesok, sú veľkou skúškou pevnosti našich bicyklov, rovnako ako nervov. Vždy to však vo finále stálo za to. Znovu a znovu sme sa presviedčali o tom, akou báječnou vecou je poriadne odpružený bike.
 
 
Počas nášho putovania stretneme v pustatine južného Maroka veľa nomádov, Berberov i prostých dedinčanov. S každým ďalším stretnutím sa už postupne viac a viac cítime ako domáci. Niekoľko arabských fráz, srdečne vydrmolených, nám mnohokrát otvorilo dvere k srdečným Berberom. Veď my, kočovníci, máme toho toľko spoločného. Či už je to večerné „klábosenie“ na koberci v púšti, popíjanie mätového čaju alebo fúkanie dymu z vodnej fajky. Rovnako tak každé ráno po čaji nasadáme na svoj bike (či akýkoľvek iný koráb púšte) a odhodlane sa vydávame za ďalšími skrytými obzormi.
 
Biku zdar !
 
Chcete vyraziť do Maroka s bikom? Viac info tu:  
  
Komentáre Disqus