Na naše kultúrne pamiatky sme obyčajne hrdí. Dóm sv. Alžbety v Košiciach je najvýchodnejším postaveným gotickým chrámom. Múzeum SNP v Banskej Bystrici napriek zúriacemu socializmu a jeho konzervatívnemu nazeraniu na čokoľvek v spoločenskom živote, predstavuje špičkovú modernú architektúru svojej doby. Kostolík Margity Antiochijskej v Kopčanoch dokazuje, že na Slovensku máme celistvo zachované aj ranostredoveké stavebné pamiatky. Máme však aj pamiatky, o ktorých keď povieme, že sú národnými kultúrnymi pamiatkami, vzbudíme tým hlboké rozpaky.
Bažantnica? Jarovská bažantnica? Čo to je?
Navštívili ste niekedy Jarovskú bažantnicu? Neviete, čo ukrýva prívlastok Jarovská? Niekdajšiu obec Jarovce, od roku 1972 miestnu časť Bratislavy. Neviem, či tvorcovia webovej stránky miestnej časti Jarovce vedia, že v chotári miestnej časti sa nachádza trochu neobvyklá kultúrna pamiatka, ale do registra pamiatok vo svojej prezentácii ju nezaradili. Možno našťastie, možno na škodu veci. Prečo? Pretože ak niečo vyzerá ako spustnutý les, alebo kulisy rozprávky o kráľovstve lakomého panovníka, ktorý nedal ani groš na údržbu svojho kráľovstva, budí to rozpaky. Jarovská bažantnica tak skutočne vyzerá. Poľná cesta, ktorá spája niekdajšiu bažantnicu s cestou spájajúcou Jarovce a rakúsku obec Kittsee vyzerá ako nelegálna skládka odpadu. Plocha lesíka, niekdajšieho parku je husto zarastená náletovou zeleňou. Priekopy svojho času pravdepodobne plné vody sú vyschnuté. Most, ktorý písomné zdroje označujú za barokový vyzerá skôr ako antická zrúcanina. Na veľké počudovanie a na chválu neznámych dobrodincov ostali zachované pôvodné dispozície ciest a v bažantnici na bažantov myslia stále. Nájdete tu krmelce nielen pre vtáctvo, ale aj pre vysokú zver. Ten, skúsok lesa uprostred polí na slovensko-rakúskych hraniciach má však v sebe čosi pozitívne. Pokoj, ľudoprázdno, svieže vône a čaro zabudnutého miesta. Možno aj to, že je národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej by to nikto nikdy nepovedal. A je. Má byť prečo.
%20%E2%80%93%20k%C3%B3pia.JPG)
Thirgarten, záhrada zvierat
Veľmi voľne by sa dalo povedať, že Jarovská bažantnica sa tešila obľube u Habsburgovcov. Otec Márie Terézie, Karol VI., sem podľa záznamov z rusoveckej kroniky chodil loviť. Jeho vnuk, Jozef II. tiež objavil jej čaro ako poľovného revíru. Kvality tohto územia, ako oblasti plnej zveri naznačuje aj druhé vojenské mapovanie Rakúska z roku 1810. Na mape by ste ho našli pod označením Thirgarten, niečo ako záhrada zvierat. Určite teda nielen bažantnica, ale aj miesto kde natrafíte na vysokú zver, rovnako ako na zajace. Možno dokonca aj na dropov, ktorí tú v okolí zvyknú ešte dnes hniezdiť.
Nebol to však panovnícky rod, ktorí Tiergarten založil. Za svoj vznik, alebo minimálne za svoje zveľadenie vďačí grófovi Paul Anton Fürst Esterházymu. Ten v rokoch 1730 – 1740 dal barokovo upraviť Nový zámok (neues Schloss) v Kittsee a pravdepodobne stál aj za parkovou úpravou neďalekého lesíka.
%20%E2%80%93%20k%C3%B3pia.JPG)
Hviezda v lese, čiže les v barokovom slohu
Bažantnica bola komponovaná ako lesík s centrálnym kruhovým „námestím“, z ktorého sa lúčovito rozbiehalo osem ciest. Tie spájali ešte mešie kolmé cestičky a priestor obohatila Hájovňa (Jägerhaus), hospodárske budovy, dvojoblúkový kamenný most a Letohrádok (Lusthaus). Ten spájala s lesíkom alej dlhá asi 2 km. V barokovom slohu upravená krajina vznikla na ploche pôvodného lesa, ktorého okraj vytyčoval meander dunajského ramena. Po dokončení mala plocha tvar nepravidelného šesťuholníka a od okolitého územia ju oddeľoval nízky kamenný múrik.
V 19. storočí na ploche bažnatnice pribudli ďalšie hospodárske budovy. Po 2. svetovej vojne a všetkých majetkových a politických zmenách už záhrada zvierat vykazovala výrazný úpadok. Obyvatelia okolitých dedín v krátkom čase rozobrali múr ako materiál na stavby a v rokoch 1952 – 1957 sa budovy označujú na mapách ako rozvaliny. Táto skutočnosť je veľmi zaujímavá. V roku 1947 totiž v jednom zo zachovalých objektov bola zriadená jednotriedna Obecná ľudová škola. Vo februára 1948 ju spojili so Štátnou ľudovou školou v Janíkovom dvore. V roku 1951 v súvislosti so sprísňovaním režimu v pohraničných oblastiach kapitalického a socialistického sveta sa museli poslední obyvatelia z areálu odsťahovať. V tomto čase sa začali rozoberať posledné hospodárske budovy.
%20%E2%80%93%20k%C3%B3pia.JPG)
Jediný kompaktne zachovaný barokový krajinný útvar
O bažantnici sa mnohí autori zmieňujú ako o jedinom kompaktne zachovanom barokovom krajinnom útvare na Slovensku. Týmto tvrdením by som si nebol až tak úplne istý, ale nevylučujem, že niečo pravdy na ňom môže byť. Len tá pôvodná dispozícia je už horko – ťažko čitateľná. Našťastie je celý areál v 4. stupni krajinnej ochrany a od roku 1992 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tieto stupne ochrany by mali vylúčiť jeho likvidáciu. Nevylučujú však nezodpovedné správanie návštevníkov, ktorí tu apriek dobre viditeľnú označeniu kladú ohne. Nie je sa ani veľmi čo čudovať. Areál je málo navštevovaný. Myslím, že aj málo propagovaný a pochopiť, z ktorej strany je ako – tak dobre prístupný, je také jednoduché ako na prvý krát správne zložiť Rubikovu kocku. Na bicykli je to jednoduché. Stačí od stanice v Kittsee zamieriť po ceste na Jarovce (nezabudnite si všimnúť pôvodné hraničné kamene oddeľujúce Rakúsko a Uhorsko) a odbočiť smerom vľavo na poľnú cestu. Ak sa rozhodnete ísť autom, tak práve pri križovatke poľných ciest a spojnice Jarovce – Kittsee nechajte zaparkované auto a prejdite ten kúsok po poľnej ceste pešo.
Jarovská bažantnica nech je už akákoľvek za návštevu určite stojí. Určite aj preto, lebo bratislavské lesy a parky sú tak prepchané návštevníkmi, že tu si ešte môžete užiť chvíľu ničim nerušenej pohody.
%20%E2%80%93%20k%C3%B3pia.JPG)
