Arezzo je sivou myšou Toskánska. Počas histórie bolo terčom útokov z každej svetovej strany. Je však mestom, ktoré dalo svetu mená ako Giorgio Vasari, Guido z Arezza či Francesco Petrarca. Väčšiu popularitu získalo potom, čo tu bol natočený Oscarový film Život je krásny od Roberta Benigniho. Nádherne zachovalé historické mesto navštevujú turisti z každého kúta sveta. Jeho absolútnym ťahákom je jednoznačne turnaj Giostra del Saracino, ktorý na úžasnú inscenáciu historickej udalosti priláka množstvo zvedavcov.
Turnaj Saracéna /Giostra del Saracino/ sa uskutočňuje každoročne na námestí Piazza Grande v júni a septembri. Jeho korene siahajú do stredoveku. V tomto období vzniklo ako cvičenie rímskeho vojska pred vpádom Saracénov - moslimov z východného pobrežia Stredozemného mora. Do dnešných dní sa však pretransformoval na rytiersky turnaj, v ktorom je cieľom jazdca zasiahnuť kopijou štít Buratta - otáčavú figúru. V 16. a 17. storočí boli motívom konania turnajov návštevy významných osobností, princov a kardinálov alebo sa uskutočňovali na počesť šľachtickej svadby. V 1677 vychádza oficiálny dokument popisujúci pravidlá turnaja a objavuje sa po 1-krát tabuľka s číselnými hodnotami. Od roku 1810 sa dočasne vytráca zo spoločenského života miestneho obyvateľstva. K jeho opätovnému oživeniu dochádza v roku 1904 na počesť 600. výročia narodenia významného rodáka Francesca Petrarcu. Dočasne je prerušená počas 1. svetovej vojny do ktorej bolo zatiahnuté samozrejme aj Taliansko, avšak k znovuzrodeniu dochádza v roku 1931. A to najmä vďaka novinárovi Alfredovi Bennatimu, ktorý údajne počas hľadania receptu na koláč v miestnej knižnici našiel zväzok popisujúci turnaj zo 17. storočia. Okamžite žiada miestneho podestu, aby obnovil významnú historickú súťaž a získal tak stratený ohlas. Dodnes je hlavným lákadlom turistov z celého sveta, keďže počas jeho konania sa zaplňujú nielen tribúny, ale aj balkóny a okná na námestí Piazza Grande.
Historické štvrte
V 14. storočí bolo mesto rozdelené do 5 častí. Ďalšie členenie mimo mesta zahŕňalo územné jednotky camparie, cortine a viscontarie. V tej dobe bol turnaj viac-menej udalosťou pre vyššiu spoločenskú vrstvu. V 20. storočí sa redukuje členenie na 4 mestské časti, keď územie Saionskej bráný je pričlenené k bráne ducha svätého. Od tohto momentu nadobúda súťažný charakter, kde každý jeden člen chce zažiť pocit z víťazstva. Historickej časti Brány nesúcej kríž prináleží severovýchodné teritórium mesta, ktoré má svoje sídlo v paláci Alberti. Jej reprezentatívnymi farbami sú červená a zelená. V novodobej histórii získala 36 víťazstiev, ktoré ju radia na čelo historických tabuliek. V znaku má zobrazený zlatý kríž na 3 zlatých kopcoch na jednej strane a zvonicu farského kostola na strane druhej. Druhou v poradí je Brána fóra, ktorá sa rozprestiera v severozápadnej časti mesta so sídlom v historickej bráne sv. Lorenza. Svoje historické kostýmy nesú farby žltej a karmínovo-červenej. S chabými 26 víťazstvami je najhorším účastníkom. Na svojom erbe je zobrazená antická šelma Chimera v zlatom prevedení.
Brána sv. Andrey zaberá juhovýchodný priestor historického centra. Jej sídlo sa nachádza v paláci San Giusto. Dodnes sa môže pochváliť 35 triumfami. Zároveň je aj posledným víťazom augustového turnaja, v ktorom sa jej podarilo vydobyť si titul v napínavom súboji. Na svojich vlajkách majú znázornený strieborný kríž na zelenom poli. Poslednou ostáva Brána ducha svätého, ktorej prináleží juhozápadný okrsok mesta. Je zastúpená v odtieni žltej a modrej. V súčasnosti má na konte úctyhodných 31 výhier. V jej znaku sa nachádza most s 3 vežami, nad ktorými žiari holubica ducha svätého.
Sprievodné akcie
Pred vypuknutím turnaja sa dejú rôzne sprievodné akcie. Festivalový týždeň začína slávnostným žrebovaním jednotlivých jázd, keď sa losuje, v akom poradí pobežia zástupcovia štvrtí. V tento deň mestom prechádza sprievod, ktorý prichádza na námestie Piazza del Comune. Malí paholkovia postupne vylosujú jednotlivé poradie jázd. Na konci ceremónie kapitáni skladajú sľub zaväzujúc sa rešpektovať pravidlá regulujúce turnaj Saracéna. Na to vychádza na javisko vedúci ihriska, ktorý dostáva z rúk primátora Arezza veliteľské žezlo, vďaka ktorému získava právomoc dohliadať na dodržiavanie pravidiel. Nakoniec sa odprezentuje trofej v podobe zlatej kopije, ktorá je presunutá do katedrály a odovzdaná do rúk miestneho farára, ktorý ju ma za úlohu strážiť až do začiatku turnaja. Ďalšie dni dostávajú priestor jednotliví závodníci, ktorí majú počas 4 dní k dispozícii pretekársku trať. Každý deň sa môžu ešte docibriť techniku narábania s kopijou a doladiť finálny úder do štítu automaticky otáčavého panáka. Navečer 2 dni pred začiatkom dlho-očakávaného turnaja sa koná generálna skúška, počas ktorej pri žiari reflektorov vychádzajú postupne na trať všetci účastníci udalosti, aby si neoficiálne predviedli ich úlohy. Deň pred vypuknutím turnaja sa koná obrad opečiatkovania koní a menovania závodníkov. Na námestí Piazza del Francesco sa stretávajú kapitáni štvrtí spolu s jazdcami. Kone, ktoré pobežia závod sú označené bielou šnúrkou a od toho momentu nemôžu byť nahradené. Zároveň sú oficiálne vymenovaní jazdci, ktorí boli vybraní kapitánmi štvrtí, a je im odovzdaná historická helma. Je to pre nich veľká časť reprezentovať štvrť, ale zároveň aj zodpovednosť, keďže sa od nich očakáva len víťazstvo. Úradník napokon zaznamená do kroniky mená koní a vybraných závodníkov, ktorí sa postavia zoči voči Burattovi.
Buratto a pravidlá
Buratto predstavuje nepriateľa, ktorý kedysi atakoval územia dnešného Toskánska. Je to v podstate mechanický robot, ktorý sa pri údere kopije vymrští dookola. V pravej ruke drží štít s tabuľkou obodovanou od 1 do 5. V ľavej ruke je vyzbrojený šnúrkou s 3 guličkami obalenými v čiernom prachu, aby v prípade zásahu mohli zanechať stopu na chrbte závodníka. Toto však odoberá 2 body z bodovania. Zároveň ak pri náraze do Buratta jazdec spadne alebo stratí kopiju stráca okamžite všetky body. Ak však sa mu podarí pri údere zlomiť kopiju, jeho bodovanie sa zdvojnásobi. Ak sa mu podarí sňať guličky zo šnúrky, jeho bodovanie sa môže zvýšiť o 1,2 alebo 4 body, podľa toho koľko ich spadlo. Maximálny počet bodov, ktoré môže dosiahnuť je 14, a to v prípade ak trafí úplný stred terča, zlomí kopiju a zároveň spadnú všetky 3 guličky. V histórii sa však podarilo získať najviac 10 bodov v roku 1999 Carlovi Farsettimu, ktorý po údere do stredu terča zlomil kopiju. Posledný tohtoročný závod skončil po dramatickom scenári víťazstvom brány sv. Andrey, ktorá v poslednom závode zaznamenala úder do stredu za 5 bodov. Celkovo sa tešila z triumfu v pomere 9:8 proti bráne ducha svätého a mohla sa tak tešiť zo zlatej kopije.
Zlatá kopija
Je vytúženou trofejou Turnaja Saracéna. Je vyrobená z dreva orechového, lipového a javorového dreva. Meria presne 3,55 metra. Jej výrobcom je už tradične miestny rezbár Francesco Conti. Domáci ju hovorovo nazývajú konárik. Obyčajne je vyzdobená pozlátenými listami a hodnotnými kameňmi a na rukoväti sú zachytené historické fakty a osobnosti, ktoré sa podieľali na vývoji mesta. Na každú edíciu má rozličné venovanie a samotná realizácia sa deje na náčrt víťazného umelca konkurzu. Záleží už potom na šikovnosti jednotlivých jazdcov, komu bude odovzdaná trofej po skončení turnaja. Kapitán víťaznej štvrti ju neskôr umiestni do stojana vo víťaznej sále múzea príslušnej časti mesta.
Deň závodu
Turnaj Saracéna v Arezze sa koná každoročne 2-krát do roka. Prvý krát sa uskutočňuje predposlednú sobotu v júni v nočnej edícii na počesť sv. Donáta a druhá v prvú nedeľu v septembri v dennej edícii k úcte Panne Márie Utešiteľky. Atmosféra začiatku turnaja Saracéna je cítiť od rána v uliciach. Pre tých, ktorí by náhodou zabudli, prvý výbuch z mažiara o 7. hodine ráno im to okamžite pripomenie. Neskôr sa výbuch zopakuje o 11. hodine, ktorý signalizuje príchod hlásnika na balkón radnice. Tam prečíta vyhlásenie príchodu dňa vytúženého závodu, čím dá povel na začiatok historického sprievodu, zahajujúc svoju púť od paláca Priori. Prechádzajúc uličkami mesta s niekoľkými zastaveniami končí napokon svoj pochod na námestí Piazza San Francesco. Mestom zaznieva ozvena 3. odpálu z mažiara a prichádza na rad požehnanie závodníkov a ozbrojencov v príslušnom kostole jednotlivých štvrtí. Farár požehná jazdca a so slovami „choďte a vráťte sa víťazmi“ vyzýva svoju družinu k získaniu cennej trofeje. Hodinu neskôr na to buráca mestom 4. rana z kanóna, ktorá vyťahuje z útrob sídiel štvrtí cez 400 účastníkov okázalého historického sprievodu. Na nádvorí katedrály sv. Dominika sa zahajuje začiatok sprievodu zástupcov jednotlivých štvrtí, ktorým udeľuje biskup oficiálne požehnanie. Pestrofarebné defilé ozbrojencov, zástupcov štvrtí, strelcov, vlajkonosičov, bubeníkov, umelcov z vlajkou, rytierov, pešiakov, zavodníkov a dám v stredovekých kostýmoch pochoduje s kamenným výrazom tváre smerom k námestiu Piazza Grande. Tam prichádza po 2. hodinovej púte uličkami mesta, kde ich slávnostne uvedie 5. výbuch z kanóna. Postupne prejdú po udupanej trati všetci účastníci pochodu.
Nevyhnutnými členmi sprievodu, bez ktorých by sa nemohol uskutočniť vytúžený turnaj, sú veliteľ pola spolu s 2 asistentmi, ktorý má celoplošnú zodpovednosť za jednotlivé fázy turnaja. Mávnutím ruky dáva povolenie na začiatok každej jazdy. Zároveň na ňom záleží, či sa beh bude opakovať respektíve či bude anulovaný, z dôvodu nedodržania pravidiel. Za ním prichádza magistrát v historických rúchach, zložený z 9 členov, ktorí majú na starosti vymenúvanie jednotlivých funkcií turnaja Saracéna a dohliadajú na celkový priebeh udalosti. Pravdepodobne najvýznamnejšiu zodpovednosť na svojich bremenách nesie porota zložená z 5 členov, medzi ktorými sa nachádza aj školený špecialista, ktorá prideľuje body po každom behu. Ich háklivé stanovisko je neodvolateľné a záleží len na nich, kto sa stane víťazom celého turnaja. Za vyhlásenie bodov je zodpovedný hlásateľ a po ňom nasleduje kronikár, ktorý zapisuje do kroniky všetky podstatné informácie nielen o behoch, ale aj o koňoch, jazdcoch či rôznych delikátnych situáciách, ktoré sa počas turnaja vyskytli. Po skončení historickej promenády sa všetci usadia na tribúnach, prečíta sa zahájenie turnaja a mestom zaznejú tóny oficiálnej hymny historickej udalosti. Na rohoch námestia skandujú a burcujú svojich závodníkov fanúšikovia jednotlivých častí mesta. Atmosféra je naozaj výnimočná, vzduchom sa mihá farebný dym zo zapálených dymovníc a námestím sa rozliehajú zvuky bubnov a trubiek. Veliteľ pola dáva signál na prvú jazdu turnaja. Jazdec sa rozbieha od studne na boku námestia. Vyštartuje, naberie dostatočnú rýchlosť, zamieri s kopiju a udiera terč Buratta.
Dav skanduje, asistenti Buratta vyberajú tabuľku zo štítu a posúvajú porote. Jej verdikt verejne oznamuje hlásateľ, ktorý privádza svojich podporovateľov do vytrženia. Ale len v prípade ak jazdec zasiahol stred, respektíve kúsok od neho. Jazdec môže získať od 0 do 5 bodov. V prípade, keď bol zasiahnutý guličkami pri otočení Buratta, respektíve zlomil kopiju, bodovanie sa môže meniť. Tento sled sa zopakuje 8 krát za sebou, kde každá štvrť je zastúpená 2 rytiermi. V prípade rovnosti bodov, nasleduje tie-break ako v tenise, kde extra jazdou sa rozhodne o víťazovi turnaja. Po vyhlásení posledného výsledku, je kapitánovi štvrte odovzdaná víťazná trofej v podobe zlatého oštepu. Na tribúne sa začínajú bujaré oslavy príslušníkov štvrte. Každý sa jej chce dotknúť, chytiť ju a zdvihnúť nad hlavu. Porazení fanúšikovia odchádzajú domov s hlavou v smútku, avšak z vierou v budúcu odplatu. Členovia víťaznej štvrte sa uberajú do katedrály, aby zaspievali ďakovnú pieseň Te Deum. Po tomto momente už nebráni nič tomu, aby vypukli divoké oslavy v príslušnej štvrti mesta. Tam sa rozprestrú dlhokánske stoly ozdobené v reprezentatívnych farbách, s cieľom servírovať víťaznú večeru. A čo iné by to mohlo byť ako len tradičné domáce cestoviny? Potoky vína tečú až do rána nasledujúceho dňa, keď sa končí úvodný deň osláv. Avšak vytúžené víťazstvo sa bude zapíjať určite ešte niekoľko dní.
