Morava - Keď architektúra spieva...

Erika Kopálová - 19.2.2013

Zvlnené chrbty Beskýd, Karpát či Javorníkov priťahujú zrak nielen prírodnou maľbou, poskladanou z lesov, lúk, pastvín, ale i jedinečnou architektúrou, nostalgicky zasadenou do horskej scenérie.

Nie je dôležité, či Vás na Východnú Moravu zavedie tlkot srdca turistu, vyžívajúceho sa v peších potulkách, bežkovaní či lyžovaní, pretože skutočné bohatstvo tohto kraja sa neukrýva len v jeho  malebnej kráse. Pečať ľudského tvorivého ducha je rozpoznateľná najmä v architektonických dielach, ktoré len dotvárajú atmosféru kraja s dôrazom na zachovanie ľudovosti a originality tohto územia.

Na jednej strane tu možno obdivovať  jednoduchú strohosť typickej pastierskej dediny v unikátnom Valašskom múzeu v prírode so 120 pamiatkovými objektmi, dotvárajúcimi mozaiku predstavy o tom, ako sa žilo v nedávnej minulosti. A na strane druhej sa možno vydať po stopách významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča a nechať sa omámiť jeho priam metaforickým stvárnením dreva v stavbách, ktoré dodnes nútia pri vnímaní ich nádhery zatajovať dych.

Valašské múzeum v prírode

Najväčší a najstarší skanzen v strednej Európe sa nachádza na rozlohe 66 ha v Rožnove pod Radhoštěm neďaleko slovensko-českých hraníc ako pripomienka valašského osídlenia s dôrazom na zachovanie nielen tradičných ľudových stavieb, ale i s nimi súvisiacich kultúrnych a spoločenských tradícií.

Valašské múzeum v prírode bolo založené už v roku 1925 a je národnou prírodnou a kultúrnou pamiatkou, pozostávajúcou z troch areálov: Dreveného mestečka s mestskými zrubovými domami, Valašskej dediny so salašníckou ľudovou architektúrou a Mlynskej doliny s dodnes funkčnými  technickými pamiatkami prevažne na vodný pohon.

Cieľom múzea je nielen podať hmatateľný obraz o tom, ako sa na tomto území valašskej kolonizácie postupne rozvíjala architektúra s ohľadom na spoločenské i majetkové pomery obyvateľstva, ale i vtiahnuť návštevníka priamo do deja prostredníctvom hranej rekonštrukcie života, obchodu i zábavy pôvodných obyvateľov.

Okruh aktivít je veľmi pestrý, od zberu tradičných plodín, chovu domácich zvierat cez salašnícku produkciu so zameraním na ovčie mlieko a vlnu až po ľudové remeslá a ľudových umelcov. Počas celého roka sa tu konajú i vystúpenia folklórnych súborov a autentických interpretov, pričom k najväčším akciám patria Rožnovské slávnosti a Valašský jarmok.

Horské sídlo Pustevny (1018 m)

Východiskovým bodom mnohých turistických trás a zároveň centrom zjazdového i bežeckého lyžovania je horské sedlo Pustevny, nachádzajúce sa v Moravsko-sliezskych Beskydách. Za výstižným pomenovaním sa ukrýva pustovnícka životná filozofia tých, ktorí sem utekali pred civilizačným prúdom v snahe žiť v súlade s prírodou. Posledný pustovník zomrel roku 1874 a približne 25 rokov na to tu vznikli dominantné drevené stavby Maměnka, Libušín a Zvonička s nezameniteľnou pečaťou talentovaného architekta Dušana Jurkoviča, označovaného aj za básnika dreva. Jeho vnímanie stavieb z perspektívy národného cítenia a zároveň dokreslenia celkovej dojmovej koncepcie líniami secesného štýlu je neprehliadnuteľné a odráža autorovu tvorivú osobnosť.

Maměnka dodnes slúži ako ubytovňa a má typický valašský charakter korunovaný vysokými komínmi a vežičkou zrkadliacich inšpiráciu slovanskými drevenými stavbami.  Libušín má reštauračné priestory s príklonom k čičmanskej forme zrubových stavieb s prevládajúcim duchom secesie. Jej interiér je zdobený maľbami s motívmi z ľudových legiend, drevenými obkladmi stien  i stropu v bledomodrom odtieni, pričom celkovú rozprávkovú atmosféru dotvárajú  tri secesné lustre navrhnuté samotným Jurkovičom a sto vyrezávaných stoličiek rozmiestnených v jedálni.

Obidve stavby sú prejavom hravého ducha ich tvorcu s vyzdvihnutím krásy karpatskej zrubovej architektúry, zjemnenej secesnou ornamentalikou. Človek má pocit, akoby sa ocitol uprostred snového sveta s tajomnou atmosférou a to všetko uprostred nádhernej horskej scenérie.

Kúpele Luhačovice

Stopy Dušana Jurkoviča sú ešte výraznejšie v achitektonickom ucelenom diele Luhačovíc, pri projektovaní ktorých naplno uplatnil  princíp silného vplyvu ľudového umenia a zároveň citlivé začlenenie do prostredia s dôrazom na vecný účel stavieb. Nie všetky jeho návrhy sa v kúpeľnom komplexe napokon kvôli vonkajším tlakom zrealizovali, no jeho dodnes stojace budovy sú hmatateľným dôkazom toho, aká môže byť architektúra na jednej strane svojou estetickou bujnosťou oko zvádzajúca a na strane druhej i veľmi funkčne vyriešená.

Prechádzka kúpeľným mestečkom má svoju historickú, no najmä estetickú hodnotu, nehovoriac o zdravotnej stránke veci, pokiaľ sa človek čo len na malú chvíľu pristaví pri jednom zo šestnástich minerálnych prameňov a nechá jeho liečivé účinky pôsobiť na organizmus. Nie nadarmo patria Luhačovice k najlepším liečebným kúpeľom v Európe pre vysoký obsah minerálnych látok a preplynenie vody voľným oxidom uhličitým. Lieči sa tu najmä dýchacie, pohybové, tráviace i obehové ústrojenstvo, choroby látkovej výmeny (cukrovka) či onkologické ochorenia.

Neprehliadnuteľnou stavbou je v samotnom srdci Luhačovíc Jurkovičov dom, štvorhviezdičkový kúpeľný hotel postavený podľa Jurkovičovho návrhu nielen z hľadiska stavebného, ale i interiérového dizajnu. Každá izba má nádych vidieckeho šarmu a zároveň kúpeľnej secesnej elegancie, čoho výsledkom je pocit domova a zároveň určitej noblesy zo začiatku dvadsiateho storočia.

Najväčším a najmodernejším wellness centrom v Luhačoviciach je Hotel Alexandria s nádychom egyptskej mystickosti, ponúkajúci kúpeľ v prírodných liečivých minerálnych vodách, liečebné procedúry, ale i saunový svet či známu Francúzsku reštauráciu. Stačí sa len ponoriť do jej relaxačného sveta a ešte raz precítiť krásu moravského kraja, jeho prírodných i architektonických zvláštností, z ktorých priam počuť mámivú hudbu  bohatej minulosti a zároveň kúzlo tvorivej rozmanitosti.

 

Komentáre Disqus