Keď bol bombardovaný Záhreb, na Istrii sme odrekreovali vyše 1500 ľudí

Jozef Terem - 15.5.2014

Ondrej Lipták síce nie je žiadnym cestovateľským dobrodruhom, no na jeho príklade možno ukázať, že s aktívnym cestovaním možno začať aj v „zrelšom“ veku a netreba zostať sedieť doma na zadku.

Navyše je majiteľom cestovky CK Intermedial, ktorá už dlhé roky posiela Slovákov do Chorvátska a možno bude aj do Albánska. A tak sme prehodili zopár viet a vznikol rozhovor...

Nepatríte síce medzi dobrodružných cestovateľov, či expedičných turistov, ale ste predstaviteľom už zrelej skúsenej generácie, ktorá čoraz viac objavuje a aj si užíva čaro cestovania a spoznávania. Dá sa povedať, že po celoživotnej tvrdej práci si teraz doprajete aj exotiku. A tak to má byť. Kam vás to ťahá najviac?

Vďaka tomu, že v našej cestovnej kancelárii ponúkame hlavne pobyty pri Jadranskom mori, a túto oblasť mám už, myslím, veľmi dobre pochodenú, ťahá ma to po sezóne opačnými smermi – do Ázie, Latinskej Ameriky, Škandinávie... Nevyhľadávam pritom destinácie, kde by som sa oddával leňošeniu, lákajú ma nové miesta, kde sa dá vidieť veľa zaujímavého a spoznávať krajiny s ich špecifikami.

V poslednej dobe ste boli pozrieť viacero krajín Ázie. Keď sa nato pozriete očami zrelého a skúseného človeka, čo hovoríte na životné podmienky v týchto krajinách?

India a Nepál sú nádherné krajiny s úžasnými ľuďmi. Za 17 dní sa dá tak akurát nadýchnuť atmosféry, nieto ešte spoznať lepšie históriu a kolorit krajiny. Nepál ako jediná krajina v strednej Ázii, ktorá nikdy nebola kolonizovaná, je nesmierne zaujímavá po každej stránke a ľudia sú tam dobrí a príjemní. Chudobu človek až tak veľmi nevníma, keď vidí, akí sú aj tí chudobnejší šťastní  a spokojní aj v rámci podmienok, v akých žijú.  Ak vezmeme ešte do úvahy, že tu nie je vybudovaný takmer žiadny sociálny systém a zdravotné poisťovne a napriek tomu sú ľudia  pracovití a ohľaduplní navzájom, máme  ich aj za čo obdivovať. Obdivujem najmä aj tibetský národ v ich tichom boji za samostatnosť. India je o niečom inom, sú tam priepastné sociálne rozdiely, domovy a hotely veľmi bohatých obklopujú bezdomovci, ale ani o nich sa nedá povedať, že by nariekali nad neprajnosťou osudu, ako je to zvykom v našich zemepisných končinách.

O vás viem, že sa čaro cestovania snažíte vychutnať aj cez objektív fotoaparátu. Fotenie je vaša záľuba a snažíte sa v nej zdokonaľovať.  Čo je super pridaná hodnota k samotnému cestovaniu. K čomu máte bližšie, k fotkám ľudí, či prírody?

Fotografovanie bola moja záľuba už dávno pred cestovaním do zahraničia, ktoré v mojich študentských rokoch ani nebolo možné. Ľudia ma vždy priťahovali najviac, hlavne momentky, čo som si dostatočne užil napríklad v indickom Rádžastáne, kde sme nemali veľa času, a samého ma prekvapilo, aké úžasné momentky sa podarilo vďaka prirodzenému prejavu obyvateľov dedinky Bhandarej vytvoriť.

Pamätáte si záber, z ktorého ste mali najväčšiu radosť?

V poslednej dobe práve z bezprostredných záberov v Bhandarej, bez fotogenického motívu však ani fotograf nič nezmôže. A ešte väčšiu radosť mám z toho, že sa fotografie páčia druhým.

Ste majiteľom a zakladateľom cestovnej kancelárie Intermedial, ktorá sa už dlhé roky špecializuje na zájazdy do Chorvátska. Začali ste s podnikaním ešte počas občianskej vojny v Juhoslávii. Nemali ste obavy v tej napätej dobe?

Z podnikania som začiatkom 90-tych rokov veľké obavy nemal, pretože som bol mladší a veľa som o tom nevedel J. Ani vojny som sa vtedy neobával napriek tomu, že z nášho veľvyslanectva v Záhrebe mi neboli ochotní dať na papieri, že na Istrii je  pokoj. V tom, že na Istrii iste žiadny konflikt nenastane, som mal istotu a  v čase, keď bol bombardovaný Záhreb, sme tam odrekreovali vyše 1500 ľudí. Zviditeľneniu nám pomohla aj infocesta pre novinárov a cestovkárov na Istriu, ktorú sme práve v tom čase zorganizovali.

Ktoré časti Chorvátska sú podľa vás najkrajšie a prečo?

Všade v Chorvátsku je krásne, a všade je niečo zaujímavé,  na pevnine aj na ostrovoch. Najmilšia je mi však Istria, jednak je najbližšie, aj naturel ľudí je nám najbližší – veď sme kedysi boli jedna monarchia – Rakúsko - Uhorsko. Pre  pokojnejšiu dovolenku zvyknem odporúčať niektoré ostrovy, kde ešte nie sú návaly turistov. Na druhej strane ostrovy Hvar a Pag by som odporúčal zas mladým, ktorí vyhľadávajú nočný život.

Existuje podľa vás, či lepšie povedané pre Vás ešte krajšia krajina ako Chorvátsko? :)

To je veľmi ťažká otázka. Skutočne všade je niečo pekné – nórske fjordy a ľadovce, islandské sopky a termálne pramene, kubánske rytmy a stará Havana, thajská príroda a kuchyňa, africká fauna a flóra.

Posledné roky sa čoraz viac otvára svetu z turistického hľadiska aj Albánsko. Individuálni cestovatelia, turisti a dobrodruhovia už objavili čaro tejto krajiny dávno, no organizovaný cestovný ruch tu ešte predsa len nie je až tak zabehnutý. No prvé lastovičky sa už objavili aj v ponuke našich cestoviek. Aj v tej vašej :) Považujete Albánsko za čierneho koňa v cestovnom ruchu?

Albánsko je asi posledná krajina v Európe, ktorá doposiaľ ostávala pre Slovákov tabu. Čiastočne aj z obáv prameniacich z nedostatočných informácií alebo dezinformácií. Pritom veľa ľudí ani nevie, kde sa táto krajina nachádza. Navštívil som ju aj v čase, keď koncom roka 2012 oslavovali 100-té výročie oslobodenia spod tureckej nadvlády. Prial by som aj Slovensku, aby boli jeho občania takí hrdí na svoju krajinu ako Albánci.
Albánsko ponúkame ako turistickú destináciu už druhý rok a nepochybujem o tom, že v roku 2014 bude vďaka nasadeniu leteckej linky z Bratislavy do Tirany (popri autobusových zájazdoch a možnosti vlastnej dopravy) hitom sezóny.

Na záver priestor pre Vás, aby ste odkázali niečo zo svojej životnej filozofie čitateľom Dobrodruh.sk...

Ohľaduplnosť k ľuďom navzájom a k prírode, a ochrana pred civilizačnými atakmi modernej doby nám umožní prežiť dlhšie a v zdraví.

- za rozhovor ďakuje Jozef Terem

Komentáre Disqus