Cykloexpedícia českou Vysočinou

Erika Kopálová - 9.8.2013

Zvlnený obzor sa stráca v nekonečne rozkvitnutých lúk, lesov rôzneho charakteru i vôní, skalných brál, mohutných hradov i historických miest. Spoza obzoru sa vykláňa slnko, zalieva svet lúčmi pokory a ticha a pri dotyku s jeho nehou sadám na bicykel a púšťam sa do boja s kilometrami. Sedem dní, sedem etáp, sedem príležitostí hlbšie spoznať českú Vysočinu.

Do nosa mi udiera vôňa vetra a slobody už s prvými zábermi do pedálov. Úprimne, ani poriadne neviem, kde som, čo mám očakávať, kam ma kolesá a duch pelotónu miestnych nadšencov zavedú. Len intuitívne cítim, že som na správnom mieste a so správnymi ľuďmi. Dravšie zatnem do bicykla, starosti života nechám za chrbtom rýchlo sa vinúcej krajiny a nechám sa viesť tými, ktorí Vysočinu nielen poznajú ako svoju dlaň, ale ju i patrioticky milujú. A ja už po pár hodinách jazdy začínam chápať prečo.

Vysočina tvorí samotné srdce Čiech. Spája pomyselné česko-moravské hranice, Brno s Prahou a zároveň na svojom území kumuluje všetko, čo môže česká príroda oku krásou sa opájajúcemu  ponúknuť: nedotknutú, miestami priam surovo naturalisticky pôsobiacu scenériu Českomoravskej vrchoviny, zalesnené kopce obrúbené s farbami sa hrajúcimi lúkami, skalnaté vyvýšeniny, ktoré svojou šeďou zvýrazňujú pestrofarebnosť krajiny, no i mestá či mestečká s architektonickými klenotmi. A na to všetko dohliadajú modré oká rybníkov, priehrad, kľukatiacich sa riek.

1. etapa: Jihlava – Třešť (63 km)

Centrom  Vysočiny je Jihlava, ktorej dávny mocenský vplyv ako najbohatšieho a najmocnejšieho mesta Českého kráľovstva v stredoveku dokazuje zachovalé hradné opevnenie či tajomnom opradené podzemné chodby a pivnice pod hlavným námestím.

Minieme posledné domy a vstúpime do romantického sveta rybníkov, lesných zákutí, slnkom ožiarených lúk. V nohách cítim chvenie, pretože mám pred sebou 63 km rôznorodého terénu a to ešte netuším, že sa počas svojej jazdy nadýcham i vzduchu s historickým podtónom. Prvý závan cítim už v Luke nad Jihlavou, kde sa nachádza zámok rodu Widdmannovcov, no ten najväčší príde až s hradom Rokštejn. Jeho gotické ruiny pamätajú najmä vojská Mateja Korvína, ktorého sile a následnej skaze neunikli. Zaujímavosťou je i jeho poloha akoby v kotline údolia rieky Brtnice. Ukončením dnešnej športovo-poznávacej etapy je mestečko Třešť so židovskou minulosťou, ktorej priamym svedectvom je približne 1200 náhrobkov, pričom najstarší sa datuje do r. 1705.

2. etapa: Třešť – Pelhřimov (43 km)

S čerstvou chuťou popasovať sa s novými cyklistickými výzvami hneď zrána opäť sadám na bicykel a cítim, že môj zadok až taký nadšený nebude. Bolesť sa snažím obchádzať tým, že viac na bicykli stojím než sedím. Po chvíli však túto nepohodlnú malichernosť prestávam vnímať, pretože sa ocitám v kráľovstve vysokých ihličnanov, ktorých koruny mieria k oblohe v hustých zástupoch. Zhlboka vdychujem vôňu ihličia, rannej rosy, húb a telo mi od prílivu endorfínov chce priam explodovať. O radosti z čistého bytia v krásnej prírode ani nehovorím. Výskam šťastím a začínam si pospevovať. Ihličnatý les čoraz viac prechádza do zmiešaného lesa a po miernom stúpaní vstupujeme do prírodného parku Čeřínek, pre ktorý je charakteristický najmä skalnatý vrchol Čertův hrádek. Vedie ním i náučný chodník v dĺžke 6 km, oboznamujúci o geomorfologických zvláštnostiach tohto pohoria. Žulové, na seba akoby premyslene naukladané bloky kameňov priťahujú nielen turistov, ale i skalolezcov, ktorí tu desiatky rokov dozadu vybudovali prvé cesty.

Opúšťame „čertovské“ miesto a naša dnešná horská etapa ďalej pokračuje smerom na vrch Křemešník (765 m), známe pútnické miesto s Kostolom Najsvätejšej trojice. Turistov je tu ako maku i vďaka rozhľadni Pípalka s vyhliadkovou plošinou vo výške 40 m, umožňujúcej vnímať Vysočinu z vtáčej perspektívy. Zjazd do Pelhřimova je už len slasťou, na konci ktorej nás čaká ďalšia „čertovina“ v podobe návštevy Múzea strašidiel. To sa nachádza priamo na krásnom Masarykovom námestí s rekonštruovanými meštiackymi domami v prevládajúcom barokovom štýle.

3. etapa: Pelhřimov – Pacov (49 km)

S napätím som očakávala hlavné atrakcie tejto treťej etapy, pretože som si už začínala zvykať na to, že každý deň môže byť na pomerne malom území Vysočiny v porovnaní so zvyškom sveta iný. A nesklamala ma nielen z cyklistického, ale ani kultúrneho hľadiska. Tentoraz naše kolesá nemieria v pravidelnom rytme do kopca, ale nechávajú sa unášať typicky zvrásnenou krajinou, v ktorej chvíľu pri stúpaní dychčíte, aby ste sa potom s úsmevom pustili dole kopcom. A takto sa to opakuje takmer celú dobu, resp. cyklistické chodníky Vysočiny sú tým viac-menej známe.

Už po pár kilometroch takýmto hore-dole spôsobom sa tešíme z pohľadu na akoby zadumaný barokový zámok v Proseči-Obořišti uprostred priestranného parku so sústavou jazierok a mohutných stromov. Tú zadumanosť mu dodáva nielen jeho vznešený architektonický vzhľad, ale i skutočnosť, že v jeho atmosfére rád tvoril básnik Karel Havlíček Borovský. Podľa neho je v parku pomenovaný i storočný dub.

Po takmer štyridsiatich kilometroch jazdy zastavujeme pri hrade Kámen, vypínajúcom sa na žulovom skalnom podklade. Okrem unikátnej expozície zo života na hrade v druhej polovici 19. storočia sa tu nachádza i výstava historických bicyklov a motoriek. Odtiaľto je to do cieľa dnešnej etapy, Pacova, len necelých 7 kilometrov lesnou cestou.

4. etapa: Pacov – Kamenice nad Lipou (45 km)

Pacov má tiež svoje historické perly, zjavné už z prvého pohľadu naň, nuž si ich v rannom svetle rýchlo odfotíme a pokračujeme v ďalšej etape.  S úľavou hneď po prvých pár metroch zisťujem, že zadná časť môjho tela si už zvykla na diskomfort sedla bicykla a bolesť  sa niekde zázračne stratila. Navyše už mám na sebe i cyklistický dres Vysočiny, ktorý som včera dostala na znak toho, že som zvládla tri etapy. S hrdosťou sa v ňom nosím a oficiálne som už členom vysočianskeho tímu.

Dnešnej etape dávam prívlastok romanticko-rozprávková, pretože nielenže viedla malebnými dedinkami, pred svetom učupenými v lesnej tôni, no skončila v rozprávkovej ríši. A to myslím doslovne. Pohádková říše Fábula v Kamenici nad Lipou je niečo, čo si nemôžete nechať ujsť bez ohľadu na vek, momentálnu náladu či unavenosť svalov z celodenného bicyklovania. Z rozprávkových chodieb plných víl, čarodejníkov, čertov, škriatkov sme všetci odchádzali rozžiarení, so spontánnym detským úsmevom na perách. Rozprávkovú atmosféru Kamenice nad Lipou navyše podčiarkuje i princeznovsky pôsobiaci klasicistický zámok, pôvodne prestavaný z gotického hradu.

5. etapa: Kamenice nad Lipou – Žirovnice (44 km)

Každý deň je nielen z hľadiska zážitkového, ale i krajinárskeho úplne iný.  Na horizonte sa striedajú lúky, rybníky, do toho prírodný tkáč zakomponoval do diaľav sa vinúce lesy, pusté pahorky i životom dýchajúce dedinky a to všetko v panensky pôsobiacom obraze Vysočiny.  Deň za dňom som čoraz viac príjemnejšie prekvapená a i napriek fyzickému výkonu cítim energiu, intenzívne pulzujúcu svojím telom i dušou.

Žirovnice sú nádherné vďaka svojmu renesančnému zámku, ktorého odraz sa za asistencie lúčov slnka priam narcisticky kúpe v priľahlom jazere. Človek s romantickou dušou už len čaká, kedy sa na brehu zjaví princ na koni a z niektorého okna unesie svoju milovanú princeznú. Zaujímavosťou je i múzeum, ktoré poodhaľuje históriu perleťového gombikárstva a umenie pivovarníctva.

6. etapa: Žirovnice – Telč (41 km)

Po necelých piatich kilometroch zastavujeme v obci Počátky, ktorých dominantou je fontána, známa z filmu Postřižiny a Kostol Sv. Jana Krstiteľa. Chvíľu premýšľam, že si rozpustím svoje vlasy a na bicykli obídem fontánu ako Magda Vášaryová v tomto filme, no načo napodobňovať niečo, čo má až príliš silný punc kultovosti.

Pokračujeme ďalej v jazde krásnou krajinou, v ktorej nachádzame i prameň Jihlavy. Človeku sa pri pohľade na minijazierko len ťažko chce veriť, že z tohto náznaku vody sa zrodí veľká rieka. Je v tom čosi prírodne tajuplné a zároveň magické.

Podobné pocity pokory vo mne vyvoláva i pohľad z 13 metrov vysokého skalného útvaru Mníchova skála (773 m) na okolitú pokojnú krajinu.  Nachádza sa len necelé dva kilometry od Javořice (837 m), najvyššieho vrchu nielen Kraja Vysočina, ale celej Českomoravskej vrchoviny. Výstup naň nám síce ubral trochu síl vzhľadom na tiahle stúpanie do kopca, no výsledok v podobe malebnej panorámy stál za to.

7. etapa: Telč – Třebíč (57 km)

Z ulíc mesta Telč priam sála duch minulosti. Prechádzka ním je akoby návratom do rôznych dejinných epoch, ktoré na tvári Telča zanechali svoju nezabudnuteľnú ryhu a vdýchli mu tým pečať výnimočnosti. Nenadarmo je považovaný za jedno z najkrajších miest Česka a dôkazom jeho historicko-kultúrnej hodnoty je i zápis v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.  Jadro mesta tvorí trojuholníkové námestie obrúbené meštiackymi domami v renesančnom duchu, všadeprítomné barokové fontány a sochy. Obzvlášť príťažlivým prvkom v celom tomto nádhernom architektonickom komplexe je renesančný zámok s cenným vnútorným interiérom a rozľahlým parkom s jazierkami, potôčikmi a všadeprítomnou tieňohrou stromov.

Ťažko sa mi opúšťalo toto mestečko a navyše som už v podvedomí cítila prívalovú vlnu smútku, súvisiacu s blížiacim sa koncom tejto mojej sedemdňovej cykloexpedície. Od zvyšku pelotónu som sa s ľútosťou odpojila asi v polovici trasy, pretože ma už späť volalo Slovensko.

Načrtla som vám len časť z bohatej pokladnice krás Vysočiny, pretože na jej území sa toho nachádza oveľa viac. Stačí sa len rozhliadnuť, vybrať smer a nechať sa vlákať do pasce prírodnej i kultúrnej príťažlivosti regiónu.

Viac hodnotných informácií na www.vysocinatourism.czwww.vysocinounakole.cz a www.region-vysocina.cz

Komentáre Disqus