Kutná hora a kostnica v Sedlci, gotika plná kostí

Ľuboš Vodička - 13.10.2013

Čo sa vám vybaví, keď  sa spomenie Kutná Hora? Banské mesto v blízkosti Prahy? Výborne! Mesto plné gotických pamiatok? Ešte lepšie! Kostnica plná vybielených kostí ako zo strašidelného filmu? Excelentne!

Ibaže! Mnohí ľudia si Kutnú Horu spájajú práve len s kostnicou. A ani len netušia, že Hřbitovní kostel Všech svatých s kostnicí (po slovensky by sme mohli povedať, že márnica s osáriom, používať budem radšej pôvodný názov) nie je pamiatkou zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu ju nikto neobíde i keď sa príde pozrieť na pamiatky svetového významu, ktoré v Kutnej Hore skutočne sú.

Kostnica v Kutnej hore

Podľa legendy v období stredoveku poslali jedného zo sedleckých opátov s diplomatickým posolstvom do Jeruzalema. V Sedleci pri Kutnej Hore totiž fungoval od roku 1142 cisterciánsky kláštor. Pri svojej ceste navštívil aj podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama. Na tomto mieste pochovávali mŕtvych pútnikov. Ich telá sa v posvätnej pôde údajne rozložili do 24 hodín. Práve z tohto poľa priniesol opát hrste svätej zeme, ktorú rozprášil v okolí kláštorného cintorína. Tým vyvolal veľký záujem o pochovávanie na Svätom poli, ako domáci nazvali cintorín. Po morovej epidémii v roku 1318 na tomto mieste pochovali viac ako 30 tisíc mŕtvych. Husitské vojny sem poslali na večný odpočinok ďalších desať tisíc nebožtíkov. Na konci 15. storočia cintorín zrušila a exhumované kosti v roku 1511 uložili do podzemnej kaplnky. Na začiatku 18. storočia kostolíku a kostnici dali novú tvár opát Snopko a architekt Jan Blažej Santini – Aichel (ten, ktorý sa podieľal aj na stavbe kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore v Ždári nad Sázavou). Kosti viac ako 40 tisíc nebožtíkov použil na neobvyklú a dnes tak veľmi obdivovanú výzdobu podzemia kostolíka stavebný majster František Rint z Českej Skalice.

To sa však už písal rok 1870 a kláštor aj kostolík bol vo vlastníctve rodu Schwarzenberkov z Orlíka.  Práve erb rodu Schwarzenberkov je tu vykladaný nie len z ľudských, ale aj z zvieracích kostí. Iné interiérové doplnky, ako napríklad veľký svietnik sú už len z ľudských skeletov. Reťaze z lebiek ako ornamenty na stenách a veľké pyramídy kostí s akýmisi chodbami s ukrytým zdrojom svetla, tak to je skutočne temná gotika plných kostier. Pravdou však je, že to nepôsobí tak hrôzostrašne ako to z opisov môže znieť.

Chrám sv. Barbory

Pamätníkom z čias kedy Kutná Hora svojím významom konkurovala 65 km vzdialenej Prahe je impozantný Chrám sv. Barbory. Ak by sme si chceli porozprávať o tejto svätici a povedať komu všetkému je patrónom, tak okrem baníkov by sme museli vymenovať asi 32 profesií a situácií. Len pre zaujímavosť, okrem baníkov chráni aj delostrelcov, architektov a zajatcov. Patrí medzi 14 exkluzívnych pomocníkov v núdzi. Patrí medzi tri sväté panny. Spolu s Margitou Antiochijskou a Katarínou Alexandrijskou. Napriek tomu dáta o jej živote sú zahalené tajomstvom. Hovorí sa, že žila okolo roku 200, ale uvádza sa aj všeobecne 3. a 4. storočie. Podľa legendy jej otcom bol pohanský šľachtic Dioskuros. Ten, aby uchránil svoju dcéru pred kresťanstvom, dal postaviť vysokú vežu, kam ju schoval. Počas otcovej neprítomnosti Barbora prijala kňaza, ktorý ju (prestrojení za lekára) pokrstil. Pri tejto príležitosti nechala na svojej veži vybúrať tretie okno. Keď sa Dioskuros vrátil domov, dcéra mu vysvetlila, že tri okná na jej veži symbolizujú Boha Otca, Syna a Ducha svätého. Priznanie nemohlo skončiť dobre. Barboru postavili pred sudcu Marciana, ktorý uplatnil všetku autoritu, aby presvedčil mladú kresťanku, aby sa vzdala svojej viery. Keď tak neučinila, pristúpilo sa k bičovaniu a mučeniu. Keď toto videla Barborina vrstovníčka Juliana, spontánne sa prihlásila ku kresťanstvu tiež. Barbore to príliš nepomohlo. Trýznenie pokračovalo ďalej a skôr ako ju odviezli na popravisko, pálili ju fakľami a odrezali jej jeden prsník.

Podľa legendy, majstrom katom, bol jej vlastný otec. Vo chvíli keď sťal svojej dcére hlavu, zasiahol ho blesk a on mŕtvy klesol na zem. O hlavu prišla aj Juliana. Ochrankyňou baníkov a banskej činnosti sa stala preto, lebo vo chvíli, keď sa ňu vrhol jej vlastný otec, otvorila sa zem a dievča prikryla. Telesné pozostatky sv. Barbory sa okolo roku 1000 dostali do dómu sv. Marka v Benátkach a neskôr na ostrov Torcello pred Benátkami. V deň jej sviatku, 4. decembra, sa odrezávajú vetvičky ovocných stromov tzv. barborky. Vetvičky majú do Vianoc rozkvitnúť, aby priniesli šťastie a požehnanie. Baníci dodnes zapaľujú proti nešťastie Barborino svetlo a v Porýní je Barbora pomocníčkou sv. Mikuláša. Na mnohých miestach je to dokonca ona, ktorá prináša darčeky deťom.



Pôvodný chrám založili na konci 14. storočia ako banícky kostolík. Vďaka obrovským finančným ziskom plynúcim z ťažby striebra v tunajších baniach sa pomerne skoro pristúpilo k prestavbe kostolíka v skutočne reprezentatívny svätostánok. Od 15. storočia na tavbe spolupracovali chýrni stavitelia, napr. Petr Parléř, autor chóra v Chráme sv. Vita v Prahe a Karlovho mosta cez Vltavu. Stavba nakoniec nepostupovala tak rýchlo ako sa pôvodne plánovalo. Jej dokončenie trvalo takmer dvesto rokov. V rokoch 1886 až 1905 prešiel objekt obnovou v duchu neogotiky a vďaka nej boli objektu prinavrátené pôvodné neskorogotické strechy stanového typu. Chrám sv. Barbory je skutočná gotická perla. Vďaka vysokým oknám a dobrej polohe na vysokom pahorku je interiér chrámu veľmi svetlý. Návštevník si môže vychutnať zachované nástenné maľby, rovnako ako vitráže zo začiatku 20. storočia. Veľmi príjemný je však pohľad na členenie vnútorného interiéru, ktorý budú zdanie akéhosi domu v dome. Stĺpy delia chrám na hlavnú a bočné lode a práve v priehľadoch vysokých klenieb spájajúcich stĺpy je vidieť sochy svätcov. Tí akoby tam skutočne stáli a dohliadali na „turistické dianie“ pod sebou. Tento chrám má skutočne atmosféru. Veľmi príjemnú atmosféru.

Kutná Hora nie je len chrám sv. Barbory a kostnica v Sedlci

Rodné mesto Josefa Kajetána Tyla, autora textu českej hymny sa pýši ešte takými skvostmi ako sú jezuitský kostol podľa plánov Domenica Orsi de Orona (1663-1679), kláštor uršulínok, Kostol v. Jána Nepomuckého, meštiansky gotický Kamenný dom, Vlašský dvůr s kráľovskou kaplnkou , ale aj Kláštorný kostol Panny Márie v Sedlci podľa návrhu Giovanniho Battistu Santiniho (1667 – 1723). Mimochodom v ňom nájdete vystavené pozostatky sv. Vincenta a sv. Felixa, ktoré daroval pápež Benedikt XIV.

Kutná Hora je po všetkých stránkach fascinujúce mestečko so zvláštnou atmosférou. Rovnako ako naša Banská Štiavnica sa na dlhé storočia zmenilo na miesto „banskej horúčky“. Ťažilo sa tu striebro, razili sa pražské groše, vyľudnil ho mor, ničili ho husitské vojská. Dnes je opraveným, kultivovaným miestom ponúkajúcim plný servis návštevníkom. Vnímavejšieho slováka možno napadne: „prečo to v Čechách ide a na Slovenku nie?“.

Komentáre Disqus